Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Eme U Dhesẹ re A Jọ Ọrẹri Hayo Fuafo?

Eme U Dhesẹ re A Jọ Ọrẹri Hayo Fuafo?

Uyo nọ Ebaibol na ọ kẹ

 Re a jọ ọrẹri u dhesẹ nọ ma re siomano oware kpobi nọ u re zue oma na. Ẹme Hibru nọ a fa “ọrẹri” na, u no ẹme nọ otofa riẹ o rrọ “ẹhẹriẹ” ze. Fikiere, oware nọ o rrọ ọrẹri a rẹ hẹriẹ iẹe no udevie eware efa gheghe hayo rri rie ghaghae, fiki epanọ ọ rrọ fuafo.

 Ọghẹnẹ ọ rrọ fuafo evaọ kabọ kabọ. Ebaibol na ọ ta nọ: “Ohwo ọvo nọ ọ rrọ ọrẹri wọhọ Jihova ọ rrọ họ.” a (1 Samuẹle 2:2) Fikiere, Ọghẹnẹ họ ọnọ o re fi utee oware nọ o rrọ ọrẹri họ.

 A rẹ sae rehọ ẹme na “ọrẹri” ro dhesẹ eware kpobi nọ i wobọ kugbe Ọghẹnẹ, maero kọ eware nọ i kiekpahe egagọ. Wọhọ oriruo, Ebaibol na ọ ta kpahe:

  •   Eria nọ e rrọ ọrẹri: Kẹle oria nọ ẹwọ ọ jẹ jọ to na, Ọghẹnẹ ọ ta kẹ Mosis nọ: “Oria nọ who dikihẹ na yọ otọ ọrẹri.”​—Ọnyano 3:2-5.

  •   Ikokohọ ọrẹri: Orẹwho Izrẹl oke anwae a jẹ hae gọ Jihova kẹse kẹse evaọ ehaa nọ a je se “ikokohọ ọrẹri.”​—Iruo-Izerẹ 23:37.

  •   Ekwakwa ọrẹri: A je se eware nọ a jẹ hae rọ gọ Ọghẹnẹ evaọ etẹmpol nọ ọ jọ obọ Jerusalẹm na “ekwakwa ọrẹri.” (1 Ivie 8:4) Dede nọ a jẹ hai rri eware nana ghaghae, a jẹ gọ ai vievie he. b

Kọ ohwo-akpọ nọ ọ gba ha ọ sae jọ ọrẹri hayo fuafo?

 Ee. Ọghẹnẹ o je uzi kẹ Ileleikristi nọ: “Wha rẹ jọ ọrẹri hrọ, keme mẹ ọrẹri.” (1 Pita 1:16) Evaọ uzẹme, ahwo-akpọ nọ a gba ha a sae nyate utee ẹfuọ Ọghẹnẹ hẹ. Ghele na, a rẹ sai rri ahwo nọ a re koko izi ikiẹrẹe Ọghẹnẹ wọhọ ahwo nọ a rrọ “ọrẹri, onọ Ọghẹnẹ ọ rẹ jẹrehọ.” (Ahwo Rom 12:1) Ohwo nọ ọ be daoma re ọ jọ ọrẹri ọ rẹ rehọ ẹmeunu gbe uruemu riẹ dhesẹ onana via. Wọhọ oriruo, ohwo na o re ru lele ohrẹ Ebaibol nọ o ta nọ “wha jọ ọrẹri je siomano ọfariẹ-ogbe” jẹ “jọ ọrẹri evaọ uruemu rai kpobi” na.​—1 Ahwo Tẹsalonika 4:3; 1 Pita 1:15.

Kọ emamọ usu nọ ohwo o wo kugbe Ọghẹnẹ o sai vru mi ei?

 Ee. Otẹrọnọ ohwo o gbabọkẹ izi Ọghẹnẹ, Ọghẹnẹ o re gbe rri ohwo yena wọhọ ohwo nọ ọ rrọ ọrẹri hi. Wọhọ oriruo, a kere obe Ahwo Hibru ro se “inievo nọ e rrọ ọrẹri,” ghele na, a vẹvẹ rai unu inọ a sai “wo udu umuomu nọ o kare ẹrọwọ . . . ẹkwoma oma-usino Ọghẹnẹ nọ ọ rrọ uzuazọ na.”​—Ahwo Hibru 3:1, 12.

Eriwo ọthọthọ kpahe epanọ ohwo ọ rẹ rrọ jọ ọrẹri hayo fuafo

 Eriwo ọthọthọ: Ohwo ọ rẹ sae jọ ọrẹri nọ ọ tẹ be gba oma riẹ eware jọ.

 Uzẹme: Ebaibol na ọ ta nọ ohwo ọ tẹ make be “lahiẹ omobọ riẹ,” hayo nọ ọ tẹ be gba omariẹ eware jọ vrẹta re ọ sae ‘họre isiuru uwo na,’ u fioka ha evaọ aro Ọghẹnẹ. (Ahwo Kọlọsi 2:​23) Ukpoye, Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ ma reawere eware iwoma. Ọ ta nọ: “Ohwo kpobi ọ rẹ re jẹ da jẹ re omaweromẹ iruo egaga riẹ kpobi. Onana yọ okẹ Ọghẹnẹ.”​—Ọtausiuwoma Na 3:13.

 Eriwo ọthọthọ: Ohwo ọ gbẹ rọo ho ẹsiẹe ọ rẹ mae rọ jọ ọrẹri.

 Uzẹme: Dede nọ Oleleikristi ọ sae salọ nọ ọ be rọo ho, onana u re ru ei nọ ọ rẹ rọ jọ ọrẹri evaọ aro Ọghẹnẹ hẹ. Uzẹme o ginẹ rrọ inọ ohwo nọ ọ rọo ho ọ rẹ romakẹ egagọ Ọghẹnẹ ababọ eware efa nọ ọ rẹ ruawa kpahe. (1 Ahwo Kọrint 7:32-34) Rekọ, Ebaibol na ọ ta nọ ahwo nọ a rọo no a rẹ sae jọ ọrẹri re. U muẹro nọ Pita nọ ọ jọ omọvo ikọ Jesu ọ rọo.​—Matiu 8:14; 1 Ahwo Kọrint 9:5.

a Jihova họ odẹ oma Ọghẹnẹ. Yọ evaọ eria Ebaibol efa sa-sa odẹ nana u wobọ kugbe “ọrẹri” gbe “ẹfuọ.”

b Ebaibol na o mukpahe egagọ erezi na.​—1 Ahwo Kọrint 10:14.