Mladí ľudia sa pýtajú...

Ako to teraz zvládnem, keď nás otec opustil?

„Bolo ťažké vyrastať bez otca. Chcel som len trocha pozornosti.“ — Henry. *

JOAN mala 13 rokov, keď jej otec odišiel z domu. V zovretí závislosti od alkoholu sa po svojom odchode niekoľko ráz pokúsil skontaktovať so svojimi deťmi. Je to smutné, ale Joan nie je ojedinelý prípad; mnohých mladých opustili ich otcovia.

Ak sa to stalo aj tebe, je dosť možné, že bude pre teba ťažké vyrovnať sa s tým. Z času na čas ťa môže ovládnuť bolesť a hnev. Niekedy sa azda budeš cítiť smutný a skľúčený. Možno sa dokonca pokúsiš rebelovať. Ako to raz vyjadril biblický pisateľ Šalamún: „Samotný útlak môže spôsobiť, že múdry koná pomätene.“ — Kazateľ 7:7.

‚Pomätené konanie‘

James po odchode svojho otca z domu ‚konal pomätene‘. Povedal: „Neuznával som žiadnu autoritu, dokonca ani matkinu. Dostal som sa do mnohých sporov. Vždy som klamal a v noci som sa vytratil von, lebo ma nemal kto potrestať. Matka sa ma snažila zastaviť, ale nedarilo sa jej to.“ Zlepšilo rebelantstvo Jamesov životný údel? Vôbec nie. James hovorí, že zakrátko „experimentoval s drogami, chodil poza školu a v škole prepadával“. Nevhodné správanie sa onedlho vystupňovalo. „Kradol som v obchodoch,“ priznáva, „aj som prepadával ľudí. Dva razy som bol zatknutý a krátkodobo uväznený, no nezastavilo ma to.“

Na otázku, čo ho podnietilo k takému rebelantstvu, odpovedal: „Lebo otec odišiel a mňa nemal kto viesť. Vlastne som ani nepomyslel na to, ako ubližujem mame, mladšiemu bratovi, sestre i sebe. Túžil som po otcovej pozornosti a po jeho pevnej ruke.“

Ale rebelovanie len zhoršuje zlú situáciu. (Jób 36:18, 21) Napríklad James neprivodil problémy len sebe, ale aj svojej matke a súrodencom, ktorí trpeli zbytočným stresom a napätím. Ešte závažnejší je fakt, že rebelantské správanie môže postaviť človeka proti Bohu. Veď Jehova mladým ľuďom prikazuje, aby poslúchali svoju matku. — Príslovia 1:8; 30:17.

 Ako premôcť hnev

Ako si potom môžeš poradiť s hnevom a zatrpknutosťou, ktoré azda cítiš voči svojmu otcovi? Predovšetkým si možno potrebuješ pripomenúť, že ty nenesieš vinu za odchod svojho otca. Ani to nemusí znamenať, že ťa už viac nemiluje alebo sa o teba nezaujíma. Samozrejme, môže to byť veľmi bolestné, keď sa otec veľmi nesnaží zavolať ti alebo ťa navštíviť. Ale ako ukázal predchádzajúci článok z tohto seriálu, * mnohí otcovia, ktorí opustili rodinu, strácajú kontakt so svojimi deťmi nie preto, že ich nemilujú, ale preto, že ich premáha pocit viny a hanba. Iní, ako napríklad Joanin otec, sú závislí od drog a alkoholu a to im bráni, aby sa správali normálne.

Nech už si v akejkoľvek situácii, pamätaj na to, že tvoji rodičia sú nedokonalí. Biblia vyhlasuje: „Všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu.“ ​(Rimanom 3:23; 5:12) Je pravda, že to neospravedlňuje ubližovanie a nezodpovednosť. No uznanie skutočnosti, že všetci sme zdedili nedokonalosť, ti možno pomôže zbaviť sa ničivého hnevu a zatrpknutosti.

To, čo sa píše v Kazateľovi 7:10, ti môže pomôcť poradiť si s hnevom a zatrpknutosťou, ktoré azda pociťuješ voči svojim rodičom. Všimni si, ako tieto slová varujú pred zameriavaním sa na minulosť: „Nehovor: ‚Prečo sa stalo, že sa predošlé dni ukázali lepšie ako tieto?‘, lebo nie z múdrosti si sa na to pýtal.“ Teda lepšie ako zapodievať sa tým, aké to bolo v minulosti, je zamerať sa na to, ako prispieť k zlepšeniu svojej situácie.

Ujmi sa iniciatívy

Môžeš napríklad pouvažovať o tom, že sa ujmeš iniciatívy, aby si nadviazal kontakt so svojím otcom. Je pravda, že on opustil teba, a azda oprávnene cítiš, že on je ten, kto by mal urobiť prvý krok. Ale ak to neurobil a chýbajúci kontakt s ním spôsobuje, že si smutný a nešťastný, nestálo by za to, aby si sa ty pokúsil napraviť túto situáciu? Zamysli sa nad tým, ako sa Ježiš Kristus zachoval v situácii, keď mu niektorí jeho priatelia ublížili. V posledný večer jeho pozemského života ho jeho apoštoli opustili. Peter sa chvastal, že zostane s Ježišom, nech sa stane čokoľvek. No práve Peter zaprel Ježiša — a nie raz, ale tri razy! — Matúš 26:31–35; Lukáš 22:54–62.

Ježiš však naďalej miloval Petra aj napriek jeho chybám. Ježiš po svojom vzkriesení urobil prvý krok, aby obnovil tento vzťah tým, že sa zjavil zvlášť Petrovi. (1. Korinťanom 15:5) Je zaujímavé, že keď Ježiš položil  Petrovi otázku: ‚Miluješ ma?‘, Peter odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že mám k tebe náklonnosť.“ Peter napriek svojmu hanebnému konaniu stále Ježiša miloval. — Ján 21:15.

Tak ako to bolo v prípade Petra a Ježiša, aj situácia s tvojím otcom nemusí byť taká beznádejná, ako sa zdá. Pravdepodobne zareaguje, ak sa ujmeš iniciatívy a napríklad mu zatelefonuješ, napíšeš list alebo ho navštíviš. Henry, o ktorom sme sa zmienili v úvode, si spomína: „Raz som otcovi napísal a on mi poslal list, že je na mňa hrdý. Zarámoval som si ten list a celé roky visel u mňa na stene. Mám ho dodnes.“

Joan a jej súrodenci sa podobne ujali iniciatívy a navštívili svojho otca alkoholika. „Nebol v tom najlepšom stave,“ priznáva Joan, „ale aj tak bolo dobré, že sme ho navštívili.“ Ak sa ujmeš iniciatívy, bude to pravdepodobne v tvoj prospech. Ak spočiatku nereaguje, azda necháš prejsť nejaký čas a potom sa o to pokúsiš znova.

Vyrovnať sa s bolesťou z odmietnutia

Šalamún nám pripomína, že je „čas hľadať a čas vzdať sa niečoho ako strateného“. (Kazateľ 3:6) Mladí sa musia niekedy vyrovnať s bolestnou skutočnosťou, že ich otec nechce mať vzťah so svojimi deťmi. Ak to platí o tvojom otcovi, možno si raz uvedomí, o čo prišiel, keď nechcel s tebou udržiavať vzťah.

Dovtedy si však buď istý, že to, že ťa odmieta, neznamená, že si bezcenný. Biblický žalmista Dávid poznamenal: „I keby ma opustil vlastný otec a vlastná matka, i tak by sa ma ujal sám Jehova.“ ​(Žalm 27:10) Áno, v Božích očiach máš stále veľkú hodnotu. — Lukáš 12:6, 7.

Preto ak si na dne alebo sa cítiš skľúčený, približuj sa k Bohu v modlitbe. (Žalm 62:8) Povedz mu presne, ako sa cítiš. Buď si istý, že ťa bude počúvať a zaobstará ti útechu. Ďalší biblický žalmista napísal: „Keď mi vo vnútri pribudlo mojich znepokojujúcich myšlienok, tvoje prejavy útechy poláskali moju dušu.“ — Žalm 94:19.

Aj vrúcne spoločenstvo spolukresťanov ti môže pomôcť vyrovnať sa s odmietnutím. V Prísloviach 17:17 sa píše: „Pravý druh miluje stále a je bratom, ktorý sa narodil pre čas tiesne.“ Takýchto pravých druhov môžeš nájsť v kresťanskom zbore Jehovových svedkov. Zvlášť prospešné môže byť spoznať niektorých zborových dozorcov. Joanin brat Peter dáva túto radu: „Porozprávaj sa so staršími ľuďmi v zbore a veľmi ti pomôžu. Povedz im, ako sa cítiš, keď ťa opustil otec.“ Zboroví dozorcovia ti môžu tiež ponúknuť nejaké praktické návrhy, ako si poradiť s vecami, o ktoré sa predtým staral tvoj otec, ako sú napríklad opravy v domácnosti.

Aj tvoja matka ti môže byť zdrojom pomoci. Je pravda, že ona sama môže trpieť citovou úzkosťou. Ale ak s úctou vyjadríš svoje pocity, nepochybne urobí, čo bude môcť.

Pomáhaj svojej rodine!

Neprítomnosť tvojho otca môže rodinu ovplyvniť v mnohých ohľadoch. Matka sa bude azda musieť zamestnať — možno v dvoch zamestnaniach —, aby zabezpečila základné potreby. Na tvojich pleciach a na pleciach tvojich súrodencov bude možno viac povinností v domácnosti. Tieto zmeny však môžeš zvládnuť, ak si budeš pestovať nesebeckú kresťanskú lásku. (Kolosanom 3:14) To ti môže pomôcť zachovať si pozitívny postoj a ovládnuť zatrpknutosť. (1. Korinťanom 13:4–7) Peter hovorí: „Pomáhať rodine je správne a mám dobrý pocit z vedomia, že pomáham mame a sestrám.“

Otcov odchod z domu je bezpochyby tragická a bolestná udalosť. No môžeš si byť istý, že s Božou pomocou a s pomocou láskyplných kresťanských priateľov i rodiny sa s tým ty i tvoja rodina môžete vyrovnať. *

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázky na strane 26]

Niektorí mladí sa ujali iniciatívy a skontaktovali sa so svojím otcom