Ehecha oĩva pype

PÁRTE 5

¿Mbaʼépa heʼi la Biblia máhia ha vruheríare?

¿Mbaʼépa heʼi la Biblia máhia ha vruheríare?

1. ¿Máva mávapa oguerovia pe máhia, vruhería ha paje?

 “ÁFRICAPE naisentídoi ñaporandu, ¿séra ke añetehápe oexisti umi vrúha?”. Péicha heʼi peteĩ lívro hérava, La religión tradicional africana (African Traditional Religion). Ha heʼi avei: “Áfricape tahaʼe ipláta térã imboriahúva enterovépe g̃uarã pe vruhería haʼe peteĩ téma iñimportánteva”. Por ehémplo oguerovia pe máhia, vruhería ha paje, umi hénte ijestúdio porãva ha umi ndoikéi vaʼekue eskuélape. Inklusíve oguerovia umi omoakãva rrelihión islam ha iglésia kristiána.

2. Asegún la hénte, ¿mávaguipa ou pe podér ojejapo hag̃ua máhia?

2 Asegún la hénte Áfricape, oexisti peteĩ espíritu máhiko ha ipoderósova, ha ojeʼe Ñandejára okontrolaha upéva. Oñepensa avei umi omano vaʼekue espíritu oipuruha upe podér, ha oĩha algúno oipurúva upéva ojapo hag̃ua iporãva (máhia vlánka) térã ojapo hag̃ua ivaíva (máhia négra).

3. ¿Mbaʼépa pe máhia négra ha mbaʼépa ojeguerovia ojapoha?

3 Umi hénte oipuru jepi máhia négra térã paje ojapo hag̃ua ivaíva umi ndochaʼéivare. Oñepensa umi ojapóva máhia négra ikatuha omondo ótrope mbopi, guyra, mberu térã ótro animál oataka hag̃ua chupekuéra. Heta hénte oguerovia ojejapoha paje térã máhia négra oĩramo oipotáva ótro oiko vai, hasy, pono imemby, térã inklusíve omano hag̃ua.

4. ¿Mbaʼépa ojeʼe ojapoha umi vruhakuéra, ha mbaʼépa heʼi umi anteve opraktika vaʼekue pe vruhería?

4 Pe vruhería ha máhia négra elmímo lénto, ojeʼe jepi pyharekue umi vrúha osẽha ikuérpogui ha osẽ oveve ojotopa hag̃ua ótra vruhakuéra ndive, térã osẽ ojuka hag̃ua umi héntepe. Ha upe aja umi vrúha rete opyta oke. Péicha omombeʼu umi kuña anteve opraktika vaʼekue pe vruhería. Por ehémplo peteĩ rrevísta africana omombeʼu mbaʼépa heʼi umi anteve haʼe vaʼekue vrúha (la majoría mitãkuña). Haʼekuéra heʼi: “Umi aksidénte de áuto rupive che ajuka 150 persónape”. Ótra heʼi: “Che aipyte umi mitã ruguy ha péicha ajuka 5 mitãme”. Ótra heʼive: “Che ajuka mbohapy che chikokuépe chereja rei haguére hikuái”.

5. ¿Mbaʼépa pe máhia vlánka ha mbaʼépa ojepuru jepi upearã?

5 Supuéstamente pe máhia vlánka oprotehe umi héntepe umi mbaʼe vaígui. Umi opraktikáva máhia vlánka omoĩ jepi ijehe pulséra térã kuãirũ máhiko. Haʼekuéra oipuru avei vevída medisinál tahaʼe hoʼu hag̃ua térã ojepichy hag̃ua. Avei omokañy hógape térã yvyguýpe amuléto haʼekuéra ogueroviáva orekoha podér oprotehe hag̃ua chupekuéra. Oguereko avei fráse oñeguenohẽva pe Korángui térã la Bíbliagui oipurúva kómo amuléto.

Umi japu Satanás oipurúva

6. a) ¿Mbaʼépa ojapo vaʼekue yma Satanás ha umi demónio? b) ¿Mbaʼépa ñapensa vaʼerã pe podér orekóvare hikuái?

6 Satanás ha idemoniokuéra ipoderóso, haʼekuéra haʼe ñane enemígo, ha pe podér orekóva hikuái ikatu oafekta la ñapensáva ha jaiko lája. Ymave umi demónio oike vaʼekue umi persóna ha animálre (Mateo 12:43-45). Upéicharõ ñande ñarrekonose haʼekuéra orekoha podér, péro ndajaikói ñapensa upéva iñimportantetereiha.

7. ¿Mbaʼépa oipota Satanás jaguerovia, ha mbaʼe ehémplo ikatu ñamoĩ?

7 Satanás ivaleterei oporombotavy hag̃ua, haʼe oipota umi hénte opensa haʼe orekoha hetaitereive podér la añetehápe orekóvagui. Ramoite peteĩ grúpo de soldádo Áfricape oipuru avei Satanás téknika. Umi soldádo oataka mboyve ikontrariokuérape, hatã ombopu umi parlánte tuicha tuichávape peteĩ gravasión oñehenduhápe hetaiterei soldádo ombokapu vaipáva, ha oipurúva metralléta. Haʼekuéra oipota ikontrariokuéra opensa orekoha hetave árma la añetehápe orekóvagui. Upeichaite avei, Satanás oipota ñapensa ipodér ndorekoiha voi límite. Ha oipota umi hénte okyhyjégui ojapo la haʼe heʼíva, ojapo rangue Jehová volunta. Jahechamína mbohapy japu Satanás oipurúva.

8. Emombeʼu peteĩva umi japu Satanás oipotáva jaguerovia.

8 Satanás oipota jaguerovia opa mbaʼe vai oikoha por álgonte, por ehémplo pe vruhería térã umi espíritu káusare. Ñamoĩ chupe peteĩ mitã omanoha ojagarra rupi chupe malária. Isy oiméne oikuaa pe mbaʼasy ikatuha ñandejagarra ñandejopíramo peteĩ ñatiʼũ, péro posívlemente haʼe ogueroviáta ojejapo hague hese peteĩ vruhería ojopi hag̃ua chupe pe ñatiʼũ.

Umi mbaʼe vai oikónte voi

9. ¿Oikópa Satanás káusare entéro umi provléma?

9 Siérto ningo Satanás káusare oikoha heta provléma, péro tuicha jajavýta ñapensáramo haʼe orekoha podér ombou hag̃ua ñandéve káda provléma jarekóva. La Biblia heʼi: “Umi iñakuãva heta vése noganái pe karréra ha umi imbaretéva noganái jepi pe gérra. Avei umi iñarandúva ndorekói jepi hoʼu vaʼerã ha umi iñakãporãva ndorekói rrikésa. Umi oikuaáva heta mbaʼe katu ndahaʼéi siémpre osẽ porãva. Pórke enterovéva ikatu ohasa peteĩ tiémpo ijetuʼúvare, térã ohupyty chupe umi desgrásia ohaʼarõʼỹve jave” (Eclesiastés 9:11). Por ehémplo, peteĩ ohaʼãva karréra ndahaʼéi katuete ipyaʼe haguére oganátamava. Ikatu hína ohaʼarõʼỹre oiko hese peteĩ desgrásia, degolpete oñeñandu vai, oñepysanga térã ikalámbre. Koʼã mbaʼe oimeraẽvare ikatu oiko, ha upéva ndahaʼéi katuete Satanás káusare térã ojejapo rupi hese algún paje, síno oikónte koʼã mbaʼe.

10. ¿Mbaʼépa ojeʼe jepi ojapoha umi vruhakuéra, ha mbaʼére ikatu jaʼe japuha upéva?

10 Satanás oipuru avei ótro japu: Oroviaka umi héntepe umi vrúha pyharekue ohejaha hete, ojotopa hag̃ua umi ótra vruhakuérandi térã ojuka hag̃ua umi héntepe. Péro ñapensamína, haʼekuéra ikatúrire ojapo upéva, ¿mbaʼépa añetehápe la osẽva hetégui? Jahecháma haguéicha pe álma ndahaʼéi peteĩ mbaʼe jarekóva ñande retepýpe, síno haʼe pe persóna voi. Ha avei pe espíritu haʼe pe fuérsa ñanemoingovéva ikatu hag̃uáicha ñande rete ofunsiona.

Umi vrúha ndaikatúi osẽ hetégui pyharekue

11. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe umi vrúha ndohejaiha hete pyharekue? ¿Ndépa reguerovia upéva?

11 Ni pe álma ni pe espíritu ndaikatúi osẽ ñande retégui tahaʼe ojapo hag̃ua iporãva térã ivaíva. Upéicharõ, umi vrúha nosẽi hetégui pyharekue. Ha la haʼekuéra opensáva térã heʼíva ojapoha, ndahaʼéi siérto.

12. ¿Mbaʼéichapa Satanás ombotavy avei umi héntepe?

12 Péro, ¿siértopa umi mbaʼe omombeʼúva umi haʼe vaʼekue vrúha? Satanás ikatu oroviaka umi héntepe ojapoha peteĩ mbaʼe añetehápe ndahaʼéiva siérto. Por ehémplo umi visión rupive umi hénte ikatu oñeimahina: Ohecha, ohendu térã ojapo hague algúna kósa. Péicha Satanás ojapo oipotágui umi persóna oñemomombyry Jehovágui ha oipotágui oñepensa la Biblia heʼíva japuha.

13. a) ¿Iporã piko pe máhia vlánka? b) ¿Mbaʼépa heʼi la Biblia pe máhiare?

13 Ótro japu ojeʼéva haʼe pe máhia vlánka iporãha ha ojejapoha pe máhia négra kóntrape. Péro la Biblia heʼi ivaiha opaichagua máhia, ha nodiferensiái pe máhia négra ha máhia vlánka. Emañamína mbaʼépa heʼi Jehová léi oñemeʼẽ vaʼekue Israélpe. Upépe oñeñeʼẽ pe máhiare ha umi opraktikávare upéva:

  •   ‘Ndapejapói vaʼerã máhia’ (Levítico 19:26).

  •   “Oĩramo pende apytépe peteĩ espiritísta, térã peteĩ ojapóva adivinasión, ojejuka vaʼerã katuete chupekuéra” (Levítico 20:27).

  •   “Ndaipóri vaʼerã pende apytépe [...] avave ojapóva adivinasión, máhia, opredesíva mbaʼépa oikóta, ni pajeséro, ni peteĩ ojapóva malefísio, ni ohóva oporandu espiritístape térã peteĩ adivínope” (Deuteronomio 18:10-14).

14. ¿Mbaʼérepa Jehová omeʼẽ koʼãichagua léi?

14 Koʼã léi rupive jahechakuaa Ñandejára ndoipotái hague isiervokuéra ojapo máhia. Jehová omeʼẽ koʼã léi ohayhuetereígui ipuévlope, haʼe ndoipotái oguerovia hikuái umi aguería, oiko kyhyjepópe ni ohasa asy umi demónio poguýpe.

15. ¿Mbaʼéichapa la Biblia ohechauka porã Jehová ipoderosoveha Satanásgui?

15 La Biblia nomeʼẽi heta detálle heʼi hag̃ua mbaʼépa ikatu ojapo térã ndojapói umi demónio. Péro si ohechauka porã Ñandejára Jehová ipoderosoiteveha Satanás ha idemoniokuéragui. Por ehémplo Jehová omosẽ vaʼekue Satanáspe yvágagui (Apocalipsis 12:9). Avei la Bíbliape heʼi Satanás ojerure hague permíso Ñandejárape oprova hag̃ua Jóbpe, ha haʼe ojapo upéva oñepermitiha pevénte chupe (Job 2:4-6).

16. ¿Mávapa añetehápe ikatu ñandeprotehe?

16 Proverbios 18:10 heʼi: “Jehová réra ningo peteĩ tórre isegúro porãva, umi ihústova odipara upépe ojeprotehe hag̃ua”. Upéicharamo, ñande ñañemoag̃ui vaʼerã Jehováre haʼe ñandeprotehe hag̃ua. Ñandejára siervokuéra ndorekói mbaʼeveichagua amuléto ni ndoipurúi umi vevída máhika ojeprotehe hag̃ua Satanás ha idemoniokuéragui. Haʼekuéra ndokyhyjéi umi paje ojapóvagui umi echiséro. Ñandejára siervokuéra ojerovia la Biblia heʼívare: “Jehová ningo omaña porã hína opa mbaʼe oikóvare ko yvy ape ári, ohechauka hag̃ua ipodér umi ojeroviávape hese ikorasõ mbytete guive” (2 Crónicas 16:9).

17. ¿Mbaʼépa oasegura ñandéve Santiago 4:7, ha mbaʼépa ñande jajapo vaʼerã?

17 Readoráramo Jehovápe ikatu rejerovia Santiago 4:7 heʼívare: “Peñemoĩkena Ñandejára poguýpe, péro peñemoĩ mbaretékena pe Diáblore ha haʼe odiparáta pendehegui”. Jajeroviáramo Ñandejára Jehováre, pe úniko Dios verdadéro, ha jajapóramo haʼe heʼíva, ani jaduda ni michĩmi haʼe katuete ñandeprotehetaha.