Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Bɔ Mɔdenle Nyi Sunsum Nu​—“Gyihova Kenle Kpole Ne Ɛbikye”

Bɔ Mɔdenle Nyi Sunsum Nu​—“Gyihova Kenle Kpole Ne Ɛbikye”

Bɔ Mɔdenle Nyi Sunsum Nu​—“Gyihova Kenle Kpole Ne Ɛbikye”

“Bɛmaa yɛbɔ mɔdenle yɛnyi sunsum nu.”​—HIB. 6:1.

1, 2. Adenle boni a alimoa Kilisienema mɔɔ wɔ Dwudiya la nyianle amaa bɛahola ‘bɛanriandi bɛahɔ awoka ne mɔ azo’ a?

MEKƐ mɔɔ Gyisɛse wɔ azɛlɛ ye azo la, ye ɛdoavolɛma ne bikyele ye na bɛbizale ye kɛ: “Sɛkɛlɛneɛ boni a bahile kɛ wɔra na mekɛ ɛhye ɛlɛkɔ awieleɛ a?” Mɔɔ Gyisɛse ɛlɛbua bɛ la, ɔhanle ngapezo bie mɔɔ limoale rale nu wɔ ɛvoya mɔɔ limoa la anu la. Gyisɛse hanle ninyɛne bie mɔ mɔɔ sisi a ɔbahile kɛ awieleɛ ne ɛbikye la. Saa bɛnwu ninyɛne zɔhane mɔ a, ɔwɔ kɛ ‘bɛdabɛ mɔɔ bɛwɔ Dwudiya la bɔ ɔ bo nriandi kɔ awoka ne mɔ azo.’ (Mat. 24:1-3, 15-22) Asoo Gyisɛse ɛdoavolɛma ne mɔ banwu sɛkɛlɛneɛ ne na bali ye adehilelɛ ne azo ɔ?

2 Ɛvolɛ kɛyɛ abulasa anzi wɔ 61 Y.M., ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hɛlɛle edwɛkɛ bie mɔɔ anwo hyia la hɔmaanle Hibulu Kilisienema mɔɔ wɔ Gyɛlusalɛm nee azua mɔɔ bikye ɛkɛ la. Ɛnee Pɔɔlo nee ɔ gɔnwo mɔ diedima ɛnze kɛ yeha ɛvolɛ nnu pɛ na “anwongyelelɛ kpole” bie abɔ ɔ bo. (Mat. 24:21) Wɔ 66 Y.M., ɔhale ekyii na Cestius Gallus mɔɔ li Wulomu sogyama anyunlu la aho ava Gyɛlusalɛm. Noko ɔziale ɔhɔle arɛlevilɛ nu, na ɛhye maanle menli mɔɔ ɛnee bɛ ngoane la esiane nu la nriandile vile ɛkɛ ne na bɛnyianle banebɔlɛ.

3. Folɛ boni a Pɔɔlo dule Hibulu Kilisienema a, na duzu ati ɔ?

3 Ɛnee Kilisienema zɔhane mɔ hyia nwunu nee sunsum nu ndelebɛbo amaa bɛade mɔɔ ɛlɛkɔ zo la abo na banriandi. Noko bɛ nuhua bie mɔ ɛdeɛ, ɛnee “ɔkyɛ na bɛade edwɛkɛ bo.” Ɛnee bɛle kɛ sunsum nu mbɔdɔma mɔɔ hyia “nyɛfonzule” la. (Kenga Hibuluma 5:11-13.) Ɛnee bɛ nuhua bie mɔ mɔɔ bɛva ɛvolɛ dɔɔnwo bɛlua nɔhalɛ ne anu bɔbɔ la ɛlɛmaa yeala ali kɛ ‘bɛhwe bɛ nwo bɛvi tease Nyamenle ne anwo.’ (Hib. 3:12) Ɛnee yeyɛ bie mɔ “subane” kɛ bɛbatoto debiezukoalɛ nu wɔ mekɛ ɛhye mɔɔ munzule “kenle ne ɛlɛbikye la.” (Hib. 10:24, 25) Pɔɔlo dule bɛ folɛ mɔɔ le ye mekɛ nu ɛdeɛ la kɛ: “Kɛkala mɔɔ yɛzukoa Kelaese anwo mɔlebɛbo ngilehilelɛ ne yɛwie la, bɛmaa yɛbɔ mɔdenle yɛnyi sunsum nu.”​—Hib. 6:1.

4. Duzu ati a ɔhyia kɛ yɛmaa yɛ nye da ɛkɛ wɔ sunsum nu a, na duzu a baboa yɛ yeamaa yɛayɛ zɔ a?

4 Yɛde mekɛ mɔɔ Gyisɛse ngapezo ne bara nu bɔkɔɔ la anu. “Gyihova kenle kpole ne”​—kenle mɔɔ Seetan ewiade ne bara awieleɛ bɔkɔɔ la “ɛbikye.” (Zɛf. 1:14) Ɔwɔ kɛ yɛmaa yɛ nye da ɛkɛ wɔ sunsum nu ɛnɛ yɛtɛla mekɛ biala. (1 Pita 5:8) Asoo amgba yɛlɛyɛ zɔ ɔ? Saa yɛnyi sunsum nu a, ɔbaboa yeamaa yɛava yɛ adwenle yɛazie ninyɛne mɔɔ ɛlɛsisi la azo.

Mɔɔ Kile Kɛ Kilisienenli Bie Ɛnyi Sunsum Nu La

5, 6. (a)Duzu a kile awie ɛnyi sunsum nu a? (b) Ninyɛne nwiɔ boni a ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle yɛyɛ amaa yɛanyi sunsum nu a?

5 Pɔɔlo ammaa ɛvoya mɔɔ limoa la anu Hibulu Kilisienema anwosesebɛ kɛ bɛnyi sunsum nu ala, emomu eza ɔmaanle bɛnwunle mɔɔ kile kɛ awie ɛnyi sunsum nu la. (Kenga Hibuluma 5:14.) “Menli mɔɔ bɛnyi” la ɛnno “nyɛfonzule” ala. Bɛdi “aleɛ mɔɔ anu yɛ ɛlomboɛ” la noko. Ɔti bɛze nɔhalɛ ne anwo “mɔlebɛbo ninyɛne ne” nee nwolɛ “ninyɛne mɔɔ anu le kuloonwu” la. (1 Kɔl. 2:10) Eza bɛtete bɛ adwenle ne, ɔlua mɔɔ bɛzukoa mɔɔ bɛfa bɛyɛ gyima la azo na ɛhye maa bɛkola bɛnwu ngakyile mɔɔ wɔ kpalɛ nee ɛtane nu la. Saa bɛlɛsi kpɔkɛ bie a ndetelɛ ɛhye maa bɛnwu Baebolo ngyinlazo mɔɔ wɔ nwo nee kɛzi bɛbava bɛayɛ gyima la.

6 Pɔɔlo hɛlɛle kɛ, “Ɔhyia kɛ yɛfa yɛ adwenle yɛsie mɔɔ yɛde la azo kpalɛ yɛtɛla kɛzi ɛnee yɛyɛ ye dɛba la, amaa yɛandwe yɛ nwo ɛlɛ.” (Hib. 2:1) Yɛbahola yɛahwe yɛ nwo yɛavi nɔhalɛ ne anwo kolaa na yɛ nye ara yɛ nwo zo. Saa yɛlɛsukoa debie na ‘yɛfa yɛ adwenle yɛsie zo’ kpalɛ a ɛhye ɛnrɛdo yɛ. Ɔti ɔwɔ kɛ yɛ nuhua ko biala biza ɔ nwo kɛ: ‘Metɛsukoa mɔlebɛbo ninyɛne ne ala ɔ? Asoo meyɛ me nwo kɛ mesukoa debie noko nɔhalɛ ne ɛnga me ahonle ɔ? Kɛ ɔkɛyɛ na meanyia sunsum nu anyuhɔlɛ kpalɛ ɛ?’ Amaa yɛanyi sunsum nu la, ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle yɛyɛ ninyɛne nwiɔ bie. Ɔwɔ kɛ yɛsukoa Nyamenle Edwɛkɛ ne kpalɛ. Eza ɔwɔ kɛ yɛyɛ tieyɛ.

Sukoa Nyamenle Edwɛkɛ Ne Kpalɛ

7. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛanyia nvasoɛ yɛavi Nyamenle Edwɛkɛ ne mɔɔ yɛbazukoa ye kpalɛ la azo ɛ?

7 Pɔɔlo hɛlɛle kɛ, “Awie biala mɔɔ kɔ zo no nyɛfonzule la ɛnze tenlene edwɛkɛ ne, ɔluakɛ ɔle kakula ekyi.” (Hib. 5:13) Amaa yɛanyi sunsum nu la, ɔwɔ kɛ yɛsukoa Nyamenle Edwɛkɛ ne kpalɛ. Kɛmɔ ye edwɛkɛ a wɔ Baebolo ne anu la ati, ɔwɔ kɛ yɛsukoa Ngɛlɛlera ne nee mbuluku mɔɔ “akɛlɛ nɔhavo nee badwema ne” ɛyɛ la kpalɛ. Saa yɛsukoa debie wɔ adenle zɛhae azo a ɔmaa yɛnwu Nyamenle adwenle na ɔboa ɔmaa yɛkɔ zo yɛtete yɛ adwenle ne. Suzu Kilisienenli bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Orchid * la neazo ne anwo. Ɔka kɛ: “Debie ko mɔɔ ɛboa me kpalɛ wɔ me ɛbɛlabɔlɛ nu la a le Baebolo ne mɔɔ meze kɛ ɔwɔ kɛ mekenga ye dahuu la. Menvale ɛvolɛ nwiɔ a mengengale Baebolo ne amuala a, na ɛnee ɔle kɛ asɛɛ bɔ zo mɔɔ melɛnwu me Bɔvolɛ ne a. Menzukoale ye ndenle, mɔɔ ɔkulo nee mɔɔ ɔngulo, ye tumi kpole ne yɛɛ ye nrɛlɛbɛ kpole ne anwo debie. Baebolo ne mɔɔ ɛnee mekenga ye dahuu la boale me wɔ mekɛ bie mɔɔ ɛnee ninyɛne ɛngɔ ye boɛ wɔ me ɛbɛlabɔlɛ nu la.”

8. Kɛzi Nyamenle Edwɛkɛ ne anu tumi ne ka yɛ ɛ?

8 Saa yɛkenga Nyamenle Edwɛkɛ ne foa bie dahuu a, ɔmaa nuhua edwɛkɛ ne nyia yɛ nwo zo “tumi.” (Kenga Hibuluma 4:12.) Saa yɛsukoa a, ɔmaa yɛkakyi yɛ ɛbɛlabɔlɛ na yɛsɔ Gyihova anye. Asoo ɛnea a ɔhyia kɛ ɛnyia mekɛ dɔɔnwo ɛsukoa Baebolo ne na ɛdwenledwenle mɔɔ ɔka la anwo ɔ?

9, 10. Duzu a kile kɛ yɛsukoa Nyamenle Edwɛkɛ ne kpalɛ a? Maa neazo.

9 Saa yɛze edwɛkɛ mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la a, yemɔ ɛngile kɛ yɛzukoa ye kpalɛ. Ɛnee menli mɔɔ le kɛ ngakula ngyikyi wɔ sunsum nu wɔ Pɔɔlo mekɛ zo la ze Nyamenle Edwɛkɛ ne. Noko akee bɛanva bɛambɔ bɛ ɛbɛla na bɛanwu nvasoɛ mɔɔ wɔ zo la. Bɛanzukoa nuhua edwɛkɛ ne kpalɛ yɛɛ bɛammaa yeangile bɛ adenle wɔ bɛ kpɔkɛzilɛ nu.

10 Saa yɛsukoa Nyamenle Edwɛkɛ ne kpalɛ a ɔkile kɛ yɛze mɔɔ ɔka la yɛɛ yɛfa yɛbɔ yɛ ɛbɛla. Adiema raalɛ bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Kyle la anwubielɛ ne maa yɛnwu kɛzi yɛbahola yɛayɛ ɛhye la. Kyle nee ɔ gɔnwo gyimayɛvo bie nyianle akɛsakɛsa. Duzu a ɔyɛle ɔvale ɔzieziele ɔ nee ye bɛ avinli a? Ɔka kɛ: “Ngɛlɛlera mɔɔ rale me adwenle nu ndɛndɛ la a le Wulomuma 12:18 mɔɔ se: ‘Bɛ ɛdeɛ, bɛ nee menli kɔsɔɔti ɛdɛnla anzodwolɛ nu’ la. Ɔti menyɛle ngyehyɛleɛ kɛ saa yɛkpɔne gyima a me nee me gɔnwo gyimayɛvo ne badendɛ.” Bɛholale bɛzieziele bɛ avinli, na ɔ gɔnwo gyimayɛvo ne anye liele kɛ Kyle yɛle zɔ la. Kyle ka kɛ, “Menzukoale kɛ saa yɛfa Baebolo ngyinlazo yɛyɛ gyima a, dahuu ɔboa.”

Yɛ Tieyɛ

11. Duzu a maa yɛnwu kɛ saa yɛyia tɛnlabelɛ mɔɔ anu yɛ se a, ɔnla ze kɛ yɛbayɛ tieyɛ a?

11 Saa yɛyia tɛnlabelɛ mɔɔ anu yɛ se la a, ɔbahola yeayɛ se kɛ yɛbava mɔɔ yɛzukoa ye wɔ Ngɛlɛlera ne anu la yɛayɛ gyima. Kɛ neazo la, mekɛ mɔɔ Gyihova liele Yizilayɛma vile Yigyibiti akɛlɛzonlenlɛ nu la, yeangyɛ biala “menli ne nee Mosisi bɔle ɔ bo lile butule” na ‘bɛhɔle zo bɛzɔle Gyihova bɛnleanle.’ Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ ɛnee bɛnnyia nzule bɛnno. (Ɛzɛ. 17:1-4) Mekɛ mɔɔ bɛ nee Gyihova yɛle ngyekyeleɛ na bɛliele bɛdole nu kɛ bɛbayɛ mɔɔ “Gyihova ɛha la amuala” la, yeandwu siane nwiɔ yɛɛ bɛdwazole bɛtiale ye mɛla mɔɔ fale awozonle ɛzonlenlɛ nwo la a. (Ɛzɛ. 24:3, 12-18; 32:1, 2, 7-9) Asoo kɛmɔ ɛnee Mosisi ɛhyɛ wɔ Hɔlɛbe Boka ne azo la ati a ɔmaanle ɛzulolɛ hanle bɛ a? Asoo bie a bɛnyianle adwenle kɛ Amalɛkema bava konle adoa bɛ bieko na bɛnrɛnyia moalɛ biala ɔluakɛ Mosisi mɔɔ maanle ɔ sa zo ɔmaanle bɛlile konim wɔ alimoa ne la ɛnle ɛkɛ la ati ɔ? (Ɛzɛ. 17:8-16) Ɔbahola yeayɛ zɔ, noko kɛzi ɔde ye biala la, Yizilayɛma ‘anyɛ tieyɛ.’ (Gyi. 7:39-41) Pɔɔlo dule Kilisienema folɛ kɛ ‘bɛbɔ mɔdenle kpalɛ’ amaa bɛanli Yizilayɛma “anzosesebɛ neazo ko ne ala anzi” wɔ mekɛ mɔɔ bɛmaanle ɛzulolɛ hanle bɛ na bɛangɔ Ɛwɔkɛ Azɛlɛ ne azo la.​—Hib. 4:3, 11.

12. Kɛzi Gyisɛse yɛle tieyɛ ɛ, na nvasoɛ boni a vi nu rale a?

12 Amaa yɛanyi sunsum nu la, ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle biala kɛ yɛbadie Gyihova. Kɛ mɔɔ Gyisɛse yɛle nwolɛ neazo la, yɛsukoa tieyɛ yɛfi amaneɛ mɔɔ yɛnwu ye la anu. (Kenga Hibuluma 5:8, 9.) Kolaa na Gyisɛse ara azɛlɛ ye azo la, ɔyɛle tieyɛ ɔmaanle ɔ Ze. Noko, ɔ Ze ɛhulolɛdeɛ mɔɔ ɔyɛle ye wɔ azɛlɛ ye azo la maanle ɔnwunle amaneɛ wɔ ɔ nwonane nu yɛɛ ɔyiale ninyɛne mɔɔ gyegye adwenle la. Ɔlua tieyɛ mɔɔ Gyisɛse yɛle wɔ mekɛ mɔɔ ɔnwunle amaneɛ kpole la ati, “ɔlile munli” na ɔfɛtale ɔmaanle dibilɛ fofolɛ ne mɔɔ Nyamenle vale maanle ye kɛ Belemgbunli nee Ɛsɔfo Kpanyinli la.

13. Duzu a bamaa yɛanwu kɛ yɛyɛ tieyɛ a?

13 Na yɛdayɛ noko ɛ? Asoo yɛbɔ kpɔkɛ kɛ saa yɛyia ngyegyelɛ mɔɔ anu yɛ se la bɔbɔ a yɛbayɛ tieyɛ yɛamaa Gyihova ɔ? (Kenga 1 Pita 1:6, 7.) Nyamenle ɛdu yɛ folɛ mɔɔ nuhua la ɛkɛ wienyi la wɔ ɛbɛlabɔlɛ kpalɛ, nɔhalɛlilɛ, ɛdendɛlɛ kɛnlɛma, bɛtianwo debiezukoalɛ nee Baebolo ɛgengalɛ, debiezukoalɛ yɛɛ daselɛlilɛ ɛhɔlɛ nwo. (Dwɔh. 1:8; Mat. 28:19, 20; Ɛfɛ. 4:25, 28, 29; 5:3-5; Hib. 10:24, 25) Saa yɛlɛyia sɔnea bɔbɔ a, asoo yɛbayɛ tieyɛ yɛamaa Gyihova wɔ ninyɛne ɛhye mɔ anu ɔ? Saa yɛyɛ tieyɛ a ɔbahile kɛ yɛlɛnyi sunsum nu.

Nvasoɛ Boni A Wɔ Sunsum Nu Ɛnyilɛ Zo A?

14. Maa neazo mɔɔ kile kɛ saa yɛbɔ mɔdenle yɛnyi sunsum nu a ɔbɔ yɛ nwo bane la.

14 Saa Kilisienenli bie tete ye adwenle ɔmaa ɔkola ɔnwu ngakyile mɔɔ wɔ kpalɛ nee ɛtane nu la a, ɔle anwobanebɔlɛ ɔmaa ye wɔ ewiade ɛhye mɔɔ “nyiane” ɛnle menli nye zo la anu. (Ɛfɛ. 4:19) Kɛ neazo la, ɛnee adiema nrenyia bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye James mɔɔ dahuu kenga Ngɛlɛlera ne, na ɔ nye die nwolɛ mbuluku ne mɔ anwo la yɛ gyima wɔ ɛleka mɔɔ gyimayɛvoma ne amuala le mraalɛ la. James ka kɛ, “Ɔwɔ nu kɛ ɛnee nyiane ɛnle mraalɛ ɛhye mɔ anu dɔɔnwo anye zo ɛdeɛ, noko ɛnee ɔzɔho kɛ bɛ nuhua ko lɛ subane kpalɛ yɛɛ ɔ nye die Baebolo ne anu nɔhalɛ ne anwo. Mekɛ mɔɔ ɔhale yɛ mu nwiɔ wɔ sua bie anu la, ɔbɔle ɔ bo kɛ ɔfa ɛhulolɛ yeadoa me. Ɛnee medwenle kɛ ɔlɛdi nwɔhoa noko menwunle kɛ ɔ nye ɛbolo. Ɛkɛ ne ala, mengakyele adiema nrenyia bie mɔɔ yiale ngyegyelɛ ɛhye bie wɔ gyima nu la anwubielɛ mɔɔ wɔ Ɛzinzalɛ Arane bie anu la. Ɛnee Dwosefi nee Pɔtefaa aye ne anwo edwɛkɛ a wɔ nu a. * Ndɛndɛ ne ala, menzuhunle bɛlɛra ne na ɔnriandile ɔvindele.” (Gyn. 39:7-12) James anye liele kɛ yeanyɛ ɛtane biala na ɔnyianle adwenle mɔɔ anu te la.​—1 Tim. 1:5.

15. Kɛzi yɛbɔ mɔdenle yɛnyi sunsum nu a ɔbɔ yɛ sɛkɛlɛneɛ adenle zo ahonle ne anwo bane ɛ?

15 Nvasoɛ wɔ sunsum nu ɛnyilɛ zo ɔluakɛ ɔbɔ yɛ sɛkɛlɛneɛ adenle zo ahonle ne anwo bane yɛɛ ɔmmaa ‘ngilehilelɛ ngakyile nee ngilehilelɛ fofolɛ biala ɛndwe yɛ ɛnvi adenle ne azo.’ (Kenga Hibuluma 13:9.) Saa yɛbɔ mɔdenle yɛnyi sunsum nu a, ɔmaa yɛfa yɛ adwenle yɛsie “ninyɛne mɔɔ hyia kpalɛ” la azo. (Fel. 1:9, 10) Ɛhye maa yɛnyia Nyamenle nee ninyɛne kɔsɔɔti mɔɔ yeva yemaa yɛ la anwo anyezɔlɛ kpole. (Wlo. 3:24) Kilisienenli mɔɔ ‘dwenle kɛ kpanyinli’ la da anyezɔlɛ zɛhae ali na ɔ nee Gyihova nyia agɔnwolɛvalɛ mɔɔ anu mia la.​—1 Kɔl. 14:20.

16. Duzu a boale adiema raalɛ bie ɔmaanle ye ‘ahonle zile pi’ a?

16 Adiema raalɛ bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Louise la hanle kɛ mekɛ mɔɔ ɔzɔnenle la, ɛnee debie mɔɔ ɔdwenle nwo la a le mɔɔ menli baha ye wɔ ɔ nwo la. Ɔka kɛ, “Ɛnee menyɛ debie ɛtane biala, noko ɛnee me ahonle ɛnle ɛzonlenlɛ mɔɔ melɛfa meamaa Gyihova la anu. Menwunle kɛ saa mebahola meayɛ biala mɔɔ mebahola la meamaa Gyihova a, ɔwɔ kɛ meyɛ nzenzaleɛ. Nzenzaleɛ kpole mɔɔ ɛnee ɔwɔ kɛ meyɛ la a le kɛ mebavi me ahonle muala anu meazonle ye.” Kɛmɔ Louise bɔle mɔdenle yɛle ɛhye la ati, ye ‘ahonle zile pi’ na ɔboale ye kpalɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee ɔnde kpɔkɛ la. (Gye. 5:8) Louise ka kɛ, “Menvɛle kpalɛ, noko mengolale membikyele Gyihova.”

‘Bɛvi Ahonle Nu Bɛyɛ Tieyɛ’

17. Duzu ati a ɛnee tieyɛ nwo hyia kpalɛ wɔ ɛvoya mɔɔ limoa la anu a?

17 Pɔɔlo folɛ mɔɔ ɔdule ɛvoya mɔɔ limoa Kilisienema mɔɔ ɛnee wɔ Gyɛlusalɛm nee Dwudiya kɛ ‘bɛbɔ mɔdenle bɛnyi sunsum nu’ la liele bɛ ngoane. Menli mɔɔ diele la nyianle sunsum nu ndelebɛbo mɔɔ boale bɛ ɔmaanle bɛnwunle sɛkɛlɛneɛ ne mɔɔ Gyisɛse vale maanle bɛ la na ‘bɛnriandile bɛhɔle awoka ne mɔ azo.’ Mekɛ mɔɔ bɛnwunle “kyibadeɛ ne mɔɔ bɔ maanle . . . kɛ ɔgyi ɛleka nwuanzanwuanza ne la,” ɛhye a le Wulomu sogyama mɔɔ bɛbɛngale Gyɛlusalɛm anwo bɛyiale na bɛwolole sua ne azo la, bɛnwunle kɛ mekɛ ɛdwu kɛ bɛnriandi bɛfi ɛkɛ. (Mat. 24:15, 16) Kilisienema mɔɔ diele Gyisɛse kɔkɔbɔlɛ ne la nriandile vile Gyɛlusalɛm kolaa na bɛazɛkye ye. Na kɛ mɔɔ Eusebius mɔɔ kɛlɛ ɛzonlenlɛ nwo tetedwɛkɛ la hanle la, bɛhɔdɛnlanle Pɛla mɔɔ wɔ Geleade awoka ne mɔ azo la azo. Ɔti bɛnyianle bɛ ti wɔ Gyɛlusalɛm mɔɔ bɛzɛkyele ye bɔkɔɔ mɔɔ bɛyɛ nwolɛ kɛlɛtokɛ la anu.

18, 19. (a) Duzu ati a tieyɛ nwo hyia ɛnɛ a? (b) Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ bieko anu a?

18 Saa yɛbɔ mɔdenle yɛnyi sunsum nu na yɛyɛ tieyɛ a, ɔbabɔ yɛ nwo bane wɔ mekɛ mɔɔ “anwongyelelɛ kpole” mɔɔ bie ɛtɛsile ɛlɛ mɔɔ Gyisɛse hanle dole ɛkɛ ne kɛ ɔbara la anu. (Mat. 24:21) Asoo yɛbayɛ tieyɛ na yɛali adehilelɛ biala mɔɔ “sonvolɛ nɔhavo” ne bava amaa yɛ kenle bie la azo ndɛndɛ ɔ? (Luku 12:42) Nea kɛzi nwolɛ hyia kɛ ‘yɛbavi ahonle nu yɛayɛ tieyɛ’ a!​—Wlo. 6:​17.

19 Yɛbahola yɛanyi sunsum nu a, ɔwɔ kɛ yɛtete yɛ adwenle ne. Adenle mɔɔ yɛdua zo yɛyɛ ɛhye la a le kɛ yɛbabɔ mɔdenle yɛazukoa Nyamenle Edwɛkɛ ne na yɛayɛ tieyɛ. Ngakula mɔɔ bɛle Kilisienema la ɛlɛnyi sunsum nu a bɛyia ngyegyelɛ bie mɔ. Edwɛkɛ mɔɔ doa zo la bahile kɛzi bɛbali ngyegyelɛ ɛhye mɔ anwo gyima la.

[Ɔbodwɛkɛ ne mɔ]

^ ɛden. 7 Bɛhakyi aluma bie mɔ.

^ ɛden. 14 Nea edwɛkɛ ne mɔɔ se Fortified to Say No to Wrongdoing,” mɔɔ wɔ October 1, 1999, The Watchtower ne anu la.

Duzu A Wɔzukoa A?

• Duzu a kile kɛ awie ɛnyi sunsum nu a, na kɛ ɔkɛyɛ na yɛahola yɛayɛ zɔ ɛ?

• Kɛzi yɛsukoa Nyamenle Edwɛkɛ ne kpalɛ a ɔboa yɛ ɔmaa yɛnyi sunsum nu ɛ?

• Kɛzi yɛyɛ tieyɛ ɛ?

• Kɛzi yɛnyi sunsum nu a ɔboa yɛ ɛ?

[Debiezukoalɛ kpuyia ne mɔ]

[Nvoninli]

Yɛfa Baebolo ngyinlazo yɛyɛ gyima a ɔboa ɔmaa yɛdi ngyegyelɛ nwo gyima wɔ adenle kpalɛ zo

[Nvoninli]

Gyisɛse folɛdulɛ mɔɔ alimoa Kilisienema vale yɛle gyima la maanle bɛnyianle ngoane