Yi enu ci yí le mɛ ji

Yi yi mɛnyɔwo tɔxu

Enumɛɖeɖe ciwo yí le vɔvɔnu

Enumɛɖeɖe ciwo yí le vɔvɔnu
  1.  Nyi Babiloni gangan lɔ nyiɔ?

  2.  Hwenu Mɛsia lɔ vaɔ?

  3.  Edɔ̀dadamɔnu ciwo mɛ wozannɔ ehun le

  4.  Hwenu asu koɖo ashi aklan druɔ

  5.  Lé àwa nu do le exwewo koɖo azanɖuɖuwo hwenu

  6.  Edɔ̀bamɛwo

  7.  Afisasa koɖo esenyɔwo

 1. Nyi Babiloni gangan lɔ nyiɔ?

Lé mìwɛ yí nya mɔ, “Babiloni gangan lɔ” le dumɛ nɔ ŋsusɛnsɛnwo pleŋ xoxuɔ? (Enyɔdasɛ 17:5) Mìakpɔ enu amɛtɔn ciwo yí dɔ mìnya ahan::

  • Ézanzan yi ŋsɛn do xexeɛ pleŋ ji. Bibla nu mɔ, Babiloni gangan lɔ nɔ nyinɔnɔ do ‘agbetɔ sugbɔ koɖo jukɔn vovovo’ ji. Ényi mɛ ci yí “kpacɛ nɔ nyigban ji fyɔwo.”—Enyɔdasɛ 17:15, 18.

  • Denyi politiki alo afisasa cɛkpakpa ɖe enyi o. “Nyigbanji fyɔwo” koɖo “ajɔtɔwo” kpɔtɔ le agbe hwenu wogui.—Enyɔdasɛ 18:9, 15.

  • Éwa fɛn dre mɛ ci Mawu nyi. Bibla yɔɛ mɔ asuwatɔ, ɖo éwanɔ dɔ alɔlealɔmɛ koɖo acɛkpakpawo keŋ axɔ ho koɖo enuvevi buwo alo anyi amɛ le wo gbɔ. (Enyɔdasɛ 17:1, 2) Éblebleɛ amɛwo toto jukɔnwo pleŋ mɛ. Éna yí wowu amɛ miliɔn nɛniɖe hɛnnɛ.—Enyɔdasɛ 18:23, 24.

Trɔ vayi enukplakpla 13 enyɔta hwɛhwɛ 6 tɔ ji

 2. Hwenu Mɛsia lɔ vaɔ??

Bibla nu daɖɛ mɔ Mɛsia lɔ ava le vɔvɔnu nɔ hwenu ɖeka. Hwenu lɔ yí nyi kwɛshila 69.—Hlɛn Daniɛli 9:25.

  • Hwenu yí kwɛshila 69 lɔwo tɔ jiɔ? Hwenu cɛwo tɔ ji le exwe 455 D.Y.H. Hwenɔnu yí Ejujikpɔtɔ Nexemi va Ʒerusalɛmu keŋ ‘atrɔ acu’ jugan lɔ.—Daniɛli 9:25; Nexemi 2:1, 5-8.

  • Azan nɛni yí kwɛshila 69 lɔwo waɔ? Le Bible nyɔnuɖɛ ɖewo mɛɔ, ŋkeke ɖeka nyinɔ exwe ɖeka. (Amɛ Hlɛnhlɛn 14:34; Ezekiɛli 4:6) Nɔ ele ahan ɔ, kwɛshila ɖeka anyikɔ exwe amadrɛ. Kwɛshila 69 lɔwo wakɔ exwe 483 (alo kwɛshila 69 donu ŋkeke 7).

  • Hwenu yí kwɛshila 69 lɔwo vɔɔ? Nɔ wotɔ exwe 483 lɔwo hlɛnhlɛn so exwe 455 D.Y.H. jiɔ, akplɔ mì va exwe 29 K.H. a Exwe ŋnɔ mɛ teŋ yí Yesu wa ʒinʒindoshimɛ yí trɔ Mɛsia nɛ!—Luiki 3:1, 2, 21, 22.

Trɔ vayi enukplakpla 15 enyɔta hwɛhwɛ 5 tɔ ji

 3. Edɔ̀dadamɔnu ciwo mɛ wozannɔ ehun le

Edɔ̀dadamɔnuwo li ciwo mɛ wozannɔ dɔ̀nɔ lɔ ŋtɔ hun le. Kristotɔwo delɔn yí wozannɔ edɔ̀dadamɔnu cɛ ɖewo nɔ wo o. Ðeka yí nyi mɔ, mɛ lɔ ana hun ɖɛ alo woaxɔ yiŋtɔ hun ɖɛ yí avasɔ wa dɔ ni kwɛshila ɖewo godu.—2 Ese Wema 15:23.

Ele ahan gan, edɔ̀dadamɔnu ɖewo li ciwo ji wotɛnŋ lɔn do. Ðowo yí nyi: Ehunɖaɖakpɔ, hémodialyse, hémodilution, récupération du sang épanché, alo nɔ woako eji abi joku nɔ amɛɔ, woasɔ mashinni trɔ emɔ nɔ ehun lɔ. Kristotɔ ɖekaɖeka yí ɖo asɔ gbeta so lé woazan yiŋtɔ hun do nu hwenu woawa dɔ ni, aɖa hun kpɔ ni alo azan edɔ̀dadamɔnu yoyu ɖe ni. Lé doto ɖekaɖeka wanɔ dɔ do le edɔ̀dadamɔnu cɛwo hwenu tɛnŋ to akpo hwɛɖeka. Eyi taɖo gbɔxwe Kristotɔ ɖe alɔn woawa dɔ ni, aɖa hun kpɔ ni alo azan edɔ̀dadamɔnu yoyu ɖe niɔ, éɖo anya lé woazan yiŋtɔ hun do teŋ. Bu tamɛ kpɔ so nyɔbiɔse ciwo yí gbɔgbɔ nu:

  • Vɔ nɔ woaxɔ anyi hun yí ato le lanmɛ nɔŋ yí ato fibu keŋ aɖo te na nɔ hwenu ɖe gbɔxwe yí agbesa to lanmɛ nɔŋ ɖe, ayexdohwɛnamɛnu anyi tɔ alɔn nɔŋ yí nakpɔ ehun ŋtɔ́ mɔ yɛgbekpɔtɔ nyinyiɛ anyi lanmɛnu ɖe, ɖo wodesɔ kɔ do ‘nyigban a’?—2 Ese Wema 12:23, 24.

  • Nɔ woxɔ anyi hun yí trɔ ashi so nu yí na esa va (alo gbedui do) lanmɛ nɔŋ le edɔ̀dadamɔnu ɖe hwenu ɖe, aɖe fun nɔ ayexadohwɛnamɛnu anyi tɔ ci ŋsɔ Bibla na kplaa, abi nalɔn faa mɔ wo le wa ahan nɔ anyi hun le edɔ̀dadamɔnu cɛ mɛa?

Trɔ vayi enukplakpla 39 enyɔta hwɛhwɛ 3 tɔ ji

 4. Hwenu asu koɖo ashi aklan druɔ

Mawu Nyɔ lɔ deji mɔ asu koɖo ashi aklan o. Egbenui yi mɛ kɔ petii mɔ nɔ evajɔ yí woklan ɔ, wodeɖogbe avayi ɖe asu bu alo nyɔnu bu o. (1 Korɛntitɔwo 7:10, 11) Ele ahan gan, ŋɖewo li yí avatɔ jɔjɔ, ciwo yí adɔ Kristotɔ ɖewo akpɔɛ kpɔ mɔ yewoaklan alo yewodaklan ma. Enu lɔwo ke:

  • Ðuiɖui koŋ agbe xomu lɔ ji kpɔkpɔ: Ŋsu lɔ gbe mɔ yedagbekpɔ ye xomu ʒanwo gbɔ o, nɔnɔmɛ lɔ vasɛnŋ keke eho alo ŋɖuɖu degbevale xomu lɔ shi o.—1 Timɔte 5:8.

  • Tamɛsɛnnuwawa: Xomɛveve do amɛ shi alo amɛ su atɛnŋ asɛnŋ keke nyɔnu lɔ abi ŋsu lɔ lanmɛsɛn alo yi gbe ale afɔku mɛ.—Galatitɔwo 5:19-21.

  • Nana mɔ amɛ shi alo amɛ su gbɔngbɔnmɛnyinyi aɖo afɔku mɛ veviɖe: Ŋsu lɔ alo nyɔnu lɔ na Yehowa sɛnsɛn glo yi kpena.—Edɔwawawo 5:29.

Trɔ vayi enukplakpla 42 enyɔta hwɛhwɛ 3 tɔ ji

 5. Lé àwa nu do le exwewo koɖo azanɖuɖuwo hwenu

5. Lé àwa nu do le exwewo koɖo azanɖuɖuwo hwenu

Kristotɔwo deɖunɔ azan ciwo yí dekpenɔ nɔ Yehowa o. Vɔ ele mɔ Kristotɔ ɖekaɖeka azan ayexadohwɛnamɛnu yi tɔ ci esɔ Bibla na kpla keŋ asɔ gbeta so ŋciwo awa nu, hwenu mɛbuwo le azan cɛwo ɖukɔ. Kpɔ kpɔwɛ cɛwo ɖa:

  • Nɔ mɛɖe do xwegbe nɔ eo. Èhɛn ànu kpoŋ mɔ, “Akpe.” Nɔ mɛ lɔ ji mɔ yease mɛ dojiɔ, àtɛnŋ adre ŋci yí taɖo deɖunɔ exwe lɔ mɛ ni.

  • Asuo alo ashio ci yí denyi Yehowa Kunuɖetɔ nu nɔ eo mɔ, eɔ le va yewoabɔ anɔ ju koɖo ye kpenawo keŋ aɖu nu le xexe lɔ zanɖuɖu ɖe hwenu. Nɔ ayexadohwɛnamɛnu ao tɔ lɔn mɔ eɔ le yiɔ, àtɛnŋ aɖe mɛ nɔ asuo alo ashio lɔ mɔ, nɔ woavatɔ vojusɛnsɛn kɔnuwo wawa le ŋɖuɖu lɔ tɔxuɔ, yedatɛnŋ awa o.

  • Ao dɔmɛga mɔ yeasɔ ŋɖe na eo le azanɖuɖu ɖe hwenu. Àgbea? Deʒan o. Ékpɔnɔ enunana lɔ mɔ yɛnyi azan lɔ ɖuɖu kpaxwe ɖea? Alo éji kpoŋ mɔ yeana nu eo keŋ asɔ dasɛ mɔ yekpɔkpɔ jijɔ do edɔ nywi ci èwawa nu yɔa?

  • Mɛɖe na nu eo le azanɖuɖu ɖe hwenu. Mɛ ci yí na nu lɔ eo nu mɔ: “Ŋnya mɔ deɖunɔ azan cɛ o, vɔ ŋji mɔ masɔ ŋcɛ na eo.” Taŋfuin mɛ lɔ ji mɔ yeana nu eo xomɛvutɔ yɔ. Ele ahan gan, susu ɖe li ci yí taɖo àbui mɔ yɛteteɛ ye xɔse kpɔ alo jikɔ ado ye domɛ nɔ yeaɖu azan lɔ yɔa? Nɔ èbu tamɛ kpɔ so enyɔ cɛ nu ɖegbɔɔ, eoŋtɔ yí asɔ gbeta mɔ yeaxɔɛ alo yedaxɔɛ o. Le gbetasɔsɔ ɖekpokpui mɛɔ, mìji mɔ mìaɖo ayexadohwɛnamɛnu nywi yí agbenɔ gbeji nɔ Yehowa.—Edɔwawawo 23:1.

 Trɔ vayi enukplakpla 44 enyɔta hwɛhwɛ 1 tɔ ji

6. Edɔ̀bamɛwo

Ci mìlɔn amowoɔ, mìkpɔnɔ mìwoɖekiwo ji nywiɖe yí mìdesɔ dɔ̀wo banɔ nɔ mɛbuwo o. Mìwɛni ahan nɔ dɔ̀bamɛ ɖe le mì nu yí dodoɔ aya nɔ mì. Alo nɔ mìkpɔ mɔ ŋɖewo vatɔ mì wawa shigbe mɔ ­edɔ̀bamɛ ɖe le mì nu hannɛɔ, mìkpɔnɔ mìwoɖekiwo ji yí nɔnɔ azɔge nɔ amɛwo nɔ woŋgbevaba dɔ̀ lɔ o. Mìwɛni ahan ɖo Bi­bla mɔ: ‘Mílɔn mɛkpɛtɛwo shigbe le mílɔnnɔ míwoɖekiwo do nɛ.’​—Rɔmatɔwo 13:​8-​10.

Lé mɛɖe ci nu edɔ̀bamɛ ɖe le atɛnŋ alɔn mɛkpɛtɛwo shigbe lé Bibla nui do nɛɔ? Nɔ edɔ̀bamɛ ɖe le mɛɖe nuɔ, dawawa nuwo shigbe ashikplakplakɔ nɔ amɛ, alo eshikiki nɔ amɛ keŋ amɔ yesɔ dadasɛ lé yelɔn amɛwo do o. Nɔ mɛɖe ji mɔ yeaglɔn ta nɔ ye xomu yí kpɔɛ mɔ, yedatɛnŋ ayɔ mɛ ci nu edɔ̀bamɛ le mɔ yɛ le va nɔ ju koɖo yewo le axomɛɔ, dakpɔ mɔ woɖe ye do vo yí ave nu o. Nɔ mɛ ci nu dɔ̀bamɛ le jikɔ awa ʒinʒindoshimɛɔ, éɖo anu nɔ totowo jikpɔtɔ hamɛmɛshinshinwo tɔ doŋkɔ mɔ enyɔ le ahan, nɔ woawɛ do ɖe keŋ aglɔn ta nɔ mɛkpɛtɛ ciwo yí jikɔ awa ʒinʒindoshimɛ hɛnnɛ. Mɛ ci nu dɔ̀bamɛ ale dru ɖo aɖa hun kpɔ gbɔxwe atɔ zɔnzɔn koɖo mɛɖe yí avaɖi ɖɛ. Nɔ èwɛ ahan ɔ, àdasɛ mɔ yebubuɔ mɛbuwo tɔ kpɔ yí ‘deji mɔ ye tɔ ɖekɛ anyɔ o, vɔ èbubuɔ tamɛ kpɔ so ao kpena tɔwo nu.’​—Filipitɔwo 2:4.

 Trɔ vayi enukplakpla 56 enyɔta hwɛhwɛ 2 tɔ ji

7. Afisasa koɖo esenyɔwo

Nɔ eho alo afisasa nyɔ ɖe le gblamɛ nɔ mìwo koɖo mɛbuwo, etɛnŋ nyi mìwo kpena Kristotɔ ɖe yɔ; yí mìŋwli ɖɛ do wema mɛ keŋ yí do alɔ yi mɛɔ, adɔ yí enyɔ sugbɔ davali le esɔ godu mɛ o. (Ʒeremi 32:9-12) Vɔ hweɖewonuɔ, etɛnŋ vajɔ mɔ enyɔ klikliwo ale gblamɛ nɔ Kristotɔwo kudo ehonyɔ alo nyɔ buwo nu. Nɔ evale ahan ɔ, ele mɔ wowoɖeɖewo akpɔ nyɔ lɔ gbɔ kaba le fafa mɛ keŋ anui si nɔ avɔ.

Vɔ ɖe, lé mìawɛ akpɔ enyɔ ganganwo shigbe mɔ eɖyixoxoamɛ alo enuficificiwawa koɖo amɛ hannɛ gbɔɔ? (Hlɛn Matie 18:15-17.) Yesu na mì afɔ amɛtɔn cɛwo ciwo ele mɔ mìaɖe:

  1. Míje agbla akpɔ nyɔ lɔ gbɔ le míwoɖeɖewo mɛ.​—Kpɔ kpukpui 15.

  2. Nɔ ète yɛ kpɔ yí egloɔ, nu nɔ amɛshinshin kuɖeka alo amɛve le hamɛ lɔ mɛ nɔ akplɔ eo yi nɔvio lɔ gbɔ nɔ míanu nyɔ lɔ swi.​—Kpɔ kpukpui 16.

  3. Nɔ èwɛ ahan xwe yí mídekpɔ ta nɔ nyɔ lɔɔ, eyi gbɔxwe èɖo asɔ nyɔ lɔ yi kpɔ hamɛmɛshinshinwo.​—Kpɔ kpukpui 17.

Le enyɔ sugbɔtɔ mɛɔ, dele mɔ mìayɔnɔ hwɛ mìwo nɔviwo le kojoɖoxuwo o, ɖo ecɛ dado bubu Yehowa koɖo hamɛ lɔ nu ɖeeɖe o. (1 Korɛntitɔwo 6:1-8) Ele ahan gan, enyɔ ɖewo li ciwo gbɔ ele mɔ egawo akpɔ le kojoɖoxu. Etɛnŋ nyi nɔnɔgbegbe, jila ci yí ɖo acɛ axɔ evi le nɔnɔgbegbe godu, amɛjikpɔkpɔho ci woanakɔ mɛ ci woɖe nɔ wogbi ɖegbɔ, amɛhlɛnhlɛn do lixɔɖutɔwo mɛ le dɔwaxu ɖe nɔ edɔwaxuga lɔ ɖu agban keŋ yí na egawo nya, alo enyɔ ciwo yí kudo cinɔnuwo mama nu. Nɔ Kristotɔ ɖe hɛn enyɔ cɛ hanci ɖe yi egawo gbɔ yí wonui le fafa mɛɔ, deda le nyɔ ci Bibla nu ji o.

Nɔ xomɛvevenu gangan ɖe wowa shigbe mɔ wodɔn mɛɖe alo ɖevi ɖe gbɔ koɖo akpasɛnsin, je amɛ ji tamɛsɛnsɛntɔ, fi enugangan ɖe alo wu amɛ yí Kristotɔ ɖe vayi tui nɔ egawoɔ, deda le enyɔ ci Bibla nu lɔ ji hɛnnɛ o.

Trɔ vayi enukplakpla 56 enyɔta hwɛhwɛ 3 tɔ ji

a So exwe 455 D.Y.H. yi exwe 1 D.Y.H. wa exwe 454. So exwe 1 D.Y.H. yi exwe 1 K.H. wa exwe ɖeka (ɖo exwe tootu deli o). Eyi so exwe 1 K.H. yi exwe 29 K.H. wa exwe 28. Ecɛwo pleŋ wakɔ exwe 483.