Yaa mi ní ɔ nɔ

Mɛni Lɛ Adebɔ Níhi Tsɔɔ Wɔ?

Mɛni Lɛ Adebɔ Níhi Tsɔɔ Wɔ?

Mɛni Lɛ Adebɔ Níhi Tsɔɔ Wɔ?

Nyɛɛ ya lohwe nane eywiɛɛywiɛtsɛmɛ a ngɔ; nyɛɛ ya lohwe pɛlitsɛmɛ a ngɔ, nɛ a maa tsɔɔ nyɛ ní. Adebɔ níhi nɛ ngɛ wo mi kɛ zugba a nɔ ɔ, nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya bi mɛ nile.”​HIOB 12:7, 8.

LINGMI nɛ ɔ, je mi si kpali kɛ klama he ní leli kase tsohi kɛ lohwehi a he ní wawɛɛ. A bɔɔ mɔde kaa a kɛ níle nɛ a ná ngɛ adebɔ níhi a he ɔ maa pee níhi ehehi aloo a kɛ ma dla momohi nɛ ngɛ ɔ. Ke wa ngɛ nɔ́ hyɛmi níhi nɛ nyɛɛ se ɔmɛ a he susue ɔ, mo bi o he ke: ‘Mɛnɔ lɛ bɔ ní nɛ ɔmɛ, nɛ mɛnɔ nɛ e sa kaa a je e yi ngɛ adebɔ ní nɛ ɔmɛ a he?’

Mɛni Wa Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Wo Mi Boso Kɔni Ɔmɛ A He

Nihi nɛ a peeɔ ɛloplee ɔ ma nyɛ maa kase níhi fuu ngɛ wo mi boso ko nɛ a tsɛɛ ke humpback whale ɔ he. Ke wo mi boso nɛ ɔ wa a, e mi jiɔmi maa su tɔn 30 (maa pee cimiti bagi 600), e ngɛ gɛgɛnii nɛ e yee kaa e maa dɔ e mi, nɛ e kɔni ɔmɛ kaa gagaaga, nɛ a ngɛ kaa pɛli. Wo mi boso nɛ ɔ nɛ e hiɔwe yami maa su mita 12 (maa pee mɔ siaudo 3) ɔ nyɛɔ nɛ e sileɔ faa ngɛ nyu ɔ sisi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke wo mi boso nɛ ɔ ngɛ hlae nɛ e nu lo ko ɔ, e jeɔ hwɔli nɛ e mi blimi ji mita 1. 5 kɛ bɔleɔ lo ɔ. Hwɔli nɛ ɔ peeɔ kaa ya kɛ woɔ lo ɔ he, kɛkɛ ɔ, wo mi boso ɔ sile kɛ gu hwɔli ɔ mi kɛ nu lo ɔ.

Bɔ nɛ wo mi boso ngua nɛ ɔ sileɔ kɛ bɔleɔ si ha ke e yaa nu lo ko ɔ peeɔ je mi si kpali nyakpɛ wawɛɛ. A yɔse kaa bɔ nɛ wo mi boso nɛ ɔ kɔni ɔmɛ ngɛ ha a lɛ yeɔ bua lɛ. E kɔni ɔmɛ a nya amɛ be tlotlootlo, mohu ɔ, a ngɛ godagoda.

Akɛnɛ e kɔni ɔmɛ a nya ngɛ godagoda he je ɔ, e yí ha wo mi boso nɛ ɔ kaa e maa sile kɛ je nyu ɔ sisi kɛ ba nyu ɔ hɛ mi. Mɛni blɔ nɔ e guɔ kɛ peeɔ jã? Womi ko tsɔɔ kaa nyu ɔ gbleɔ wo mi boso nɛ ɔ kɔni nya godagoda amɛ a mi, nɛ lɔ ɔ haa nɛ e yí kulaa kaa e maa sile kɛ ba nyu ɔ hɛ mi. Kaa wo mi boso nɛ ɔ kɔni ɔmɛ a he ngɛ tlotlootlo ɔ, jinɛ e ko nyɛ we jã peemi.

Kɛ nɔ́ nɛ je mi si kpali na nɛ ɔ maa ye bua mɛ ha kɛɛ? Ke a pee ɛloplee kɔni ɔmɛ kaa bɔ nɛ wo mi boso nɛ ɔ kɔni ɔmɛ ngɛ ha a, a maa hi slɔkee, nɛ a dlami hu be yee. Klamahi a he ní lelɔ ko tsɔɔ kaa kɛ ya kɛ ya a, “A maa pee ɛloplee kɔni nya amɛ kaa bɔ nɛ wo mi boso nɛ ɔ kɔni nya amɛ ngɛ ha a.”

Klama He Ní leli Bɔ Mɔde Kaa A Maa Pee Lohwe Pɛlitsɛ Ko Nɛ A Tsɛɛ Ke Seagulls ɔ Pɛli ɔ He Nɔ

Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ɛloplee kɔni ɔmɛ ngɛ kaa bɔ nɛ lohwe pɛlitɛsmɛ a pɛli ɔmɛ ngɛ ha a momo. Se amlɔ nɛ ɔ, klama he ní leli ngɛ mɔde bɔe nɛ a ngɛ a hɛ mi yae ngɛ bɔ nɛ a peeɔ ɛloplee kɔni ɔmɛ ha a mi. “Je mi si kpami he ní kasemi womi ko tsɔɔ kaa níhi a mi hlali nɛ a ngɛ Univɛsiti nɛ ngɛ Florida a bɔ mɔde kaa a maa pee ɛlopleehi nɛ a teɔ kaa bɔ nɛ seagulls teɔ ɔ pɛpɛɛpɛ. Enɛ ɔ he ɔ, a pee ɛloplee ko nɛ a tsɛɛ ke drone nɛ e ma nyɛ maa da si ngɛ he kake ngɛ kɔɔhiɔ mi, nɛ́ e kɛ oya yemi ma nyɛ maa ba si nɛ e ya kɔɔhiɔ mi hulɔ.”

Seagulls ɔmɛ nyɛɔ nɛ a teɔ saminya ejakaa a dɔɔ a pɛli ɔmɛ a mi ngɛ a kpɔji nya amɛ a nya. Womi nɛ wa tu he munyu kɛ sɛ hlami ɔ tsɔɔ kaa drone nɛ ɔ nɛ a pee ɔ nyɛɔ nɛ e dɔɔ e kɔni ɔmɛ a mi kaa bɔ nɛ seagulls ɔmɛ peeɔ ɔ. Bɔ nɛ e kɔni ɔmɛ ngɛ ha a haa nɛ drone ɔ nyɛɔ nɛ e daa si ngɛ kɔɔhiɔ mi be kɛkɛɛ, nɛ e nyɛɔ nɛ e beɔ ngɛ tsuhi gagaaga a kpɛ hulɔ. Ta buli a blɔ nya tomihi suɔ nɛ́ a ná drone nɛ ɔ eko. Drone nɛ ɔ maa ye bua mɛ nɛ a nyɛ nɛ a na hehi nɛ a kɛ ta hwumi níhi nɛ ma nyɛ maa ye nihi awi ngɛ ma nguahi a mi ɔ to ngɛ.

A Hyɛ Bɔ Nɛ Tsunyɛ Nanehi Ngɛ Ha a Nɔ Kɛ Pee Níhi

Wa ma nyɛ maa kase níhi fuu ngɛ lohwehi nɛ a nyɛɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ a he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, akɔtɔku henɔ nɛ a tsɛɛ ke tsunyɛ ɔ nyɛɔ nɛ e nyɛɛɔ ngɛ tsu kuɔsi (gbaka) nɛ e se tsɔɔ zugba. Ngɛ Baiblo be mi po ɔ, a le tsunyɛ kaa e he ngɛ nyakpɛ. (Abɛ 30:28) Mɛni he je nɛ ke tsunyɛ ngɛ nyɛɛe ngɛ tsu kuɔ si nɛ e se tsɔɔ zugba a, e nuɛ si ɔ?

Bwɔmi tsɔwitsɔwihi nɛ a ngɛ tsunyɛ nane sisi ɔ lɛ haa nɛ e nyɛɔ nɛ e mɛtɛɔ níhi nɛ a nɔ ngɛ tlotlootlo kaa glasi ɔ a he ɔ nɛ. Gluu be tsunyɛ nane sisi. Mohu ɔ, bwɔmi tsɔwitsɔwi ɔmɛ haa nɛ tsunyɛ ɔ nyɛɔ nɛ e mɛtɛɔ níhi a he. Ke tsunyɛ ɔ ma nɔ́ ko nɔ ɔ, bwɔmi tsɔwitsɔwi nɛ ɔmɛ mɛtɛɔ nɔ́ ɔ he saminya. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e be nyɛe maa ba jã ngɛ adesahi a blɔ fa mi. Se akɛnɛ bwɔmi tsɔwitsɔwihi fuu ngɛ tsunyɛ nane sisi he je ɔ, e nyɛɔ nɛ e mɛtɛɔ gbogbo he.

Kɛ nɔ́ nɛ a kase nɛ ɔ he maa ba se nami kɛ ha nihi ha kɛɛ? A ma nyɛ maa pee nɔ́ ko nɛ ma nyɛ maa mɛtɛ nɔ́ he kaa bɔ nɛ tsunyɛ nane sisi mɛtɛɛ nɔ́ he ɔ kɛ da Velcro * nane mi. Níhi a mi hlalɔ ko tsɔɔ kaa “ke a nyɛ nɛ a pee nɔ́ ko nɛ e mɛtɛɛ nɔ́ he kaa bɔ nɛ tsunyɛ nane sisi mɛtɛɛ nɔ́ he ɔ, e maa ye bua wawɛɛ ngɛ operation peemi mi.”

Mɛnɔ Nɛ E Sa Kaa A Je E Yi Ngɛ Adebɔ Ní Nɛ Ɔmɛ A He?

Ní tsumi he ko nɛ a tsɛɛ ke NASA a pee robot ko nɛ e nyɛɛɔ kaa nyingmogblakoto. Nɛ ngɛ Finland hu ɔ, a pee tractor ko nɛ́ e nyɛɛɔ kɛ be ɔ ngɛ ní nguanguahi a nɔ. Je mi si kpali komɛ pee bo ko nɛ e nyɛɔ nɛ e ngaa nɛ e bliɔ ngɛ e dɛ he kaa pinecone. Ní tsumi he ko nɛ a peeɔ lɔle ɔ ngɛ bɔ nɛ lo ko nɛ a tsɛɛ ke boxfish ɔ ngɛ ha a nɔ hyɛe kɛ pee lɔle ko nɛ́ kɔɔhiɔ be nyɛe ma tsitsɛɛ lɛ tsɔ̃. Níhi a mi hlali kpahi hu ngɛ mɔde bɔe kaa a maa le nɔ́ he je nɛ afani henɔ ko nɛ a tsɛɛ ke abalone ɔ se toto ɔ he wa wawɛɛ ɔ. A suɔ nɛ a hyɛ nɔ kɛ pee tadehi nɛ a ngɛ he wami, nɛ́ a jiɔ we kɛ ha ta buli konɛ a wo kɛ po a he piɛ.

Wa kase níhi fuu ngɛ adebɔ níhi a he. Enɛ ɔ he ɔ, níhi a mi hlali ngma lohwe slɔɔtohi kɛ tso slɔɔtohi kɛ bɔ nɛ a tsuɔ ní ha a he ní kɛ fɔ si. Womi ko tsɔɔ kaa je mi si kpali ma nyɛ ma hyɛ níhi nɛ a ngma kɛ fɔ si nɛ ɔmɛ a mi, konɛ e ye bua mɛ nɛ a nyɛ nɛ a ná nyagba komɛ nɛ a kɛ kpeɔ ɔmɛ a nya tsaba. Wa ma nyɛ maa ngɔ níhi nɛ a kase kɛ kɔ lohwehi kɛ tsohi a he ɔ kɛ to kadimi nɔ́ nɛ a kɛ kadiɔ níhi nɛ nɔ ko pee ɔ. Behi fuu ɔ, ke mo lɛ o pee nɔ́ ko, aloo mo lɛ o to nɔ́ ko he blɔ nya a, o kɛ woɔ mlaa sisi nɛ a jeɔ o yi kaa mo nɛ o pee. Je mi si kpali tsɔɔ kaa e sa nɛ waa na adebɔ ní nɛ ɔmɛ si wawɛɛ ngɛ níhi nɛ a nyɛ nɛ a hyɛ a nɔ kɛ pee ɔmɛ a he.

Jije nɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo je kɛ ba si himi mi? Níhi a mi hlali fuu susu kaa ní nɛ ɔmɛ tsuo ngɔ maa pee jeha ayɔhi abɔ kɛ bile kɛ ba wami mi. Se níhi a mi hlali kpa komɛ hu kplɛɛ we susumi nɛ ɔ nɔ. Ngɛ jeha 2005 ɔ mi ɔ, je mi si kpalɔ ko ngma nɔ́ ko ngɛ womi nɛ ji The New York Times ɔ mi. E ngma ke: “Ke wa na adebɔ nɔ́ ko ɔ, e he wɛ kulaa kaa wa maa le nɔ́ nɛ e ji. Ke lohwe pɛlitsɛ ko nyɛɛɔ kaa dɔkɔdɔkɔ, nɛ e pɛɛɔ kaa dɔkɔdɔkɔ ɔ, lɛɛ wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa e ji dɔkɔdɔkɔ. Jã kɛ̃ nɛ adebɔ níhi haa nɛ wa naa kaa bɔlɔ ko ngɛ.”

Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke nɔ ko pee ɛloplee kɔni, aloo gluu, aloo bo ko, aloo lɔle kpakpa ko ɔ, lɛ e sa nɛ a je jamɛ a nɔ ɔ yi. Ke o hyɛ nɔ́ nɛ nɔ ko pee nɔ kɛ pee nɔ́ ko, nɛ o ha we nɛ a le nɔ nɛ nɔ́ nɔ nɛ o hyɛ kɛ pee o nɔ́ ɔ, e ngɛ kaa jumi.

Anɛ nile ngɛ mi kaa wa ma de ke adebɔ níhi nɛ je mi si kpali hyɛɛ a nɔ kɛ peeɔ ní kpahi ɔ ba si himi mi kɛkɛ lo? Ke e biɔ nile loko a ma nyɛ maa hyɛ adebɔ nɔ́ ko nɔ kɛ pee nɔ́ kpa ko ɔ, lɛɛ e biɔ nile babauu loko a ma nyɛ maa pee adebɔ nɔ́ ɔ nitsɛ ɔ. Mɛnɔ nɛ e sa kaa a je e yi wawɛɛ, nɔ nɛ e hyɛ adebɔ nɔ́ ɔ nɔ kɛ pee nɔ́ kpa ko ɔ, aloo nɔ nɛ e bɔ nɔ́ ɔ?

Nya Mwɔmi Nɛ Nile Ngɛ Mi

Ke nihi na bɔ nɛ adebɔ níhi ngɛ fɛu ha a, a kɛ la polɔ ɔ kpaa gbi ngɛ nɔ́ nɛ e de ɔ he. E de ke : ‘Yehowa, hyɛ kaa o pee níhi babauu! Nile o kɛ pee lɛ tsuo pɛpɛɛpɛ. O nibɔ níhi hyi je ɔ mi tɔ.’ (La 104:24) Bɔfo Paulo hu de nɔ́ ko kaa jã nɔuu. E de ke: “Ejakaa kɛ je be nɛ [Mawu] bɔ je ɔ kɛ ma nɛ ɔ, a naa e suhi nɛ a nɛ kɛ hɛ ngmɛ ɔ heii, ejakaa a naa mɛ kɛ guɔ níhi nɛ a bɔ ɔmɛ a nɔ, a naa e he wami nɛ ngɛ daa a po kɛ Mawu nɛ e ji ɔ.”​—Roma Bi 1:19, 20.

Se eko ɔ, ni komɛ nɛ a bua jɔ Baiblo ɔ he, nɛ a he Mawu ye ɔ ma susu kaa Mawu ha nɛ níhi tsuo bile. Mɛni nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ?

[Sisi ningma]

^ kk. 15 Velcro ji nɔ́ ko nɛ a kɛ mɛtɛɔ nɔ́ he. A hyɛ bɔ nɛ mɔmɔ ko nɛ a tsɛɛ ke burdock wu ɔmɛ ngɛ ha a nɔ kɛ pee.

[Munyu nɛ a ma nɔ mi]

Jije nɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo je kɛ ba si himi mi?

[Munyu nɛ a ma nɔ mi]

Mɛnɔ lɛ bɔ níhi tsuo ngɛ je ɔ mi?

[Daka/​Fonihi]

Ke e biɔ nile loko a ma nyɛ maa hyɛ adebɔ nɔ́ ko nɔ kɛ pee nɔ́ kpa ko ɔ, lɛɛ e biɔ nile babauu loko a ma nyɛ maa pee adebɔ nɔ́ ɔ nitsɛ ɔ.

A hyɛ lohwe pɛlitsɛ nɛ a tsɛɛ ke seagulls pɛli ɔ nɔ kɛ pee ɛloplee nɛ ɔ

Tsunyɛ nane si sɛ we mu, o be nyɛe maa na e nane nya, nɛ e mɛtɛɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ he, ja Teflon pɛ. E he wɛ kaa tsunyɛ nane maa mɛtɛ nɔ́ he, nɛ e he wɛ kaa e ma je e nane hulɔ. Níhi a mi hlali ngɛ mɔde bɔe kaa a maa hyɛ nɔ kɛ pee níhi

A ngɛ mɔde bɔe kaa a maa hyɛ bɔ nɛ boxfish nɛ ɔ ngɛ ha a nɔ kɛ pee lɔlehi

[Nihi Nɛ Ha He Blɔ]

Ɛloplee: Kristen Bartlett/University of Florida; tsunyɛ nane si: Breck P. Kent; box fish kɛ lɔle: Mercedes-Benz USA

[Daka/​Fonihi]

LOHWEHI NƐ A LE NÍ SAMINYA NƐ A NYƐƆ HIAA BLƆ KƐ YAA TSITSAA

Lohwehi babauu ngɛ nɛ a “le ní saminya,” enɛ ɔ he ɔ, a nyɛɔ nɛ a hiaa blɔ kɛ yaa tsitsaa, nɛ a kpaleɔ a se kɛ baa, nɛ́ a laa we blɔ. (Abɛ 30:24, 25) Ha waa hyɛ nɔ hyɛmi ní enyɔ komɛ.

Bɔ Nɛ Tatuhi Plɛɔ Kɛ Leɔ A Blɔhi Ha Kɛ tatuhi plɛɔ kɛ leɔ blɔ nɛ a kpaleɔ a se kɛ yaa a tsuhi aloo a muɔhi a mi ke a ya hla niye ní ɔ ha kɛɛ? Je mi si kpali nɛ a ngɛ England ɔ na kaa tatuhi jeɔ nɔ́ ko nɛ e he fu kɛ kadiɔ a blɔhi, nɛ a jeɔ blɔhi hu nɛ maa ye bua mɛ konɛ ke a kpale a se kɛ ma a, a ko laa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, “ke tatu ko je kpo kɛ je e tsu ɔ mi ɔ, e peeɔ nɔ́ ko kaa gblahi kɛ kadiɔ blɔ ɔmɛ.” Womi ko tsɔɔ kaa “a peeɔ gbla nɛ ɔmɛ ngɛ blɔ pɔtɛɛ ko nɔ. Nɔ́ nɛ ɔ yeɔ bua wawɛɛ, ejakaa ke tatu ko kpale e se kɛ ma nɛ e su gbla a he ɔ, e yeɔ bua lɛ nɛ e nyɛɔ naa blɔ kɛ ya sɛɛ e tsu ɔ mi. Enɛ ɔ lɛ ha nɛ e yi kulaa ha tatuhi kaa a maa na a blɔhi ke a kpale a se kɛ yaa a tsuhi aloo a muɔhi a mi, nɛ a laa we blɔ ɔ nɛ.”

Níhi Nɛ Haa Nɛ Lohwe Pɛlitsɛmɛ Leɔ Blɔ Lohwe pɛlitsɛmɛ nyɛɔ nɛ a teɔ kɛ yaa hehi nɛ a kɛ wawɛɛ ngɛ si fɔfɔɛ slɔɔtohi a mi, nɛ a laa we blɔ. Mɛni lɛ yeɔ bua mɛ? Níhi a mi hlali tsɔɔ kaa he wami nɛ bɔle zugba a nɛ a tsɛɛ ke earth magnetic field ɔ lɛ yeɔ bua mɛ. Se womi ko tsɔɔ kaa e slo bɔ nɛ he wami nɛ ɔ tsuɔ ní ha ngɛ he fɛɛ he, nɛ tsa pi be fɛɛ be nɛ e tsɔɔ yiti je. Kɛ lohwe pɛlitsɛmɛ plɛɔ kɛ leɔ blɔ ha kɛɛ? Ke e su gbɔkuɛ ɔ, lohwe pɛlitsɛmɛ hyɛɛ he nɛ pu ɔ ngɛ ɔ, nɛ enɛ ɔ yeɔ bua mɛ nɛ ke a ngɛ tee ɔ, a leɔ blɔ. E ngɛ mi kaa pu ɔ da he tsakeɔ ngɛ jeha a mi mohu lɛɛ, se loloolo ɔ, a leɔ be pɔtɛɛ mi nɛ a ngɛ ngɛ jeha a mi. Ní nɛ ɔmɛ tsuo yeɔ bua mɛ nɛ a le ɔ he nɛ e sa kaa a te kɛ ya.

Mɛnɔ lɛ e tsɔɔ tatu ɔmɛ nɔ́ nɛ a pee konɛ a le a blɔ? Mɛnɔ lɛ e tsɔɔ lohwe pɛlitsɛmɛ bɔ nɛ a ma plɛ kɛ le a blɔ ha? Anɛ a bile kɛkɛ? Aloo nɔ ko nɛ e ngɛ nile ɔ lɛ e bɔ mɛ jã?

[Nihi Nɛ Ha He Blɔ]

© E.J.H. Robinson 2004