Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Pozorujeme svet

Pozorujeme svet

Pozorujeme svet

Klamstvom k zamestnaniu

„Každý štvrtý uchádzač o pracovné miesto podvádza,“ informujú londýnske noviny Financial Times. Počas jedného 12-mesačného obdobia preverovala bezpečnostná spoločnosť Control Risks Group 10 435 uchádzačov o prácu v oblasti finančných služieb a informačných technológií a „zistila, že k falšovaniu došlo na každej úrovni postavenia,“ uvádzajú noviny. „Asi 34 percent žiadostí obsahovalo rozpory v informáciách o predchádzajúcom zamestnaní, zatiaľ čo 32 percent uchádzačov zveličovalo alebo falšovalo vysokoškolskú kvalifikáciu. Celkovo 19 percent sa pokúšalo zatajiť svoj záznam o zlej finančnej situácii alebo bankrot a 11 percent vynechalo podrobnosti týkajúce sa totožnosti.“ Častejšie skresľovali svoju finančnú situáciu tí, ktorí predtým žili v zahraničí, očividne preto, lebo si mysleli, že im na to neprídu, a muži mali „podstatne väčší sklon k falšovaniu než ženy“. Tim Nicholson z Konfederácie náboru a zamestnanosti výsledky potvrdil a dodal: „Ak náboroví pracovníci berú ako skutočnosť to, čo je napísané na kuse papiera, nerobia svoju prácu poriadne.“

Slony, ktoré majú rady ropu

Slony v Digboi v severovýchodnej Indii fascinuje ropa. „Slony sa voľne pohybujú po naftových poliach a často otvárajú hlavné ventily na potrubí, ktoré spája ropné vrty s rafinériou,“ hovorí Ramen Čakravarty, vedúci inžinier spoločnosti Oil India Ltd. „Zdá sa, že slony majú ohromnú radosť zo zvuku, ktorý vzniká pri otváraní ventilu, najmä ak ide o ventil regulujúci paru, ktorá zabraňuje parafinácii surovej ropy.“ Vyzerá to tak, že k ropným vrtom ich nepriťahuje len „svišťanie“ striekajúcej ropy, ale aj „bahno a voda, ktorá vychádza s ropou,“ informujú noviny The Indian Express. „Voda je slaná a slony ju majú rady.“ Je zaujímavé, že práve slon prispel k náhodnému objaveniu ropy na tomto mieste. Zviera sa vracalo do tábora po tom, čo odnieslo koľajnice na stavbu prvej železničnej trate v tejto oblasti, keď si britskí úradníci všimli na jeho nohách nejakú olejovitú látku a sledovali jeho stopy až k jame s bublajúcou ropou. To viedlo v roku 1889 k otvoreniu prvého ropného vrtu v Ázii.

Šoférovanie a únava

„Únava, najmä v kombinácii s alkoholom, predstavuje zvlášť vysoký rizikový faktor pri dopravných nehodách, ktoré sa končia smrťou alebo vážnym zranením,“ informuje British Medical Journal. Výskumníci vo francúzskom Bordeaux zistili, že až 20 percent dopravných nehôd na diaľnici bolo zapríčinených únavou vodiča. Dokonca aj za dobrých jazdných podmienok bolo 10 percent vážnych nehôd týkajúcich sa jedného vozidla spojených s únavou. Podľa profesora Jima Horna, riaditeľa Výskumného centra spánku na Univerzite v Loughborough v Anglicku, patrí popoludnie k najnebezpečnejšiemu času pre vodičov. „Sme uspôsobení na dve fázy spánku,“ hovorí, „jednu cez noc a druhú popoludní, približne medzi 14.00 a 16.00 hodinou.“ Čo by mal vodič urobiť, keď cíti, že je ospalý? Urobiť si prestávku. „Otvorenie okna alebo zapnutie rádia pomôže len dočasne,“ hovorí profesor Horne. „Najlepšia vec, ktorú môžete urobiť, je nájsť si miesto na bezpečné zaparkovanie a na 15 až 20 minút si zdriemnuť.“ Problém je v tom, že mnohí vodiči, ktorí si uvedomujú, že sú ospalí, pokračujú v jazde. Londýnske noviny The Sunday Times upozorňujú: „Ak sa vám nabudúce stane, že počas jazdy začnete zívať, budete mať ťažké viečka alebo začnete strácať koncentráciu, pamätajte, že je to výzva na prebudenie, ktorej ignorovanie môže byť osudné.“

Predaj zbraní v USA na vzostupe

„Objem predaja zbraní a munície v celej krajine od 11. septembra prudko vzrástol, pretože stále viac Američanov robí to, čo mnohí považujú za najlepší osobný krok k pocitu bezpečia: ozbrojujú sa,“ uvádzajú noviny The New York Times. „Objavil sa neprestávajúci príval tých, ktorí si s vážnym záujmom kupujú zbraň po prvýkrát.“ Niektorí výrobcovia zbraní ťažia z tejto kritickej situácie, keď agresívne využívajú vlastenecké heslá a obrázky na pritiahnutie nových zákazníkov. Mnohí vedúci činitelia však pokladajú šírenie smrtiacich zbraní za znepokojujúce. „Vždy nás znepokojuje celkové množstvo zbraní, ktoré je dostupné na ulici a robí situáciu nekontrolovateľnou vzhľadom na presadenie zákona,“ hovorí William B. Berger, veliteľ polície v North Miami Beach. Štatistiky ukazujú, že zbrane, ktoré si kúpili občania dodržujúci zákony, niekedy končia v rukách zločincov. Skupiny zaoberajúce sa kontrolou zbraní vyzývajú ľudí, aby si to pred kúpou dobre premysleli.

Ohromujúci dosah duševných chorôb

„Celkový dosah duševných chorôb a neurologických porúch je ohromujúci,“ vyhlásila Dr. Gro Harlem Brundtlandová, generálna riaditeľka Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Nedávna správa WHO odhaľuje, že duševné poruchy patria „medzi hlavné príčiny zlého zdravia a invalidity na celom svete“. V správe sa uvádza, že v súčasnosti trpí duševnými alebo neurologickými poruchami asi 450 miliónov ľudí na celom svete. Hoci väčšina neurologických porúch sa dá liečiť, takmer dve tretiny ľudí trpiacich nejakou známou duševnou chorobou nikdy nevyhľadajú odbornú pomoc, a to pre diskrimináciu, pocit hanby, nedostatok prostriedkov alebo pre nedostatočnú zdravotnú starostlivosť.

Ovčie kiahne u dospelých a smrť

„Jedna z najbežnejších detských infekcií, ovčie kiahne, zabíja narastajúce množstvo dospelých,“ uvádzajú londýnske noviny The Independent. Údaje uverejnené v British Medical Journal ukazujú, že začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia tvorili dospelí 48 percent všetkých úmrtí na ovčie kiahne, zatiaľ čo do roku 2001 vzrástol ich počet na 81 percent. Profesor Norman Noah z Londýnskej fakulty hygieny a tropickej medicíny varuje: „Táto štúdia potvrdzuje, že ovčie kiahne spôsobujú u dospelých značnú úmrtnosť... Náš údaj o 25 úmrtiach za rok [v Anglicku a Walese] je pravdepodobne podhodnotený... Ak dostanú ovčie kiahne dospelí, mali by si uvedomiť, že je to odlišné ako mať ich v detstve. Sú vo väčšom nebezpečenstve a musia vyhľadať lekára oveľa skôr.“ Najrizikovejšia skupina sú muži vo veku od 15 do 44 rokov.

Viac veriacich na Slovensku?

Výsledky sčítania ľudu na Slovensku, ktoré sa uskutočnilo v roku 2001, ukazujú, že približne 84 percent Slovákov sa teraz hlási k nejakému náboženstvu. Podľa sociológa Jána Bunčáka je to najmä prejav ‚hlbokého sociálneho konformizmu‘. Hoci náboženstvo bolo počas komunizmu potláčané, patriť k nejakému náboženstvu sa teraz považuje za niečo, čo sa „patrí“ a čo je „normálne“. Ale „je medzi nimi veľmi veľa tých, ktorí v Boha vôbec neveria,“ hovorí pán Bunčák. Komentujúc celkovú situáciu v Európe, dodáva: „Veľká väčšina obyvateľstva [sa] hlási k nejakému náboženstvu... Ľudia sa síce prihlásia, ale zároveň nechcú, aby sa im náboženstvo priveľmi miešalo do života.“

Štyri miliardy hladujúcich do roku 2050

Podľa výročnej správy Populačného fondu OSN sa následkom populačného rastu v rozvojových krajinách očakáva do roku 2050 zvýšenie svetovej populácie na 9,3 miliardy. Odhaduje sa, že 4,2 miliardy ľudí bude žiť v krajinách, kde nemôžu byť uspokojené ich základné potreby, ako je jedlo a voda. To je dvojnásobok počtu ľudí, ktorí už teraz nemajú dostatok jedla. „Správa ukazuje, že chudoba a prudký nárast populácie sú smrteľnou kombináciou,“ hovorí Thoraya Obaidová, výkonná riaditeľka fondu. „Chudobní ľudia sú vo väčšej miere závislí od takých prírodných zdrojov, ako je dostupná pôda, drevo a voda, a predsa najviac trpia ničením životného prostredia... Zatiaľ čo niektorí z nás plytvajú prírodnými zdrojmi, iní ich nemajú ani toľko, aby prežili.“

Prečo muži žijú kratšie

„Mužský život — biedny život: muži skôr ochorejú a skôr zomrú.“ Takýto pochmúrny obraz vykreslili organizátori prvého Svetového kongresu o zdraví mužov, ktorý sa konal vo Viedni v Rakúsku. Nemecké noviny Süddeutsche Zeitung podávajú správu, že prítomní boli zdesení skutočnosťou, že muži zomierajú v priemere o päť rokov skôr ako ženy. Prečo muži žijú kratšie? Predovšetkým preto, že majú väčší sklon k nadmernému fajčeniu a pitiu. Prejedanie sa a nedostatok cvičenia sú ďalšie hlavné rizikové faktory — údajne 70 percent mužov v strednom veku je obéznych. Okrem toho mnohí zažívajú stres, keď sa snažia zachovať vyrovnanosť medzi prácou a rodinou. U mužov je tiež menšia pravdepodobnosť, že pôjdu v prípade choroby k lekárovi alebo že sa budú snažiť o preventívnu zdravotnú starostlivosť. Siegfried Meryn, jeden z organizátorov kongresu, to zhrnul takto: „Čo sa týka zdravia, muži sú na tom naozaj horšie.“