1 Reyes 1:1-53

  • David ha Abisag (1-4).

  • Adonías oikose rréiramo (5-10).

  • Natán ha Bat-Seba ohecha mbaʼépa ikatu ojapo (11-27).

  • David heʼi oñemoĩ hag̃ua rréiramo Salomónpe (28-40).

  • Adonías odipara oho pe altár oĩháme (41-53).

1  Rréi David ningo ituja+ ha ijedaitereíma, ha oñemoñuãramo jepe chupe frasádape lomímonte iroʼy.  Upémarõ isiervokuéra heʼi chupe: “Rréi, torohekána ndéve g̃uarã peteĩ kuñataĩ vírhen, ha haʼe oñangarekóta nderehe ha oservíta ndéve de enferméra. Ha haʼe oñenóta nde ykére ani hag̃ua nderoʼy”.  Haʼekuéra oheka peteĩ kuñataĩ iporãva Israel território tuichakuére, ha otopa peteĩ kuñataĩ Sunemgua+ hérava Abisag,+ ha ogueru hikuái pe rréipe.  Ko kuñataĩ iporãiterei vaʼekue ha oñangareko pe rréire ha oservi chupe de enferméra, péro pe rréi ndorekói vaʼekue hendive rrelasión sexuál.  Upe aja katu Adonías,+ Haguit memby, oñembotuicha oikóvo, ha heʼi: “¡Chehegui oikóta la rréi!”. Haʼe okonsegi peteĩ kárro, unos kuánto kuimbaʼe kavaju arigua ha 50 guárdia ohóva henonderã.*+  Péro itúa núnka ndeʼíriva Adoníaspe:* “¿Mbaʼéreiko rejapo péicha?”. Haʼe ningo iporãiterei vaʼekue avei, ha onase Absalón onase riréma.  Adonías oñemongeta Zeruyá memby Joab ndive, ha saserdóte Abiatar+ ndive, ha haʼekuéra heʼi Adoníaspe oipytyvõ ha oapojataha chupe.+  Péro pe saserdóte Sadoc+ ha Benaya,+ haʼéva hína Jehoiadá raʼy, avei proféta Natán,+ Simeí,+ Reí ha David gerrerokuéra ipoderósova,+ ndoapojái Adoníaspe.  Tiémpo rire Adonías ojapo peteĩ sakrifísio+ pe lugár oĩháme Zohélet ita, opytáva En-Roguel ypýpe. Haʼe osakrifika ovecha, vaka ha umi animál oñemongyra vaʼekue, ha oinvita kompletoite iñermanokuérape, pe rréi raʼykuérape ha umi kuimbaʼe Judagua oservíva pe rréipe. 10  Péro haʼe noinvitái proféta Natánpe, Benaya, umi gerrerokuéra ipoderósovape ni iñermáno Salomónpe. 11  Upémarõ Natán+ heʼi Bat-Sébape,+ Salomón sýpe:+ “¿Nerehendúi piko oiko hague rréi Adoníasgui,+ Haguit membýgui? Ha rréi David katu ndoikuaaiete mbaʼeve. 12  Ejumína tameʼẽ ndéve peteĩ konsého iñimportánteva, péicha neremanomoʼãi nde, ni ne memby Salomón.+ 13  Eike pe rréi David rendápe ha ere chupe: ‘¿Nde piko rréi nderehurái raʼe chéve: “Ne memby Salomóngui oikóta rréi che rire, ha haʼe hína pe oguapýtava che trónope”?+ ¿Mbaʼére piko upéicharõ oiko rréi Adoníasgui?’. 14  Ha nde reñeʼẽ aja gueteri pe rréi ndive, che aikéta nde rapykuéri ha haʼéta chupe siertoha la eréva”. 15  Upémarõ Bat-Seba oho pe rréi rendápe ha oike ikotýpe. Pe rréi ningo itujaitereíma, ha Abisag+ pe sunamita oservi hína kuri pe rréipe. 16  Bat-Seba oñesũ ha oñakãityete pe rréi renondépe, ha pe rréi heʼi chupe: “¿Mbaʼéiko reipotami?”. 17  Bat-Seba heʼi chupe: “Che ruvicha, nde ningo rehura vaʼekue chéve nde Jára Jehová rérare erérõ guare: ‘Ne memby Salomóngui oikóta rréi che rire, ha haʼe hína pe oguapýtava che trónope’.+ 18  Péro koʼág̃a oikóma rréi Adoníasgui, ha nde rréi ndereikuaái mbaʼevete upévagui.+ 19  Haʼe osakrifika kuri hetaiterei ovecha, tóro, ha umi animál oñemongyra vaʼekue, ha oinvita kompletoite nde raʼykuérape. Avei oinvita pe saserdóte Abiatárpe ha Joábpe,+ pe odirihíva pe ehérsito, péro haʼe noinvitái nde raʼy Salomónpe.+ 20  Rréi, koʼág̃a Israel kompletoite ohaʼarõ hína nde ere chupekuéra mávapa oguapýta ne trónope nde rire. 21  Péro ndoikóiramo upéicha, ág̃a nde remano vove,* che ha che memby Salomón rojetratáta enemígoramo”. 22  Ha Bat-Seba oñeʼẽ aja gueteri pe rréipe, oike avei proféta Natán.+ 23  Upepete ojeavisa pe rréipe: “Ápe oĩ proféta Natán”. Natán oike pe rréi rendápe, oñesũ ha oñakãityete henondépe. 24  Natán heʼi: “Rréi, ¿nde piko ere raʼe: ‘Adoníasgui oikóta rréi che rire, ha haʼe hína pe oguapýtava che trónope’?+ 25  Pórke koestedía haʼe ovahea kuri ha osakrifika+ hetaiterei ovecha, tóro ha umi animál oñemongyra vaʼekue, ha oinvita kompletoite nde raʼykuérape, saserdóte Abiatárpe+ ha umi odirihívape pe ehérsito. Haʼekuéra okaru hendive ha hoʼu víno, ha heʼi hikuái: ‘¡Toñevendesi* rréi Adoníaspe!’. 26  Péro haʼe nacheinvitái chéve, ni saserdóte Sadócpe, ni Jehoiadá raʼy Benáyape,+ ni nde raʼy Salomónpe. 27  ¿Nde piko rréi remeʼẽ raʼe permíso ojejapo hag̃ua upéva, ha neremombeʼúi chéve mávapa oguapy vaʼerã ne trónope nde rire?”. 28  Upepete rréi David heʼi: “Pehenói Bat-Sébape”. Upémarõ Bat-Seba oike ha oñemboʼy pe rréi renondépe. 29  Ha pe rréi ojapo peteĩ huraménto ha heʼi: “Ahura Ñandejára Jehová oikovévare, upe cheguenohẽ vaʼekue opaichagua jehasa asýgui,+ 30  koestedía voi akumplitaha upe ahura vaʼekue ndéve Israel Jára Jehová rérare, haʼérõ guare ndéve: ‘Ne memby Salomóngui oikóta rréi che rire, ha haʼe hína pe oguapýtava che trónope che rekovia’”. 31  Upéi Bat-Seba oñesũ ha oñakãityete pe rréi renondépe, ha heʼi: “¡Tereikove heta tiémpore rréi David!”. 32  Upepete rréi David heʼi: “Pehenói saserdóte Sadócpe, proféta Natán, ha Jehoiadá raʼy Benáyape”.+ Upémarõ haʼekuéra ou pe rréi rendápe. 33  Pe rréi heʼi chupekuéra: “Peraha penendive che siervokuéra ha pehupi che raʼy Salomónpe che mburika ári+ ha pembovahea chupe Guihónpe.+ 34  Upépe saserdóte Sadoc ha proféta Natán onombráta*+ chupe rréiramo Israélpe, upéi ombopúta hikuái pe turu ha heʼíta: ‘¡Toñevendesi* rréi Salomónpe!’.+ 35  Upéi tapeho hapykuéri ha haʼe oguapýta che trónope, ha oikóta chugui rréi che rekovia ha anombráta chupe omoakã hag̃ua Israel ha Judá”. 36  Upépe Benaya, haʼéva Jehoiadá raʼy, heʼi pe rréipe: “¡Amén!* Jehová nde Jára tokonfirma umi mbaʼe ere vaʼekue. 37  Jehová toĩ Salomón ndive+ oĩ haguéicha avei nendive rréi. Ha tombotuichave itróno ne trónogui rréi David”.+ 38  Upéi saserdóte Sadoc, proféta Natán, Jehoiadá raʼy Benaya,+ ha pe rréi guardiakuéra*+ ovahea ha ohupi hikuái Salomónpe rréi David mburika ári,+ ha ogueraha chupe Guihónpe.+ 39  Pe saserdóte Sadoc ojagarra pe aséite ryru*+ oĩva pe óga kárpape,*+ ha oñohẽ pe aséite Salomón akãre ha onombra chupe.+ Upéi ombopu pe turu ha pe puévlo kompletoite oñepyrũ osapukái: “¡Toñevendesi* rréi Salomónpe!”. 40  Upéi kompletoite umi hénte osegi chupe, ha oarriva ha ombopu ohóvo hikuái fláuta ha ovyʼa joa, ha ijayvueterei rupi hikuái omboryrýi pe yvy.+ 41  Adonías ha enterove iñinvitadokuéra okarupamírente+ ohendu upe oikóva. Joab ohendúrõ guare pe turu pu heʼi: “¿Mbaʼéreiko la ijayvuete hikuái pe siudápe?”. 42  Ha haʼe oñeʼẽ aja gueteri og̃uahẽ Jonatán,+ pe saserdóte Abiatar raʼy. Upépe Adonías heʼi chupe: “Eike katu, pórke nde ningo peteĩ kuimbaʼe ivuénova, ha oime vaʼerã regueru hína notísia porã”. 43  Péro Jonatán heʼi Adoníaspe: “¡Nahaniriete katu! Rréi David ningo omoĩ Salomónpe rréiramo. 44  Pe rréi omondo Salomón ndive saserdóte Sadoc, proféta Natán, Jehoiadá raʼy Benaya, ha pe rréi guardiakuérape,* ha haʼekuéra ohupi chupe pe rréi mburika ári oho hag̃ua.+ 45  Upéi saserdóte Sadoc ha proféta Natán onombra chupe rréiramo Guihónpe. Upe rire oarriva hikuái vyʼápe upégui ha pe siuda kompletoite ijayvu joa hína. Upéva hína pe ayvu pehendu vaʼekue. 46  Avei Salomón oguapýma pe rréi trónope. 47  Ha oĩve ótra kósa: pe rréi siervokuéra oikéma rréi David rendápe ofelisita hag̃ua chupe heʼívo: ‘¡Nde Jára tombotuichave Salomón réra nde réragui, ha tombotuichave itróno ne trónogui!’. Upévo pe rréi oñakãity hupápe Ñandejára renondépe. 48  Ha pe rréi oñemboʼe avei Ñandejárape ha heʼi: ‘¡Toñemombaʼeguasu Jehová Israel Járape, pórke onombra che raʼýpe oguapy hag̃ua che trónope ha opermiti chéve ahecha upéva!’”. 49  Ha Adonías invitadokuéra kompletoite oñemondýi ha okyhyjeterei, ha osẽ ohopa hese hikuái. 50  Adonías avei opyta okyhyjeterei Salomóngui, upémarõ oho oñakarama umi vaka ratĩ joguaháre oĩva pe altárpe.+ 51  Upéi oñemombeʼu Salomónpe: “Adonías ningo okyhyje ndehegui rréi Salomón ha oho oñakarama umi vaka ratĩ joguaha oĩvare pe altárpe, ha heʼi: ‘Tohura chéve rréi Salomón ndachejukamoʼãiha espádape’”. 52  Upépe Salomón heʼi: “Ikatúramo oñekonfia hese, ni peteĩ iñakãrangue rehe ndojepokomoʼãi. Péro ojapóramo la ivaíva,+ omanóta”. 53  Upémarõ rréi Salomón omondo ojegueru hag̃ua chupe pe altárgui. Upéi Adonías ou ha oñesũ rréi Salomón renondépe, ha Salomón heʼi chupe: “Epuʼã tereho nde rógape”.

Nóta

Hebréope: “50 kuimbaʼe odiparáva henonderã”.
Térã: “nomoñeñanduvaíriva chupe, ndojaʼóiva chupe”.
Hebréope: “repytuʼu vove nde tuakuérandi”.
Hebréope: “Toikove puku”.
Térã: “ounhíta”. Ehecha Dik.
Hebréope: “Toikove puku”.
Térã: “¡Taupéicha!”.
Hebréope: “keretita ha peletita”.
Térã: “animál ratĩngue”.
Oiméne ko óga kárpa ojejapo vaʼekue pe árkape g̃uarã.
Hebréope: “Toikove puku”.
Hebréope: “keretita ha peletítape”.