Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Víťazstvo „jablka lásky“

Víťazstvo „jablka lásky“

Víťazstvo „jablka lásky“

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Španielsku

PRED mnohými storočiami bolo „jablko lásky“ nesúmernou rastlinou, ktorá rástla v oblasti Ánd v Južnej Amerike. Bobule tejto rastliny boli celkom chutné, ale miestni Indiáni ju podľa všetkého nepestovali. Táto nezvyčajná rastlina si nejako našla cestu do Mexika, kde jej Aztékovia dali meno xitomatl. Výraz tomatl sa vzťahoval na niekoľko podobných, väčšinou šťavnatých plodov. Onedlho sa rajčiaková omáčka, salsa, stala pevnou súčasťou aztéckej kuchyne a rajčiak sa vydal na dlhú cestu k medzinárodnému uznaniu.

Aj španielskym dobyvateľom sa zdala rajčiaková omáčka celkom chutná. V roku 1590 jeden jezuitský kňaz, ktorý väčšinu svojho života prežil v Mexiku, povedal, že rajčiaky sú veľmi zdravé, dobré na jedenie a plné šťavy, ktorá dáva omáčke dobrú chuť. Z Mexika Španieli doviezli semená rajčiaka do Španielska a do svojich kolónií v Karibskej oblasti a na Filipínach. No napriek tomuto sľubnému začiatku trvalo viac než tri storočia, kým si rajčiak našiel svoje zaslúžené miesto v kuchyniach sveta.

Prekonanie „nechutnej“ povesti

Kulinársky predsudok — podobne ako akýkoľvek iný — môže byť ťažké prekonať. Rajčiak si napriek svojej dobrej povesti v Mexiku rýchlo získal v Európe zlé meno. Problém sa začal, keď európski botanici zaradili rajčiak do čeľade ľuľkovitých — rovnakej čeľade, do akej patrí aj jedovatý ľuľkovec zlomocný. Navyše jeho listy vydávali silný zápach a dokázalo sa, že sú jedovaté. A aby bola situácia ešte komplikovanejšia, niektorí bylinkári tvrdili, že rajčiak má účinok ako afrodiziakum. Niektorí sa domnievajú, že to bol dôvod, prečo Francúzi nazvali rajčiak pomme d’amour, čiže „jablko lásky“.

„Nechutná“ povesť rajčiaka sa rozšírila aj do Severnej Ameriky. Ešte v dvadsiatych rokoch 19. storočia sa jeden americký záhradkár z Massachusetts vyjadril: „[Rajčiaky] vyzerali tak odporne, že by som musel byť veľmi hladný, aby som ich ochutnal.“ Nebol jediným rajčiakovým skeptikom. Akýsi Pensylvánčan ich nazval „kyslým odpadom“ a jeden britský záhradník, žijúci v rovnakej dobe, opísal rajčiak ako „zapáchajúce zlaté jablko“.

Našťastie Taliani, ktorí už v 16. storočí pomenovali rajčiak pomodoro (zlaté jablko), boli praktickejší. * Začiatkom 17. storočia sa rajčiaky stali v Taliansku, kde bolo priaznivé slnečné podnebie na ich pestovanie, obľúbenou potravinou. Na severe Európy sa však záhradkári ešte takmer dve storočia nedali presvedčiť a pestovali rajčiaky len ako okrasnú alebo liečivú rastlinu.

Od predsudkov k popularite

Len čo ľudia začali rajčiaky ochutnávať, niekdajšie pochybnosti sa vytratili a ich pestovanie sa začalo rozširovať. Od sedemdesiatych rokov 19. storočia boli v New Yorku v predaji čerstvé kalifornské rajčiaky, a to vďaka novej transkontinentálnej železnici. Niekoľko desaťročí predtým bola v Neapole v Taliansku otvorená prvá pizzeria, čo prispelo k tomu, že dopyt po rajčiakoch sa zvyšoval. A vzrastajúci dopyt po rajčiakovej polievke, šťave, omáčke a kečupe — nehovoriac o obľúbenej pizze — zmenil počas 20. storočia veľmi potupovaný rajčiak na jeden z najobľúbenejších druhov zeleniny na zemi. (Pozri sprievodný rámček.) Rajčiak sa odhliadnuc od jeho úspechu u komerčných pestovateľov stal obľúbeným aj u záhradkárov — a to od púští Blízkeho východu až po Severné more, kde dujú silné vetry.

Od Sinaja po vrtnú plošinu

Vrtná plošina postavená uprostred Severného mora sa možno nezdá ako ideálne miesto na pestovanie ovocia a zeleniny, ale rajčiak nie je veľmi náročná rastlina. S dostatkom vody a prispôsobeným plastovým vrecom obsahujúcim potrebné živiny sa môže jeho semenám dobre dariť aj bez pôdy. Preto má rajčiak úspech medzi ťažbármi, ktorí sa radi pozrú na nejakú zeleň medzi neživými potrubiami a strojmi vrtnej plošiny a radi tiež spestria svoj stôl nejakými dopestovanými plodinami.

S troškou zvýšenej starostlivosti sa dajú rajčiaky pestovať aj v púšťovej pôde. Beduíni, žijúci roztrúsene medzi sinajskými vrchmi v Egypte, vytesali terasovité záhrady, ktoré sú zvlažované prameňmi, studňami a občasnými zrážkami. Ich starostlivo zavlažované záhrady dávajú ohromnú úrodu veľkých rajčiakov, ktoré Beduíni potom sušia na slnku, aby im vydržali počas zimy.

Takmer svetová popularita rajčiaka však len v malej miere závisí od jeho schopnosti prispôsobiť sa rôznym typom pôdy a podnebia. Väčšina rajčiakov je samoopelivá, a tak je možné ľahko vyšľachtiť rozmanité odrody a vyhovieť odlišným chutiam konzumentov. V súčasnosti si záhradkári môžu vybrať približne zo 4000 odrôd. Malý šťavnatý čerešňový rajčiak dodá farbu a príchuť šalátom, zatiaľ čo sladký slivkovitý rajčiak sa často používa na konzerváciu. A obrovský mäsitý rajčiak, základná potravina španielskej kuchyne, je ideálny tak do šalátov, ako aj na varenie.

Bola to však, samozrejme, chuť, ktorá napokon priniesla rajčiaku víťazstvo — lahodná chuť, ktorá dokáže vylepšiť pizzu, ozdobiť šalát, dochutiť omáčku alebo obohatiť šťavu. I keď sa rajčiak nepreukázal ako „jablko lásky“, celý svet teraz rajčiaky miluje.

[Poznámka pod čiarou]

^ 8. ods. Existujú domnienky, podľa ktorých dostal rajčiak toto pomenovanie preto, lebo prvé odrody, ktoré Taliani pestovali, boli žlté.

[Rámček/obrázky na strane 26]

Gazpacho — osviežujúca chuť rajčiaka

Chceli by ste ochutnať osviežujúcu studenú polievku, ktorá je ideálna najmä v horúcich letných dňoch? V Andalúzii, oblasti Španielska, sa gazpacho podáva takmer každý deň spolu s hlavným jedlom. Ľahko sa pripravuje, na prípravu potrebujeme bežné ingrediencie, a pre vašu rodinu sa stane zdravým a chutným začiatkom jedla. Tu je typický španielsky recept pre päť ľudí.

Potrebujeme:

600 gramov zrelých rajčiakov

350 gramov uhoriek

250 gramov sladkej červenej papriky

2 krajce suchého chleba (60 gramov)

30 mililitrov vínneho octu

30 mililitrov olivového oleja

soľ

1 strúčik cesnaku

štipku rasce

Príprava: Očistite papriku, ošúpte uhorky a rajčiaky zbavte šupky. Potom to všetko pokrájajte na malé kúsky a dajte do misy spolu s chlebom, cesnakom, korením, vínnym octom a olejom. Zalejte to asi litrom vody (dostatočným množstvom na zakrytie zeleniny). Nechajte polievku cez noc odstáť a na druhý deň ju rozmixujte ručným mixérom a preceďte. Ak je potrebné, pridajte podľa chuti viac korenia. Gazpacho nechajte v chladničke, až kým ho nebudete podávať. Môžete ho servírovať s rajčiakmi, uhorkami a sladkou paprikou nakrájanými na drobné kocky.

[Rámček na strane 27]

Rajčiak vo faktoch a číslach

Rajčiak sa stal jedným z najobľúbenejších druhov zeleniny na svete. Každoročne sa ho zozbiera takmer 100 miliónov ton, čo je značne viac ako zozbierané množstvo jabĺk, banánov, hrozna a pomarančov.

Podľa Guinnessovej knihy rekordov vážil najväčší zaznamenaný rajčiak 3,5 kilogramu a bol dopestovaný v Oklahome v USA.

Fajčenie tabaku v blízkosti rastlín alebo pred manipuláciou s nimi môže byť pre rastliny škodlivé. Tabak prenáša vírus, na ktorý je rajčiak náchylný.

Okrem toho, že rajčiaky obsahujú vitamíny A a C, sú bohaté na antioxidant lykopén. Podľa niektorých výskumných štúdií môže strava bohatá na rajčiaky pomôcť znížiť riziko vzniku rakoviny.