Ruodhi Mokwongo 22:1-53

  • Jehoshafat riwore gi Ahab (1-12)

  • Mikaya koro ni idhi lo Jo-Israel (13-28)

    • Malaika dhi wuondo Ahab (21, 22)

  • Oneg Ahab kokedo Ramoth-gilead (29-40)

  • Jehoshafat locho e wi Juda (41-50)

  • Ahazia bedo ruodh Israel (51-53)

22  Higni adek nokalo ka lweny onge e kind Siria gi Israel.  To e higa mar adek Jehoshafat+ ruodh Juda nodhi limo ruodh Israel.+  Ruodh Israel nopenjo jotije niya: “Donge ung’eyo ni Ramoth-gilead+ en marwa? Ang’o momiyo pod wadigni dhi kawe kuom ruodh Siria?”  Nopenjo Jehoshafat kama: “Donge ibiro dhi koda mondo waked gi Ramoth-gilead?” Jehoshafat nodwoko ruodh Israel niya: “An kodi, joga gin jogi, kendo faresena gin magi.”+  Kata kamano, Jehoshafat nowacho ne ruodh Israel niya: “Kwong ipenjie wach+ kuom Jehova.”+  Omiyo, ruodh Israel nochoko jonabi ma dirom 400 mopenjogi kama: “Be onego adhi aked gi Ramoth-gilead, koso kik adhi?” Ne gidwoke niya: “Dhiyo, nimar Jehova biro kete e lweti.”  Jehoshafat nopenjo kama: “Onge janabi mar Jehova kae mondo en bende wapenje wachni?”+  Ruodh Israel nodwoko Jehoshafat niya: “Pod nitie ng’at moro ma wanyalo penjo gima Jehova owacho.+ En Mikaya wuod Imla. Kata kamano, ok adwarega+ nikech onge kinde moro amora mosekoro weche mabeyo kuoma, okoroga mana weche maricho.”+ To Jehoshafat nodwoke niya: “Ruoth ok onego owuo kamano!”  Omiyo, ruodh Israel noluongo jatelo moro monyise niya: “Dhi mapiyo ikel Mikaya wuod Imla.”+ 10  Koro, ruodh Israel gi Jehoshafat ruodh Juda ne orwako lepgi mag ruodhi kendo ne gibet e kombegi mag loch e kar dino man e dho ranga Samaria, kendo jonabi duto ne koro wach e nyimgi.+ 11  Eka Zedekia wuod Kenaana ne oloso tunge mag chuma kendo ne owacho kama: “Jehova owacho niya: ‘Ibiro chuoyo* Jo-Siria gi tungegi mi itiekgi chuth.’” 12  Jonabi mamoko duto bende ne koro wach machal kamano. Ne giwacho kama: “Dhi iked gi Ramoth-gilead kendo ibiro loye. Jehova biro keto pinyno e lweti.” 13  Jaote ma noor mondo odhi oluong Mikaya nowachone niya: “Jonabi mamoko duto koro ne ruoth gima ber. In bende kor ne ruoth gima ber.”+ 14  To Mikaya nodwoko kama: “Akuong’ora gi nying Jehova, ni gima Jehova onyisa e ma abiro wacho.” 15  Mikaya nodhi ir ruoth, mi ruoth nopenje niya: “Mikaya, be onego wadhi waked gi Ramoth-gilead, koso kik wadhi?” Kanyo gi kanyo, Mikaya nodwoko ruoth kama: “Dhi iked kode kendo ibiro loye. Jehova biro keto pinyno e lweti.” 16  Ka ne Ruoth owinjo kamano, nowachone niya: “Onego anyisi nyadidi ni ikuong’rina ni ok ibi wuonda, to ibiro nyisa mana adier e nying Jehova?” 17  Omiyo, nowachone niya: “Aneno Jo-Israel kokere e gode+ ka rombe ma onge jakwath. Jehova owacho kama: ‘Jogi onge jatelo. We ng’ato ka ng’ato odog e ode gi kuwe.’” 18  Eka ruodh Israel nowacho ne Jehoshafat niya: “Donge ne anyisi ni ok obi koro weche mabeyo kuoma, to mana weche maricho?”+ 19  Mikaya nowacho kama: “Koro winj gima Jehova wacho: Ne aneno ka Jehova obet e kom-lochne+ to ogendni mag polo ochung’ e bathe korachwich gi koracham.+ 20  Kae to Jehova nopenjo niya: ‘Ng’ano ma biro dhi wuondo Ahab mondo odhi otho Ramoth-gilead?’ Malaika achiel ne wacho kama, to machielo ne wacho gima opogore. 21  Eka malaika+ moro ne obiro mochung’ e nyim Jehova mowacho kama: ‘Abiro dhi wuonde.’ Jehova ne openje niya: ‘Ere kaka idhi wuonde?’ 22  Nodwoke niya: ‘Abiro dhi keto weche mag miriambo e dho jonabine.’+ Nonyise kama: ‘Adier ibiro wuonde kendo ibiro loye. Dhi itim kamano.’ 23  Koro Jehova oseketo weche mag miriambo e dho jonabinigi duto,+ to Jehova oseng’ado ni masira nyaka yudi.”+ 24  Eka Zedekia wuod Kenaana nosudo machiegni mothalo lemb Mikaya kopenje niya: “Roho mar Jehova nokala nade mobiro wuoyo kodi?”+ 25  Mikaya nodwoke niya: “Chieng’ ma inidonj e ot ma iye mondo ipondi, eka ining’e.” 26  Ruodh Israel nochiko kama: “Makuru Mikaya mondo utere ir Amon jatend dala kod Joash wuod ruoth. 27  Nyisgiuru ni, ‘Ruoth owacho kama: “Tweuru ng’atni e jela+ kendo umiye mana chiemo matin gi pi nyaka chieng’ aduog gi kuwe.”’” 28  To Mikaya nowacho niya: “Kiduogo gi kuwe, to kare Jehova ok osewuoyo koda.”+ Nomedo bende niya: “Un uduto, kik wiu wil gi wachni.” 29  Kamano, ruodh Israel gi Jehoshafat ruodh Juda nodhi Ramoth-gilead.+ 30  Ruodh Israel nowacho ne Jehoshafat kama: “Abiro dhi e lweny ka aloko lepa mondo kik fwenya, to in rwak lepi mag ruoth.” Omiyo, ruodh Israel noloko lepe+ modhi e lweny. 31  Koro, noyudo ruodh Siria osechiko jotend lweny 32 motelo ne gechene+ kama: “Kik uked gi ng’ato ang’ata, obed ng’at maduong’ kata ng’at matin, to uked mana gi ruodh Israel kende.” 32  Ka ne jotend geche oneno Jehoshafat, ne giwacho e kindgi kama: “Ma e ruodh Israel.” Omiyo, ne gichome mondo giked kode. Eka Jehoshafat noywak matek mondo okonye. 33  Ka ne jotend geche ofwenyo ni ok en ruodh Israel, ne giweyo lawe. 34  To ng’at moro ne obayo asere mopo kochuoyo ruodh Israel gie kind lawe mar akor. Omiyo, ruoth nowacho ne ng’at ma ne riembo gache niya: “Lokri igola kar lweny kae, nikech ahinyora marach.”+ 35  Lweny nodhi nyime odiechiengno mangima, kendo nochuno ni jomoko osire kochung’ e gache kochomo Jo-Siria. Rembe nochuer e gari, mi notho godhiambo.+ 36  Ka ne chieng’ chiegni podho, noland wach e kambi kama: “Ng’ato ka ng’ato odog dalagi! Ng’ato ka ng’ato odog thurgi!”+ 37  Kamano ruoth notho mi gitere Samaria kendo ne giyike kuno. 38  Ka ne gilwoko gach ruoth e yawo man Samaria, guogi ne nang’o rembe to ochode lwokore,* mana kaka Jehova nosekoro.+ 39  Weche mamoko duto e wi ngima Ahab, gi gik moko duto ma ne otimo, ode ma ne ogero gi lak liech,+ kod mier duto ma ne ogero, donge ondikgi e bug weche mag ndalo ruodhi Israel? 40  Ahab notho moyike gi kwerene+ kendo Ahazia+ wuode nobedo ruoth kare. 41  Jehoshafat+ wuod Asa nobedo ruodh Juda e higa mar ang’wen mar loch Ahab ruodh Israel. 42  Jehoshafat nobedo ruoth ka en jahigni 35 kendo ne olocho kuom higni 25 kodak Jerusalem. Nying min mare ne en Azuba nyar Shilhi. 43  Nodhi nyime wuotho e yore duto mag Asa+ wuon mare. Ne ok oweyo yorego kendo ne otimo gik makare e wang’ Jehova.+ Kata kamano, ne ok ogol kuonde moting’ore kendo oganda ne pod wang’o misengni ma golo yiro kuondego.+ 44  Jehoshafat nobedo gi kuwe e kinde gi ruodh Israel.+ 45  Weche mamoko duto e wi ngima Jehoshafat, gi gik madongo ma ne otimo kod lwenje ma ne ogoyo, donge ondikgi e bug weche mag ndalo ruodhi Juda? 46  Bende, notieko chwo ma jochode+ ma nodong’ e hekalu e kinde loch Asa wuon-gi.+ 47  E ndalogo, Edom+ ne onge ruoth, to jalup ruoth e ma ne tiyo kaka ruoth.+ 48  Jehoshafat noloso meli kaka mag Tarshish mondo oomgo dhahabu Ofir.+ Kata kamano, meligo ne ok ochopo nikech ne gikethore Ezion-geber.+ 49  Mano e kinde ma Ahazia wuod Ahab nonyisoe Jehoshafat kama: “We jotichna odhi kaachiel gi jotichni e meli,” to Jehoshafat notamre. 50  Jehoshafat notho moyike gi kwerene+ e Dala Daudi kwar mare, kendo Jehoram+ wuode nobedo ruoth kare. 51  Ahazia+ wuod Ahab nobedo ruodh Israel e Samaria e higa mar 17 mar loch Jehoshafat ruodh Juda. Nolocho Israel kuom higni ariyo. 52  Kendo nodhi nyime timo gik maricho e wang’ Jehova koluwo yore mag wuon mare+ gi min mare,+ kendo koluwo yore mag Jeroboam wuod Nebat ma ne orwako Jo-Israel e richo.+ 53  Ne odhi nyime tiyo ne Baal+ kendo kulorene kotimo marach ne Jehova Nyasach Israel+ mana kaka wuon-gi notimo.

Weche Moler Piny

Kata, “dhiro.”
Kata nyalo bedo, “ka ma mon ma ochode ne lwokoree, guogi ne onang’oe rembe.”