Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Epanọ A rẹ Lẹ—Kọ Olẹ Olori na Ọvo Ma rẹ Lẹ?

Epanọ A rẹ Lẹ—Kọ Olẹ Olori na Ọvo Ma rẹ Lẹ?

Uyo nọ Ebaibol na ọ kẹ

 Olẹ Olori na o re fiobọhọ kẹ omai riẹ oghẹrẹ nọ a rẹ lẹ gbe oware nọ u fo nọ ma rẹ lẹ kpahe. Jesu o wuhrẹ ilele riẹ olẹ nana nọ a yare iẹe inọ: “Olori, wuhrẹ omai epanọ a rẹ lẹ.” (Luk 11:1) Rekọ orọnikọ Olẹ Olori na hayo olẹ Ọsẹ mai nọ ọ rrọ obọ odhiwu na ọvo họ olẹ nọ Ọghẹnẹ o re yo ho. a Ukpoye, Jesu ọ rọ olẹ nana wuhrẹ omai oghẹrẹ elẹ nọ Ọghẹnẹ o re yo.

Ma te jọ uzoẹme nana ta kpahe eware nana

 Eme a ta kpahe evaọ Olẹ Olori na?

 Ma rẹ ruẹ Olẹ Olori na evaọ obe Matiu 6:9-13, rekọ eme sa-sa a rọ fae evaọ efafa Ebaibol buobu. Joma ta kpahe epanọ a fa riẹ evaọ Ebaibol ivẹ jọ.

 Efafa Akpọ Ọkpokpọ: “Ọsẹ mai nọ ọ rrọ obọ idhiwu na, jọ odẹ ra o jọ fuafo. Jọ Uvie ra o ze. Jọ oreva ra u rugba evaọ otọakpọ na, wọhọ epanọ o rrọ evaọ obọ odhiwu. Rehọ emu okpẹdoke inẹnẹ mai kẹ omai nẹnẹ; jẹ rehọ osoriọ mai rọvrẹ omai, wọhọ epanọ ma rọvrẹ enọ e reosa mai no na. Who su omai ruọ odawọ họ, rekọ siwi omai no obọ omuomu na.”

 Ebaibol Ẹri Na: “Ọsẹ mai nọ ọ rọ obọ odhiwu, odẹ ra ojọ ọrẹri. Uvie ra oze, epanọ a rọ obọ odhiwu ru orọ eva ra, ru re a jọ akpọ na ru ere re. Rehọ emu inẹnẹ kẹ omai nẹnẹ; Rehọ osoriọ mai vrẹ omai, wọhọ epanọ ma rọ vrẹ eriosa mai; Who su omai ruọ ẹdawọ họ, rekọ si omai no eyoma.” b

 Eme họ otofa Olẹ Olori na?

 Eware nọ Jesu o wuhrẹ e rọwokugbe oma Ikereakere na soso, fikiere ma re rẹro nọ eria Ebaibol efa e sai fiobọhọ kẹ omai wo otoriẹ Olẹ Olori na.

“Ọsẹ mai nọ ọ rrọ obọ idhiwu na”

 U fo re ma se Ọghẹnẹ “Ọsẹ mai” keme ọye ọ ma omai jẹ kẹ omai uzuazọ.—Aizaya 64:8.

“Jọ odẹ ra o jọ fuafo”

 U fo nọ ma rẹ rọ adhẹẹ kẹ odẹ Ọghẹnẹ, Jihova, je ru ei ọrẹri. Ahwo a re ru odẹ Ọghẹnẹ fo nọ a tẹ be ta kpahe oghẹrẹ nọ ọ rrọ gbe eware nọ o ti ru kẹ ahwo-akpọ.—Olezi 83:18; Aizaya 6:3.

“Jọ Uvie ra o ze”

 Uvie Ọghẹnẹ yọ egọmeti nọ Ọghẹnẹ o ro mu evao obọ odhiwu nọ Jesu ọ rrọ ovie riẹ. Jesu o wuhrẹ omai nọ ma lẹ kẹ egọmeti nana re o su otọakpọ na soso.—Daniẹl 2:44; Eviavia 11:15.

“Jọ oreva ra u rugba evaọ otọakpọ na, wọhọ epanọ o rrọ evaọ obọ odhiwu”

 Wọhọ epanọ emuemu hayo uwhu e rrọ obọ odhiwu hu na, ere ọvona Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ ahwo a rẹ rria otọakpọ na dhedhẹ bẹdẹ bẹdẹ.—Olezi 37:11, 29.

“Rehọ emu okpẹdoke inẹnẹ mai kẹ omai nẹnẹ”

 Evaọ oke Jesu, emu wọhọ ebrẹdi o wuzou gaga. Ma rẹ kareghẹhọ nọ Ọghẹnẹ họ ọnọ ọ be kẹ omai eware kpobi nọ ma gwọlọ re ma sae jọ uzuazọ.—Iruẹru Ikọ 17:24, 25.

“Rehọ osoriọ mai rọvrẹ omai, wọhọ epanọ ma rọvrẹ enọ e reosa mai no na”

 Evaọ oria nana, “osoriọ” o dikihẹ kẹ izieraha. (Luk 11:4) Ahwo-akpọ kpobi a rẹ raha uzi, fikiere a gwọlọ erọvrẹ. Rekọ ma tẹ gwọlọ nọ Ọghẹnẹ ọ rọvrẹ omai, ma rẹ daoma rọvrẹ amọfa nọ a ru omai thọ.—Matiu 6:14, 15.

“Who su omai ruọ odawọ họ, rekọ siwi omai no obọ omuomu na”

 Jihova ọ rẹ rọ oware uyoma dawo omai hi. (Jemis 1:13) Rekọ Setan Ẹdhọ na nọ ọ rrọ “omuomu na,” nọ a re je se “Ọdawo-Ahwo na,” ọye ọ rẹ dawo omai. (1 Jọn 5:19; Matiu 4:1-4) Ma rẹ lẹ Jihova re o fiobọhọ kẹ omai kru ẹrọwọ mai nọ Setan ọ tẹ be dawo omai.

 Kọ Olẹ Olori na nọ a rẹ wariẹ họ edhere ọvuọvo nọ a rẹ rọ lẹ?

 Olẹ Olori na yọ oriruo nọ Jesu ọ kẹ kpahe epanọ a rẹ lẹ. Orọnikọ a rẹ wariẹ eme olẹ na unọjọ utọjọ họ. Taure Jesu o te ti wuhrẹ ilele riẹ Olẹ Olori na, ọ vẹvẹ e rai unu nọ: “Nọ whọ tẹ be lẹ, who dhe eme evona ẹwẹwariẹ hẹ.” (Matiu 6:7) Evaọ oke ọfa nọ Jesu o je wuhrẹ ilele riẹ epanọ a rẹ lẹ, orọnikọ eme ọvona ọ ta ha.—Luk 11:2-4.

 Olẹ nọ o mai woma họ, nọ ohwo ọ tẹ ta eva riẹ kẹ Ọghẹnẹ.—Olezi 62:8.

 Oghẹrẹ vẹ u fo nọ ma rẹ lẹ?

 Ma rẹ jọ Olẹ Olori na ruẹ oghẹrẹ nọ u fo nọ ma rẹ lẹ nọ Ọghẹnẹ o je yo elẹ mai. Joma ruẹ oghẹrẹ nọ Olẹ Olori na o rọ rọwokugbe eria efa nọ a jọ ta kpahe olẹ evaọ Ebaibol na.

  •   Ọghẹnẹ ọvo ma rẹ lẹ se

     Oria Ebaibol: “Evaọ oware kpobi wha rọ olẹ avọ olẹ ayare-ọgaga kugbe uyere-okẹ ta ayare rai via kẹ Ọghẹnẹ.”—Ahwo Filipai 4:6.

     Oware nọ onana u dhesẹ: Ọghẹnẹ ọvo ma rẹ lẹ se, orọnikọ Jesu, Meri, hayo erezi hi. Ma wuhrẹ no Olẹ Olori na ze nọ Jihova ọvo ma rẹ lẹ se keme eme nọ i mu rie họ họ, “Ọsẹ mai.”

  •   Lẹ kpahe eware nọ e rọwokugbe oreva Ọghẹnẹ

     Oria Ebaibol: “Oware kpobi nọ ma yare riẹ nọ o rọwokugbe oreva riẹ, ọ rẹ gaviezọ kẹ omai.”—1 Jọn 5:14.

     Oware nọ onana u dhesẹ: Ma sae lẹ kpahe oware kpobi nọ o rọwokugbe oreva Ọghẹnẹ. Jesu o wuhrẹ omai epanọ oreva Ọghẹnẹ u wuzou te keme ọ ta evaọ Olẹ Olori na nọ, “jọ oreva ra u rugba.” Ma sae riẹ kpahe oreva Ọghẹnẹ kẹ otọakpọ na gbe ahwo-akpọ nọ ma te bi wuhrẹ Ebaibol na.

  •   Lẹ kpahe eware nọ e be kẹ owhẹ uye

     Oria Ebaibol: “Gbolo owha ra kẹ Jihova, ọ te rẹrote owhẹ.”—Olezi 55:22.

     Oware nọ onana u dhesẹ: Ọghẹnẹ ọ be daezọ mai yọ ọ riẹ eware nọ e be kẹ omai uye. Wọhọ epanọ Jesu ọ fodẹ eware buobu nọ ma rẹ sae yare kẹ omobọ mai evaọ Olẹ Olori na, ere ọvona ma rẹ sae lẹ kpahe eware nọ ma gwọlọ evaọ okpẹdẹ, areghẹ nọ ma sae rọ jẹ emamọ iroro, obufihọ nọ ma te wo ẹbẹbẹ gbe erọvrẹ izieraha mai. c

a Wọhọ oriruo, Jesu avọ ilele riẹ a lẹ elẹ efa nọ eme rai i wo ohẹriẹ no eme nọ e rrọ Olẹ Olori na.—Luk 23:34; Ahwo Filipai 1:9.

b Evaọ efafa Ebaibol King James Version, eme nana a ro ku Olẹ Olori na họ: “Whẹ họ ọnọ o wo uvie na, gbe ogaga na, gbe oruaro na, bẹdẹ bẹdẹ. Ami.” A re se eme nana nọ a ro jiri Ọghẹnẹ na doxology (koyehọ eme ujiro), yọ whọ rẹ ruẹ e rai evaọ efafa Ebaibol efa jọ re. Rekọ obe nọ a re se The Jerome Biblical Commentary o ta nọ: “Doxology na . . . ọ rrọ [iko-ebe] nọ a rẹ mai fievahọ họ.”

c Ahwo jọ nọ a gwọlọ erọvrẹ Ọghẹnẹ a rẹ sae lẹ hẹ keme udu rai u bi brukpe ai vrẹta. Rekọ Jihova ọ be ta kẹ ahwo yena nọ: “Wha nyaze enẹna, re ma kpọ eware vi evaọ udevie mai.” (Aizaya 1:18) Ọghẹnẹ ọ rẹ gaviezọ kẹ ohwo kpobi nọ o kurẹriẹ jẹ lẹ sei kẹ erọvrẹ.