Mnohé obete sexuálneho zneužívania sa veľmi hanbia za to, čo sa stalo. a Môžu sa za to dokonca cítiť zodpovedné. Zamysli sa napríklad nad 19-ročnou Karen, ktorá bola zneužívaná od svojich šiestich rokov a trvalo to, až kým nemala 13. „Najhoršie bolo vyrovnať sa s pocitom viny,“ povedala. „Hovorila som si: Ako som len mohla dovoliť, aby to pokračovalo tak dlho?“

 Ak sa cítiš podobne, pouvažuj o tomto:

•   Deti nie sú fyzicky ani citovo pripravené na pohlavný styk. Nechápu jasne, čo sa deje, a nie sú natoľko duševne vyspelé, aby mohli dať na sexuálnu aktivitu súhlas. To znamená, že za zneužitie nikdy nenesie vinu dieťa.

•   Deti majú sklon dôverovať dospelým a to ich robí zraniteľnými, lebo naivne veria aj skazeným ľuďom, ktorí na ne skúšajú svoje taktiky. „Tí, ktorí zneužívajú deti, sú veľmi schopní podvodníci. Dieťa proti ich rafinovanej manipulácii nemá šancu,“ uvádza sa v knihe The Right to Innocence (Právo na nevinnosť).

•   Dieťa môže počas zneužitia pocítiť sexuálne vzrušenie. Ak sa to stalo aj tebe, uvedom si, že je to automatická reakcia tela na určité dotyky. Neznamená to, že si so zneužitím prejavila súhlas alebo že za to nesieš nejakú časť viny.

 Návrh: Predstav si nejaké dieťa, ktoré poznáš a ktoré je v takom veku, v akom si bola ty, keď si bola zneužitá. A polož si otázku, či by bolo fér hádzať naň vinu za to, že bolo zneužité.

 Presne to urobila Karen, keď sa starala o tri deti, z ktorých jedno malo šesť rokov – toľko ako ona, keď začala byť zneužívaná. Hovorí: „Uvedomila som si, aké zraniteľné je dieťa v tomto veku – a aká zraniteľná som v tom veku bola ja.“

 Fakt: Za tvoje zneužitie nesie plnú zodpovednosť ten, kto ťa zneužil. V Biblii sa píše: „Zlo zlého, to bude na ňom samotnom.“ (Ezechiel 18:20)

 Keď sa porozprávaš o tom, čo sa stalo, s nejakým dospelým, ktorému dôveruješ, uľaví sa ti. Biblia hovorí: „Priateľ miluje v každý čas a v súžení je z neho brat.“ (Príslovia 17:17, Katolícky preklad)

 Je pochopiteľné, že sa ti môže zdať bezpečnejšie mlčať než hovoriť o tom, čo sa stalo. Možno sa ti mlčanie stalo akousi hradbou, ktorú si si vybudovala v snahe chrániť sa pred ďalšou bolesťou. Ale uvedom si, že hradba mlčania, ktorá ťa má chrániť, môže tiež brániť v tom, aby sa k tebe dostala pomoc.

 Mladá Janet zistila, že jej veľmi pomohlo, keď o svojom zneužívaní hovorila. „Bola som zneužívaná už v útlom veku a zneužíval ma človek, ktorého som poznala a dôverovala mu. Držala som to v sebe celé roky. Ale keď som o tom konečne dokázala povedať svojej mame, bolo to, akoby mi z pliec spadlo obrovské bremeno.“

 Janet chápe, prečo niektorí radšej mlčia. „Zneužívanie je veľmi chúlostivá téma,“ povedala. „Ale pokiaľ ide o mňa, to, že som to v sebe dusila, mi spôsobovalo veľkú bolesť. Bolo by pre mňa lepšie, keby som sa tomu problému postavila zoči-voči oveľa skôr.“

 Zneužívanie môže v tebe vyvolať pokrivené predstavy o sebe samej – napríklad že si pošpinená a bezcenná alebo že si dobrá len na sexuálne uspokojovanie iných. Teraz však nastal čas na uzdravenie – čas, aby si sa oslobodila od týchto lží. (Kazateľ 3:3) Čo ti v tom môže pomôcť?

 Štúdium Biblie. V Biblii sú Božie myšlienky, ktoré sú „mocné... na borenie silných opevnení“ – vrátane skresleného názoru na seba a na vlastnú hodnotu. (2. Korinťanom 10:4, 5) Pouvažuj napríklad o týchto biblických textoch: Izaiáš 41:10; Jeremiáš 31:3; Malachiáš 3:16, 17; Lukáš 12:6, 7; 1. Jána 3:19, 20.

 Modlitba. Keď ťa zaplavia pocity bezcennosti alebo viny, „uvrhni svoje bremeno na Jehovu“ v modlitbe. (Žalm 55:22) Pamätaj, že nikdy nie si sama!

 Zboroví starší. Títo kresťania sú školení, aby boli „ako úkryt pred vetrom a ako skrýša pred lejakom“. (Izaiáš 32:2) Môžu ti pomôcť získať vyrovnaný pohľad na seba a nechať minulosť za sebou.

 Dobrá spoločnosť. Všímaj si, ako sa k sebe navzájom správajú muži a ženy, ktorí sú dobrými kresťanmi. Časom uvidíš, že nie všetci zneužívajú moc, ktorú majú nad tými, o ktorých hovoria, že ich milujú.

 Mladá Tanya túto dôležitú vec pochopila. Od raného detstva ju zneužívali viacerí muži. Hovorí: „Všetci muži v mojej blízkosti mi ubližovali.“ No časom Tanya zistila, že existujú aj muži, ktorí sú schopní skutočnej lásky. Čo jej v tom pomohlo?

 Jej pohľad sa zmenil, keď sa spriatelila s jednými manželmi, ktorí boli príkladnými kresťanmi. „Z konania toho muža som videla, že nie všetci muži zaobchádzajú so ženami zle a zneužívajú ich,“ hovorí. „Tento muž chránil svoju manželku, tak ako si to Boh praje.“ b (Efezanom 5:28, 29)