Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Sɔɔmɔ Yehowa Dani Gbii Fɔji lɛ Aba

Sɔɔmɔ Yehowa Dani Gbii Fɔji lɛ Aba

“Kaimɔ obɔlɔ lɛ.”JAJ. 12:1.

1, 2. (a) Mɛɛ ŋaa akɛ mumɔ tsirɛ Salomo ni ewo oblahii kɛ oblayei? (b) Mɛni hewɔ esa akɛ Kristofoi ni ená afii 50 kɛyaa lɛ asusu Salomo ŋaawoo lɛ he lɛ?

AKƐ mumɔ tsirɛ Maŋtsɛ Salomo ni eŋma akɛ: “Kaimɔ obɔlɔ lɛ yɛ oblahiiaŋ gbii lɛ amli, be mli ni gbii fɔji lɛ náko aba” lɛ, ni ekɛ wiemɔi nɛɛ wo oblahii kɛ oblayei fɛɛ ŋaa. Mɛni ji “gbii fɔji lɛ”? Salomo kɛ lalawiemɔ tsɔɔ naagbai ni baa yɛ gbɔlɛ beaŋ lɛ mli—niji ni kpokpoɔ, naji ni mli jɔɔ, nyanyɔji ni fãmɔɔ, hiŋmɛii anɔ ni feɔ tusuu, toii ni nuuu nii jogbaŋŋ, yiteŋ ni yɛɔ, kɛ mli ni dɔɔ kɔmɔɔ. Esaaa akɛ mɔ ko amɛ kɛyashi nɛkɛ be yɛ eshihilɛ mli dani ekpɛ eyiŋ akɛ ebaasɔmɔ Yehowa jogbaŋŋ.Nyɛkanea Jajelɔ 12:1-5.

2 Kristofoi ni ená afii 50 kɛyaa lɛ ateŋ mɛi babaoo yɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ lolo. Eyɛ mli akɛ ekolɛ amɛje waji fioo komɛi moŋ, shi amɛgbɔjɔko tamɔ bɔ ni Salomo wie lɛ. Ani Kristofoi ni edara nɛɛ baanyɛ aná ŋaa ni awo oblahii kɛ oblayei akɛ, ‘amɛkai amɛ-Bɔlɔ lɛ’ he sɛɛ? Mɛni nakai ŋaawoo lɛ tsɔɔ?

3. Mɛni wɔ-Bɔlɔ Kpeteŋkpele lɛ ni wɔɔkai lɛ tsɔɔ?

 3 Eyɛ mli akɛ ekolɛ wɔsɔmɔ Yehowa afii babaoo moŋ, shi yɛ be kɛ beaŋ lɛ, ehi jogbaŋŋ akɛ wɔɔjwɛŋ bɔ ni wɔ-Bɔlɔ lɛ je agbo ha lɛ he. Ani bɔ ni ebɔ wɔ eha lɛ bɛ naakpɛɛ? Mɔ ko mɔ ko nyɛɛɛ anu bɔ ni ebɔ nibii eha lɛ shishi. Nibii srɔtoi ni yɔɔ naakpɛɛ ni Yehowa ebɔ lɛ haa wɔnáa miishɛɛ yɛ shihilɛ mli yɛ gbɛi srɔtoi anɔ. Kɛ́ wɔjwɛŋ Yehowa adebɔɔ nibii ahe lɛ, ehaa hiɛsɔɔ ni wɔyɔɔ kɛha esuɔmɔ, enilee, kɛ ehewalɛ lɛ mli kwɔɔ waa. (Lala 143:5) Shi wɔ-Bɔlɔ Kpeteŋkpele lɛ ni wɔbaakai lɛ hu tsɔɔ akɛ esa akɛ wɔjwɛŋ nibii ni etaoɔ yɛ wɔdɛŋ lɛ anɔ. Be mli ni wɔjwɛŋɔ nibii ni tamɔ nɛkɛ lɛ ahe lɛ, etsirɛɔ wɔ ní wɔkɛ wɔwala gbii ni eshwɛ lɛ asɔmɔ wɔ-Bɔlɔ lɛ jogbaŋŋ kɛtsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ lɛ.Jaj. 12:13.

HEGBƐI KRƐDƐI NI WƆNÁA BENI WƆDARA

4. Mɛɛ sane Kristofoi ni ená niiashikpamɔ babaoo lɛ baanyɛ abi amɛhe, ni mɛni hewɔ?

4 Akɛni oda ni oyɛ niiashikpamɔ hewɔ lɛ, esa akɛ obi ohe akɛ, ‘Amrɔ nɛɛ ni miyɔɔ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ lolo lɛ, mɛni mafee yɛ shihilɛ mli?’ Akɛ Kristofonyo ni yɔɔ niiashikpamɔ lɛ, oyɛ hegbɛi babaoo ni mɛi pii bɛ. Obaanyɛ otsɔɔ oblahii kɛ oblayei lɛ nibii ni okase kɛjɛ Yehowa dɛŋ. Obaanyɛ ogba mɛi niiashikpamɔi ni oná yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ mli, ni okɛwaje amɛ. Maŋtsɛ David sɔle koni ená hegbɛi kɛfee nakai. Eŋma akɛ: “Nyɔŋmɔ, otsɔɔ mi nii kɛjɛ miblahiiaŋ . . . Kɛ́ migbɔ mije waŋ tete lɛ, Naanyɔŋmɔ, kaakwa mi, kɛyashi beyinɔ ní majaje onineshiwalɛ lɛ matsɔɔ yinɔbii ni baa yɛ sɛɛ lɛ, kɛ ohewalɛ lɛ hu matsɔɔ mɔ fɛɛ mɔ ni baa lɛ.”Lala 71:17, 18.

5. Mɛɛ gbɛ nɔ Kristofoi ni edara lɛ baanyɛ aha mɛi ale nibii ni amɛkase lɛ?

5 Te ooofee tɛŋŋ oha mɛi krokomɛi aná nilee ni oná yɛ afii babaoo nɛɛ amli lɛ eko lɛ? Ani obaanyɛ ofɔ̃ Nyɔŋmɔ tsuji ni darako lɛ nine kɛba oshĩa ni nyɛgba saji ni baawo amɛ hewalɛ? Ani obaanyɛ oha amɛfata ohe kɛya shiɛmɔ ni otsɔɔ amɛ miishɛɛ ni onáa yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli? Elihu ni hi shi yɛ blema lɛ wie akɛ: “Gbii moŋ awie, ní afii babaoo ajaje nilee atsɔɔ!” (Hiob 32:7) Bɔfo Paulo wo Kristofoi yei ni kɛ afii babaoo esɔmɔ Nyɔŋmɔ lɛ hewalɛ ni amɛtsɔ amɛwiemɔ kɛ amɛnifeemɔ nɔ amɛwo mɛi krokomɛi hewalɛ. Eŋma akɛ: “Yeimeji hu, . . . amɛfee mɛi ni tsɔ̃ɔ nii kpakpai.”Tito 2:3.

NƆ NI OBAANYƐ OFEE KƐYE OBUA MƐI KROKOMƐI

6. Mɛni hewɔ Kristofoi ni kɛ afii babaoo esɔmɔ Nyɔŋmɔ lɛ ahe hiaa waa lɛ?

6 Kɛ́ oji Kristofonyo ni kɛ afii babaoo esɔmɔ Nyɔŋmɔ lɛ, obaanyɛ oye obua mɛi yɛ gbɛi babaoo nɔ. Susumɔ nibii ni onuɔ shishi amrɔ nɛɛ, ní aaafee afii 30 loo 40 ni eho nɛ lɛ onuuu shishi lɛ ahe okwɛ. Amrɔ nɛɛ, ole bɔ ni akɛ Biblia mli shishitoo mlai tsuɔ nii jogbaŋŋ yɛ shihilɛi srɔtoi amli. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, onyɛɔ otsɔɔ mɛi Biblia mli anɔkwale lɛ ni eshɛɔ amɛtsui he. Kɛ́ oji asafoŋ onukpa lɛ, ole bɔ ni afeɔ ayeɔ abuaa nyɛmi ko ni ekɔ gbɛ gbonyo. (Gal. 6:1) Ekolɛ ole bɔ ni akwɛɔ asafoŋ nitsumɔi, loo kpeei ashishi nitsumɔi, loo Maŋtsɛyeli Asa maa nɔ. Ekolɛ ole bɔ ni afeɔ awoɔ datrɛfoi hewalɛ ni amɛkɛ gbɛi ni atsɔɔ nɔ akwɛɔ helatsɛmɛi ni akɛ lá tsuuu nii lɛ atsu nii. Kɛ́ kpaako obale anɔkwale lɛ po lɛ, oyɛ niiashikpamɔi pii yɛ shihilɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ otsɔse bii pɛŋ lɛ, eyɛ faŋŋ akɛ, oná hesai komɛi. Kristofoi ni edara lɛ baanyɛ aye abua Yehowa webii lɛ waa kɛtsɔ nii ni amɛaatsɔɔ nyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ, gbɛtsɔɔmɔ ni amɛkɛaaha amɛ, kɛ hewalɛ ni amɛaawo amɛ lɛ nɔ.Nyɛkanea Hiob 12:12.

7. Mɛɛ tsɔsemɔ ni he yɔɔ sɛɛnamɔ Kristofoi ni edara lɛ baanyɛ amɛkɛha mɛi ni darako lɛ?

 7 Mɛɛ gbɛ nɔ obaanyɛ okɛ hesai ni oyɔɔ lɛ aye abua mɛi krokomɛi? Obaanyɛ otsɔɔ mɛi ni darako lɛ bɔ ni ajeɔ Biblia mli nikasemɔ shishi ni atsaa nɔ. Kɛ́ nyɛmi yoo jio lɛ, ani obaanyɛ otsɔɔ yeifɔyei ni darako lɛ bɔ ni amɛaafee amɛŋmɛ pɛpɛɛpɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli beni amɛkwɛɔ amɛbii bibii lɛ? Kɛ́ nyɛmi nuu jio lɛ, ani obaanyɛ otsɔɔ nyɛmimɛi oblahii lɛ bɔ ni ahaa wiemɔ kɛ ekãa kɛ miishɛɛ, kɛ bɔ ni amɛaafee amɛhe asa jogbaŋŋ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli? Ani obaanyɛ otsɔɔ amɛ bɔ ni ofeɔ oyasaraa nyɛmimɛi ni egbɔlɔ lɛ ni owoɔ amɛ hewalɛ? Kɛ́ amrɔ nɛɛ obɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ tamɔ tsutsu lɛ po lɛ, oyɛ hegbɛi babaoo ni obaanyɛ okɛtsɔse mɛi ni darako lɛ. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ akɛ: “Oblahii anunyam ji amɛhewalɛ, ni hiimeji ahefɛo ji amɛwaji lɛ.”Abɛi 20:29.

OBAANYƐ OYASƆMƆ YƐ HE NI HIAMƆ LƐ DA YƐ

8. Mɛni bɔfo Paulo fee beni eda yɛ afii amli lɛ?

8 Bɔfo Paulo tee nɔ etsu nii waa yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli beni eda yɛ afii amli po. Beni ajie lɛ yɛ tsuŋwoo mli yɛ Roma aaafee afi 61 Ŋ.B. lɛ, no mli lɛ, ekɛ afii babaoo esɔmɔ akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔ, ni ekpee yiwai srɔtoi anaa, ni kulɛ ebaanyɛ ewo etsui yɛ Roma ni eshiɛ yɛ jɛmɛ. (2 Kor. 11:23-27) Eka shi faŋŋ akɛ, kulɛ nyɛmimɛi ni yɔɔ nakai maŋtiase wulu lɛ mli lɛ baaná he miishɛɛ waa akɛ ebaahi shi ni eya nɔ eye ebua amɛ. Shi Paulo hu yɔse akɛ hiamɔ lɛ da yɛ maji krokomɛi anɔ. No hewɔ lɛ, ekɛ Timoteo kɛ Tito je emaŋsɛɛ sɔɔmɔ he gbɛfãa lɛ shishi ekoŋŋ, ni amɛtee Efeso, no sɛɛ lɛ amɛtee Kreta, ni eeenyɛ efee akɛ amɛtee Makedonia hu. (1 Tim. 1:3; Tito 1:5) Wɔnyɛɛɛ wɔle kɛji etee Spania lo, shi no mli lɛ eto eyiŋ akɛ ebaaya jɛmɛ.Rom. 15:24, 28.

9. Mɛɛ be eeenyɛ efee akɛ Petro fã kɛtee he ko ni hiamɔ lɛ da yɛ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

9 Eeenyɛ efee akɛ, no mli lɛ bɔfo Petro hu eye fe afii 50 beni efã kɛtee he ko ni hiamɔ lɛ da yɛ lɛ. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Kɛ́ ekolɛ afii abɔ ni Yesu eye lɛ nakai nɔŋŋ Petro eye loo eye Yesu onukpa fioo po lɛ, belɛ beni Petro kɛ bɔfoi krokomɛi lɛ kpe yɛ Yerusalem yɛ afi 49 Ŋ.B. lɛ, no mli lɛ eye aaafee afii 50. (Bɔf. 15:7) Yɛ nakai kpee lɛ sɛɛ lɛ, Petro yahi Babilon, ni eka shi faŋŋ akɛ, efee nakai bɔni afee ni eshiɛ eha Yudafoi babaoo ni yɔɔ nakai kpokpaa lɛ nɔ lɛ. (Gal. 2:9) Jɛmɛ eyɔɔ ni akɛ mumɔ tsirɛ lɛ ni eŋma e-klɛŋklɛŋ wolo lɛ, aaafee afi 62 Ŋ.B. (1 Pet. 5:13) Ebɛ mlɛo akɛ mɔ ko aaafã ni eyahi maŋ kroko nɔ, shi Petro haaa da ni edaa yɛ afii amli lɛ atsĩ enaa koni ekatsu babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli.

10, 11. Gbaa mɔ ko ni yasɔmɔ yɛ he ni hiamɔ lɛ da yɛ beni eda yɛ afii amli lɛ niiashikpamɔ?

10 Ŋmɛnɛ lɛ, Kristofoi ni ená afii 50 kɛyaa lɛ ateŋ mɛi pii eyɔse akɛ amɛshihilɛ etsake, ni akɛ, amɛmiinyɛ amɛmiisɔmɔ Yehowa yɛ gbɛi krokomɛi anɔ. Amɛteŋ mɛi komɛi efã kɛtee he ni hiamɔ lɛ da yɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Robert lɛ ŋma akɛ: “Beni mi kɛ miŋa fɛɛ yɔse akɛ wɔyɛ hegbɛi babaoo ni wɔbaanyɛ wɔkɛsɔmɔ lɛ, no mli lɛ wɔye aaafee afii 55. Binuu kome pɛ ni wɔyɔɔ lɛ efã kɛyahi he kroko, ni wɔbɛ fɔlɔi ni egbɔlɔ ni wɔmiikwɛ amɛ, ni agbɛnɛ hu, wɔyɛ gboshinii fioo ko. Miyɔse hu akɛ, kɛ́ wɔhɔɔ wɔshĩa lɛ wɔbaanyɛ wɔkɛ shika lɛ awo shĩa lɛ he nyɔmɔ ni eshwɛ lɛ, ni wɔbaaná eko kɛkwɛ wɔhe kɛyashi mipɛŋshɛŋ shika lɛ baaba. Wɔná wɔle akɛ mɛi babaoo miikpɛlɛ Biblia mli nikasemɔ nɔ yɛ Bolivia, ni jɛmɛ shihilɛ hu waaa. No hewɔ lɛ, wɔkpɛ mli akɛ wɔbaafã kɛya jɛmɛ. Wɔnáaa tsakemɔi ni ehe bahia ni wɔfee yɛ jɛmɛ lɛ mlɛo. Shihilɛ ni yɔɔ jɛmɛ lɛ yɛ srɔto  kwraa yɛ nɔ ni yɔɔ Amerika Kooyigbɛ lɛ he. Shi ajɔɔ wɔmɔdɛŋbɔi lɛ anɔ.”

11 Robert kɛfata he akɛ: “Amrɔ nɛɛ, teokrase nitsumɔi titri ji nɔ ni heɔ wɔbe. Abaptisi mɛi ni wɔkɛkase Biblia lɛ ekomɛi. Weku ko ni wɔkɛkase nii lɛ yɛ akrowa ko ni yɔɔ shɔŋŋ mli, ni amɛbɛ nɔ ko tsɔ. Daa otsi lɛ, weku nɛɛ mli bii lɛ foɔ gbɛ kakadaŋŋ kɛbaa asafoŋ kpeei yɛ maŋ wulu lɛ mli. Susumɔ miishɛɛ ni wɔná beni weku nɛɛ tee amɛhiɛ yɛ mumɔŋ, ni amɛbinuu nukpa lɛ hu batsɔ daa gbɛgbalɔ lɛ he okwɛ!”

SHIƐMƆ NI ASHIƐƆ AHAA MƐI NI WIEƆ WIEMƆ KROKO

12, 13. Beni nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Brian ba nitsumɔ mli hejɔɔmɔ lɛ, mɛni ekɛ eŋa fɛɛ fee?

12 Asafoi loo kui ni wieɔ wiemɔ kroko lɛ baanyɛ aná nyɛmimɛi hii kɛ yei ni edara yɛ afii amli lɛ anɔkwɛmɔnɔ lɛ he sɛɛ waa. Kɛfata he lɛ, kɛ́ ooshiɛ yɛ hei ni tamɔ nɛkɛ lɛ, eyɛ miishɛɛ waa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Brian lɛ ŋma akɛ: “Beni miná afii 65, ni ji afii abɔ ni kɛ́ mɔ ko ye ni ahaa eyaa nitsumɔ mli hejɔɔmɔ yɛ Britain lɛ, shihilɛ eŋɔɔɔ mi kɛ miŋa naa dɔŋŋ. Wɔbii lɛ efã kɛyahi he kroko, ni ewa akɛ wɔbaaná mɔ ko ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ ni wɔ kɛ lɛ akase Biblia lɛ. Trukaa lɛ, mikɛ oblanyo ko ni wieɔ Chinese ni miitao nii amli yɛ yunivɛsiti ni yɔɔ he ni wɔyɔɔ lɛ kpe. Mifɔ̃ lɛ nine kɛba wɔsafoŋ kpeei lɛ, ni eba, ni mikɛ lɛ je Biblia lɛ kasemɔ shishi. Otsii fioo komɛi asɛɛ lɛ, ekɛ enaanyo ko ni lɛ hu eji Chinanyo lɛ bɔi asafoŋ kpeei baa. Otsii enyɔ sɛɛ lɛ, ekɛ mɔ kroko ba, ni no sɛɛ lɛ, ekɛ mɔ ni ji ejwɛ nɔ hu ba.”

13 Etsa nɔ akɛ: “Beni mɔ ni ji enumɔ nɔ hu bi ni mi kɛ lɛ akase Biblia lɛ, mikɛɛ mihe akɛ, ‘Kɛ́ miye afii 65 lɛ, no etsɔɔɔ akɛ esa akɛ maba hejɔɔmɔ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli.’ No hewɔ lɛ, mibi miŋa ni eye afii 63 lɛ kɛji ebaasumɔ ni ekase Chinese. Wɔbo Chinese ni amɔmɔ awo kpãa nɔ ni akɛkaseɔ Chinese lɛ toi, ni wɔkɛkase. Saji nɛɛ fɛɛ tee nɔ afii nyɔŋma ni eho nɛ. Shiɛmɔ ni wɔshiɛɔ yɛ wiemɔ kroko mli lɛ haa wɔnuɔ he oookɛɛ wɔyɛ wɔblahiiaŋ. Kɛbashi amrɔ nɛɛ, wɔkɛ Chinabii 112 ekase Biblia lɛ! Amɛteŋ mɛi pii baa asafoŋ kpeei. Amrɔ nɛɛ, amɛteŋ mɔ kome po miisɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ.”

Kaasusu akɛ oda bɔ ni onyɛŋ olɛɛ osɔɔmɔ lɛ mli (Kwɛmɔ kuku 12, 13)

 OMII ASHƐ NƆ NI ONYƐƆ OTSUƆ LƐ HE

14. Mɛni esaaa akɛ Kristofoi ni edara yɛ afii amli lɛ ahiɛ kpaa nɔ? Mɛɛ gbɛ nɔ Paulo nɔkwɛmɔnɔ lɛ baanyɛ awo amɛ hewalɛ?

14 Eyɛ mli akɛ Kristofoi ni ená afii 50 kɛyaa lɛ ateŋ mɛi babaoo sɔmɔɔ Yehowa yɛ gbɛi krokomɛi anɔ moŋ, shi jeee amɛ fɛɛ amɛbaanyɛ amɛfee nakai. Amɛteŋ mɛi komɛi bɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa, ni mɛi komɛi hu miikwɛ amɛbii loo amɛfɔlɔi ni egbɔlɔ lɛ lolo. Shi ohiɛ akakpa nɔ akɛ, Yehowa nyaa nɔ fɛɛ nɔ ni onyɛɔ otsuɔ yɛ esɔɔmɔ lɛ mli lɛ he. No hewɔ lɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni ooohao yɛ nɔ ni onyɛɛɛ ofee lɛ he lɛ, omii ashɛ nɔ ni onyɛɔ ofeɔ lɛ he. Susumɔ bɔfo Paulo nɔkwɛmɔnɔ lɛ he okwɛ. Atsĩ enaa awo shĩa ko mli afii babaoo, ni enyɛɛɛ etsa emaŋsɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ nɔ. Shi be fɛɛ be ni mɛi baabasara lɛ lɛ, ekɛ amɛ gbaa Ŋmalɛ lɛ mli saji, ni ewoɔ amɛ hewalɛ ni amɛya nɔ amɛsɔmɔ Nyɔŋmɔ.Bɔf. 28:16, 30, 31.

15. Mɛni hewɔ Yehowa kɛ nyɛmimɛi ni yɔɔ asafoi lɛ amli lɛ ahiɛ sɔɔ Kristofoi ni egbɔlɔ lɛ waa lɛ?

15 Yehowa nyaa nɔ ni mɛi ni egbɔlɔ lɛ hu nyɛɔ amɛtsuɔ yɛ esɔɔmɔ lɛ mli lɛ he. Eyɛ mli akɛ Salomo tsɔɔ mli akɛ, akɛ naagbai babaoo kpeɔ yɛ gbɔlɛ beaŋ moŋ, shi Yehowa hiɛ sɔɔ nɔ ni Kristofoi ni egbɔlɔ lɛ tsuɔ kɛjieɔ eyi lɛ. (Luka 21:2-4) Nyɛmimɛi ni yɔɔ asafoi lɛ amli lɛ nyaa nɔkwɛmɔnɔ ni mɛi ni egbɔlɔ lɛ feɔ lɛ he waa.

16. Mɛɛ hegbɛi komɛi eeenyɛ efee akɛ Hana naaa, shi mɛni enyɛ efee yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ lɛ mli?

16 Biblia lɛ haa wɔnaa akɛ yoo ko ni egbɔ ni atsɛɔ lɛ Hana lɛ tee nɔ esɔmɔ Yehowa yɛ egbɔlɛ beaŋ. Beni afɔ Yesu lɛ, no mli lɛ eji okulafo ni eye afii 84. Eeenyɛ efee akɛ, afii abɔ ni eye lɛ hewɔ lɛ, ehiii shi etsɛɛɛ ni ebaatsɔ Yesu sɛɛnyiɛlɔ ní akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ baafɔ lɛ mu loo ni eeeshiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ. Kɛlɛ, Hana kɛ miishɛɛ fee nɔ ni ebaanyɛ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Ejeee sɔlemɔwe lɛ kwraa, shi ejáa Nyɔŋmɔ . . . nyɔɔŋ kɛ shwane.” (Luka 2:36, 37) Be fɛɛ be ni osɔfo lɛ baashã tsofa-kɛŋma leebi kɛ gbɛkɛ lɛ, Hana fataa mɛi ni sɔleɔ yɛ sɔlemɔwe lɛ kpoi lɛ anɔ lɛ ahe kɛsɔleɔ yɛ amɛyitsoŋ aaafee minitii 30 loo nɔ. Beni ena Yesu ni eji abifao lɛ, “ewie yɛ ehewɔ etsɔɔ mɛi fɛɛ ni kwɛɔ Yerusalem kpɔmɔ lɛ gbɛ lɛ.”Luka 2:38.

17. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔye wɔbua Kristofoi ni egbɔlɔ loo amɛbɛ hewalɛ lɛ ni amɛná kpeei ahe sɛɛ?

17 Ŋmɛnɛ lɛ, esa akɛ wɔtao gbɛi srɔtoi ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔye wɔbua Kristofoi ni egbɔlɔ loo amɛbɛ hewalɛ lɛ. Amɛteŋ mɛi komɛi shweɔ ni amɛba asafoŋ kpeei kɛ kpeei wuji, shi amɛnyɛɛɛ. Yɛ hei komɛi lɛ, asafoi lɛ toɔ gbɛjianɔ ni mɛi ni egbɔlɔ lɛ boɔ nɔ ni yaa nɔ yɛ kpeei lɛ ashishi lɛ toi kɛtsɔ tɛlifoŋ nɔ. Yɛ hei krokomɛi lɛ, ekolɛ anyɛŋ afee nakai. Kɛ́ Kristofoi ni egbɔlɔ lɛ nyɛɛɛ aya Kristofoi akpeei po lɛ, amɛbaanyɛ amɛfi anɔkwa jamɔ sɛɛ kɛ̃. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛbaanyɛ amɛsɔle koni asafo lɛ ashwere.Nyɛkanea Lala 92:14, 15.

18, 19. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Kristofoi ni egbɔlɔ lɛ baanyɛ awo mɛi krokomɛi hewalɛ? (b) Namɔ baanyɛ ekɛ ŋaawoo akɛ: “Kaimɔ obɔlɔ” lɛ atsu nii?

18 Ekolɛ Kristofoi ni egbɔlɔ lɛ leee akɛ amɛnɔkwɛmɔnɔ lɛ woɔ mɛi krokomɛi hewalɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Hana tee nɔ esɔmɔ yɛ sɔlemɔwe lɛ afii abɔ, shi eleee akɛ abaabɔ enɔkwɛmɔnɔ lɛ kɛ suɔmɔ ni eyɔɔ kɛha Yehowa lɛ he amaniɛ yɛ Biblia lɛ mli ni akɛwo wɔ hewalɛ ŋmɛnɛ. Nakai nɔŋŋ nyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ ahiɛ kpaŋ suɔmɔ ni oyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ. Enɛ hewɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ akɛ: “Waŋ lɛ, anunyam akekere ni, kɛ́ aná lɛ yɛ jalɛ gbɛ nɔ lɛ.”Abɛi 16:31.

19 Wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ asɔmɔ Yehowa kɛyashi he ko. Shi amrɔ nɛɛ ni oyɔɔ hewalɛ nɛɛ, tswaa ofai shi akɛ ‘obaakai obɔlɔ lɛ dani gbii fɔji lɛ aba.’Jaj. 12:1.