Ruth 1:1-22

  • Jood Elimelek dar mondo gidhi gidag Moab (1, 2)

  • Naomi, Orpa, kod Ruth bedo mond liete (3-6)

  • Ruth makore gi Naomi kod Nyasach Naomi (7-17)

  • Naomi dok Bethlehem gi Ruth (18-22)

1  E ndalo ma jong’ad-bura+ ne rito piny Israel,* kech nowuok e pinyno, kendo ng’at moro nodar Bethlehem+ e piny Juda gi chiege kod yawuote ariyo ma odhi dak e piny Moab.+  Ng’atno ne iluongo ni Elimelek* kendo chiege ne en Naomi,* to yawuote ariyogo ne gin Malon* kod Kilion.* Ne gin Jo-Efratha man Bethlehem e Juda. Ne gichopo e piny Moab mi gidak kuno.  Bang’ kinde, Elimelek chwor Naomi notho moweye gi yawuote ariyogo.  Yawuotego ne okendo Nyi-Moab ma ne iluongo ni Orpa gi Ruth,+ kendo ne gidak kuno kuom higni ma dirom apar.  Bang’e, Malon gi Kilion bende notho. Koro Naomi nobedo chi liel, kendo ne oonge nyithindo.  Ka ne Naomi pod ni e piny Moab, nowinjo ni Jehova noseparo joge momiyogi chiemo. Omiyo, ne oa e piny Moab gi mond yawuote mondo odog thurgi.  Ne gia ka ma ne gidakie mi gimako yo madhi e piny Juda.  Naomi nowacho ne mond yawuotego niya: “Doguru thuru, kendo Jehova mondo onyisu herane mosiko,+ mana kaka un bende usenyisa herano kaachiel gi joga mosetho.  Jehova oguedhu mondo chieng’ unwang’ yueyo ng’ato ka ng’ato e od chwore.”+ Eka nonyodhogi, mi ne gichako ywak matek. 10  To ne gidwoke niya: “Ooyo, wanadhi kodi ir jou.” 11  To Naomi ne onyisogi niya: “Doguru nyiga. Ang’o ma dimi udhi koda? Be pod danyuol yawuoyi ma dibed chwou?+ 12  Doguru nyiga. Aseti ma ok anyal bedo gi dichwo kendo. Kata ka danyalo yudo dichwo otienoni kendo nyuolo yawuoyi, 13  be duyie rito nyaka gibed jo madongo? Duritgi mondo gin e ma gibi gikendu? Ooyo nyiga. Lwet Jehova oseweya,+ kendo awinjo malit ahinya ka aparo gima osetimorenu.” 14  Ka ne giwinjo wachno, ne gimedo ywak matek. Kae to Orpa ne onyodho min chwore mi odok thurgi. Ruth to ne otamore weye. 15  Omiyo, Naomi nowacho ne Ruth niya: “Ne! Nyieki osedok thurgi kendo ir nyisechege. Dog kode.” 16  To Ruth nodwoke niya: “Kik ichuna ni apogra kodi kendo ni awe luwi, nikech ka ma idhiye e ma nadhiye, kendo ka ma idakie e ma nadagie. Jogi nobed joga, kendo Nyasachi nobed Nyasacha.+ 17  Ka ma ibiro thoe e ma nathoe, kendo kanyo e ma noyikae. Jehova mondo okuma ka wach moro mopogore gi tho opoga kodi.” 18  Ka ne Naomi oneno ni Ruth oramo ni odhi kode, nowere gi wachno. 19  Mon ariyogo ne owuotho nyaka Bethlehem.+ Mapiyo nono bang’ chopo Bethlehem, ji duto ne obwok, kendo mond gweng’no ne penjorega ni, “Ma be Naomi adier?” 20  Naomi to ne wachonegiga niya: “Kik uluonga ni Naomi.* To luongauru ni Mara,* nikech Ng’at Manyalo Duto osetimona malit ahinya.+ 21  Ne awuok koni ka an gi mwandu mang’eny, to Jehova oseduoga gi lweta nono. Uluonga ni Naomi nang’o to Jehova Nyasaye Manyalo Duto osetimona malit kama?”+ 22  Kamano e kaka Naomi noduogo koa e piny Moab+ gi Ruth chi wuode ma Nya-Moab. Ne gichopo Bethlehem e ndalo ma ne ji osechako kayo shairi.+

Weche Moler Piny

Hibrania, “ne locho e wi piny Israel.”
Tiende ni, “Nyasacha En Ruoth.”
Tiende ni, “Morna.”
Nyalo bedo ni tiend nyingni e dho Hibrania en “nyosruok; bedo ma tuo.”
Tiende ni, “Ng’at ma Podho; Ng’at ma Chiegni Tho.”
Tiende ni, “Morna.”
Tiende ni, “Malit.”