Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kọ Eware jọ E Rrọ Ebaibol na nọ E Rọwokugbe Ohwohwo Ho?

Kọ Eware jọ E Rrọ Ebaibol na nọ E Rọwokugbe Ohwohwo Ho?

Uyo nọ Ebaibol na ọ kẹ

 Ijo, eware nọ e rrọ Ebaibol na kpobi e rọwokugbe ohwohwo. Dede nọ o sae wọhọ nọ eria jọ evaọ Ebaibol na e rọwokugbe ohwohwo ho, ma sai wo otoriẹ rai vevẹ nọ ma te ru eware nọ e rrọ obotọ na:

  1.   Rri eware efa nọ e rrọ oria Ebaibol na. Nọ ma tẹ tẹrovi emeria jọ ọvo evaọ oware nọ ohwo o kere, o sae wọhọ nọ eware jọ e rọwokugbe ohwohwo ho.

  2.   Roro kpahe oware nọ ohwo nọ o kere oware na o wo họ iroro. Ahwo nọ a ruẹ oware nọ o via a sai gbiku oware na gbagba, rekọ orọnọ oghẹrẹ ọvona aikpobi a re gbiku na ha, yọ ejọ a sae ta eware jọ nọ efa e ta ha.

  3.   Roro kpahe eware nọ e via nọ a gbiku rai gbe uruemu ẹwho.

  4.   Vuhu ohẹriẹ nọ o rrọ ẹme gheghe gbe ẹme nọ o dikihẹ kẹ oware ofa.

  5.   Riẹ nọ a sae ta nọ ohwo o ru oware jọ, dede nọ ohwo na ọvo dẹe ọ rọ obọ riẹ ru oware na ha. a

  6.   Se Ebaibol nọ a fa gbagba.

  7.   Daoma lele oware nọ Ebaibol na ọ ta orọnikọ whọ rẹ fa otọ Ebaibol na fihọ oghẹrẹ nọ o sae rọ rọwokugbe eware ethọthọ nọ a bi wuhrẹ evaọ egagọ buobu hu.

 Joma ta kpahe iriruo eware jọ nọ ahwo a roro nọ e rọwokugbe ohwohwo ho evaọ Ebaibol na. Eware nọ ma ta kpahe evaọ obehru na i ti fiobọhọ kẹ omai wo otoriẹ rai vevẹ.

Oware 1: Eware efa nọ e rrọ oria Ebaibol

  Otẹrọnọ Ọghẹnẹ o serihọ evaọ ẹdẹ avọ ihrẹ, oghẹrẹ vẹ o gbe bi ro ru iruo? Ebaibol ọ ta evaọ obe Emuhọ inọ Ọghẹnẹ “o te mu eriosehọ họ evaọ ẹdẹ avọ ihrẹ na rono iruo riẹ kpobi nọ o je ru.” Iruo nọ Ọghẹnẹ o seri rai họ họ, otọakpọ gbe eware nọ e rrọ eva riẹ nọ ọ jẹ ma. (Emuhọ 2:2-4) Rekọ Jesu ọ ta evaọ obe Jọn inọ Ọghẹnẹ “o gbe bi ru iruo rite enẹna.” Orọnikọ ẹme Jesu na ọ wọso ẹme nọ ọ rrọ obe Emuhọ na ha, keme Jesu ọ jẹ ta kpahe iruo efa nọ Ọghẹnẹ o bi ru. (Jọn 5:17) Iruo nana jọ họ, epanọ Ọghẹnẹ ọ be rọ rehọ ẹzi riẹ fiobọhọ kẹ ahwo kere Ebaibol na, gbe epanọ ọ be rọ kpọ ahwo-akpọ jẹ rẹrote ai.—Olezi 20:6; 105:5; 2 Pita 1:21.

Oware avọ 2 gbe orọ avọ 3: Oware nọ ohwo o wo họ iroro gbe eware nọ a gbiku rai

  Diẹse Jesu ọ jọ siwi ọzae nọ o tuaro na? Ebaibol na ọ ta evaọ obe Luk inọ Jesu o siwi ọzae jọ nọ o tuaro nọ “ọ be kẹle Jẹriko no.” Rekọ nọ a jẹ ta kpahe iku ọvona evaọ obe Matiu, a fodẹ ezae ivẹ jọ nọ i tuaro, je dhesẹ nọ Jesu o siwi rai nọ o je “no Jẹriko vrẹ.” (Luk 18:35-43; Matiu 20:29-34) Dede nọ oware ọvona imava nọ i kere iku na a wo họ iroro, ma rẹ jọ iku rai na ruẹ nọ, ọjọ ọ ta eware nọ ọdekọ ọ ta ha. Rọ kpahe unu ezae na, Matiu ọ tẹrovi ezae ivẹ nọ Jesu o siwi, rekọ Luk ọ tẹrovi uzedhe omọvo nọ Jesu ọ ta ẹme kẹ. Rọ kpahe oria nọ oware na o jọ via, ahwo nọ a rẹ kiotọ eware anwae a ruẹ nọ evaọ oke Jesu, ewho ivẹ a je se Jẹriko. Ọjọ ọrọ anwae, ọjọ ọkpokpọ. Yọ ọrọ anwae na ọ rọ emaele ọvo thabọ no ọkpokpọ na yọ ahwo Rom a bọ riẹ. O sae jọ nọ Jesu ọ jọ udevie ewho ivẹ nana evaọ oke nọ o siwi ezae na.

Oware avọ 4: Ẹme nọ o dikihẹ kẹ oware ọfa gbe ẹme gheghe

  Kọ a te raha otọakpọ na no? Evaọ obe Ọtausiuwoma Na 1:4, Ebaibol na ọ ta nọ “otọakpọ na o rẹ jọ bẹdẹ bẹdẹ.” Ahwo jọ a roro nọ ẹme nana o wọso oware nọ Ebaibol na ọ ta evaọ oria ikere ofa jọ inọ, “erae e vẹte raha ekwakwa akpọ na, akpọ na gbe eware nọ e riẹ kpobi e vẹte to uno.” (2 Pita 3:10, Ebaibol Ẹri Na) Evaọ Ebaibol na, a sae rọ ẹme na “akpọ” dhesẹ otọakpọ mai na dẹe, hayo rehọ iẹe dhesẹ ahwo nọ a be rria otọakpọ na. (Emuhọ 1:1; 11:1) “Akpọ” nọ a te raha no nọ a fodẹ evaọ obe 2 Pita 3:10 na họ, “ahwo nọ a riẹ Ọghẹnẹ hẹ,” orọnikọ otọakpọ na dẹe he.—2 Pita 3:7.

Oware avọ 5: A tẹ ta nọ ohwo o ru oware jọ dede nọ ohwo na dẹe o ru rie he

  Ono ọ nyabru Jesu evaọ obọ Kapaniọm nyae vuẹe nọ oletu ogbaẹmo na ọ gwọlọ nọ o siwi odibo riẹ? Ebaibol na ọ jọ obe Matiu 8:5, 6 ta nọ oletu ogbaẹmo na ọvo ọ nyabru Jesu, rekọ obe Luk 7:3 o ta nọ oletu ogbaẹmo na o vi ekpako ahwo Ju na jọ bru Jesu. O sae wọhọ nọ iku na e rọwokugbe ohwohwo ho, rekọ ma sai wo otoriẹ iku na vevẹ nọ ma tẹ riẹ nọ oletu ogbaẹmo na họ ọnọ ọ gwọlọ nọ Jesu o siwi odibo riẹ, rekọ ekpako ahwo Ju na o vi bru Jesu re a nyae vuẹe.

Oware avọ 6: Ebaibol nọ a fa gbagba

  Kọ mai kpobi ma rẹ raha uzi? Ebaibol na ọ ta nọ mai kpobi ma reuku uzioraha mi Adamu. (Ahwo Rom 5:12) Who te rri oghẹrẹ nọ a fa Ebaibol jọ, o sae wọhọ nọ ẹme nana o rọwokugbe eria ikere efa ha. Wọhọ oriruo, a jọ Ebaibol jọ fa obe 1 Jọn 3:6 inọ emamọ ohwo “nọ ọ rẹ raha uzi ọ rọ họ.” (1 Jọn 3:6, Ebaibol Ẹri Na) Evaọ ẹvẹrẹ ọsosuọ nọ a kaki ro kere Ebaibol na, ẹme Griki nọ a fa “uzioraha” evaọ obe 1 Jọn 3:6 na yọ ẹme nọ a re ro dhesẹ oware nọ ohwo o bi ru ẹsikpobi. Dede nọ mai kpobi ma reuku uzioraha, onana u wo ohẹriẹ no uzi Ọghẹnẹ nọ ohwo o re keke aro fihọ raha ẹsikpobi. Fikiere a jọ efafa Ebaibol jọ ru ẹme nana vẹ. Oghẹrẹ nọ a fa oria nana họ, “ọ rẹ ruabọhọ uzioraha ha.”—Efafa Akpọ Ọkpokpọ.

Oware avọ 7: Lele oware nọ Ebaibol na ọ ta orọnikọ iwuhrẹ erue he

  Kọ Jesu avọ Ọghẹnẹ a rrọ ẹrẹrẹe manikọ Ọghẹnẹ ọ rro vi Jesu? Jesu ọ ta evaọ oke jọ nọ: “Mẹ avọ Ọsẹ na ọvo” yọ ọ ta evaọ oke ofa nọ “Ọsẹ na ọ rro vi omẹ.” O sae wọhọ nọ eme ivẹ nana e rọwokugbe ohwohwo ho. (Jọn 10:30; 14:28) Re ma sai wo otoriẹ eria ikere ivẹ nana ziezi, u fo nọ ma rẹ riẹ oware nọ Ebaibol na ọ ta kpahe Jihova avọ Jesu, viukpenọ ma rẹ daoma fa otọ eria ikere ivẹ na re e rọwokugbe uwuhrẹ esanerọvo na, onọ u no Ebaibol ze he. Ebaibol na o dhesẹ nọ Jihova họ Ọsẹ Jesu, ọ tẹ jẹ rrọ Ọghẹnẹ riẹ, yọ ọye Jesu omariẹ ọ be gọ. (Matiu 4:10; Mak 15:34; Jọn 17:3; 20:17; 2 Ahwo Kọrint 1:3) Jesu avọ Ọghẹnẹ a rrọ ẹrẹrẹe he.

 Evaọ oria ikere nọ Jesu ọ jọ ta nọ, “Mẹ avọ Ọsẹ na ọvo” na, eware efa nọ e rrọ etẹe i dhesẹ nọ Jesu ọ jẹ ta kpahe epanọ avọ Ọsẹ riẹ, Jihova, a re ro ru eware kugbe. Jesu ọ ta uwhremu na nọ: “Ọsẹ na ọ rrọ usu kugbe omẹ yọ mẹ rrọ usu kugbe Ọsẹ na.” (Jọn 10:38) Jesu avọ ilele riẹ a je ru eware kugbe re keme ọ lẹ se Ọghẹnẹ kpahe ae inọ: “Mẹ kẹ rai oruaro nọ whọ kẹ omẹ no, re a ruẹse jọ ọvo wọhọ epanọ ma rrọ ọvo na. Mẹ rrọ usu kugbe ai, yọ whọ rrọ usu kugbe omẹ.”—Jọn 17:22, 23.

a Wọhọ oriruo, a jọ obe na Encyclopædia Britannica ta nọ “ovie-ologbo Mughal nọ a re se Shah Jahān ọ bọ” uwou nọ a re se Taj Mahal. Rekọ ọye họ ohwo nọ ọ rọ obọ riẹ dẹe bọe he, keme a jọ obe na ta re nọ “a rehọ ahwo nọ a bu vi idu udhe (20,000)” rọ bọ uwou na.