Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Dlhý spánok matky medvedice

Dlhý spánok matky medvedice

Dlhý spánok matky medvedice

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! VO FÍNSKU

V SEVERNÝCH oblastiach sťahovavé vtáky spoľahlivo ohlasujú príchod jesene. Kŕdle škorcov, ktoré veselo trepotajú krídlami, a žeriavy noblesne zoradené do tvaru písmena V letia naprieč oblohou na juh, aby unikli mrazivému chladu. Aj medveď hnedý, ktorý sa ťažkopádne pohybuje po zemi, stojí v tomto čase pred problémom nepriazne chladného zimného počasia. Ako prežije, keď rastlinstvo vyschne, zem zamrzne a všetko navôkol zahalí snehová pokrývka? Pre okrídlené tvory je ľahké uniknúť, ale medveď hnedý sa nemôže jednoducho pustiť cez hory a divočinu a utiecť do nejakej teplejšej oblasti.

Riešenie je celkom praktické. Medveď už v lete skonzumuje svoju dávku potravy na zimu a potom až do jari spí. To, pravda, nie je až také jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže javiť. Len si predstavme, ako by sme asi vyzerali my, ak by sme pol roka nič nejedli ani nepili. Pouvažujme o niektorých zaujímavých fázach zimného spánku matky medvedice.

Leto naplnené činnosťou

Aby bola matka medvedica schopná vydržať niekoľko mesiacov bez potravy, musí si energiu nahromadiť vopred. Preto si o svoju postavu starosti nerobí. Jej hlavným cieľom je mať pod kožou veľa tuku, na niektorých miestach až 8-centimetrovú vrstvu. Hoci obľúbenou zložkou jej jedálneho lístka sú plody bohaté na cukor, nie je v jedle prieberčivá. Zožerie čokoľvek, čo nájde — korienky, malé cicavce, ryby i mravce. Nakoniec, ešte pred príchodom jesene, jej hmotnosť môže dosiahnuť 130 až 160 kilogramov, z čoho asi tretinu tvorí tuk (samec môže vážiť až 300 kilogramov). Skôr než príde čas, aby sa medvedica utiahla do ústrania a uložila na zimný spánok, prestane prijímať potravu a vyprázdni si črevá. Teraz asi pol roka nebude žrať ani sa vyprázdňovať.

Dobrým miestom na brloh je napríklad jaskyňa, opustené termitisko alebo dutina pod koreňmi stromu, pokiaľ je takéto miesto tiché — napokon, nikomu sa nepáči, ak ho niekto ruší v spánku. Medvedica zhromažďuje konáre smrekov, mach, trávu a ďalší materiál na podstielku a robí svoj brloh takým útulným, ako je to len možné. Brloh nie je oveľa väčší ako mohutné medvedie telo. Keď príde zima, brloh zapadne snehom a ostrozraký pozorovateľ uvidí už iba malý otvor slúžiaci na dýchanie.

Odpočinok

Niektoré malé cicavce, napríklad ježe, netopiere a plchy, sa považujú za zvieratá, ktoré upadajú do pravého zimného spánku, pretože väčšinu zimy strávia v stave podobnom smrti, keď ich telesná teplota klesne natoľko, že sa takmer vyrovná teplote okolitého prostredia. Telesná teplota medveďa sa však zníži len asi o 5 stupňov Celzia, takže jeho spánok nie je veľmi hlboký. Teda medveď neupadá do stavu podobného bezvedomiu. „Medveď zdvihne hlavu a zmení polohu prakticky každý deň,“ hovorí profesor Raimo Hissa, ktorý študoval zimný spánok medveďov mnoho rokov na Ouluskej univerzite vo Fínsku. No medveď málokedy vyjde zo svojho brlohu uprostred zimy.

Počas zimného spánku životné procesy medveďa fungujú nanajvýš ekonomicky. Tep srdca sa zníži na menej než desať úderov za minútu a spomaľuje sa aj metabolizmus. Len čo matka medvedica začne počas svojho spánku spokojne chrápať, začína sa nevyhnutný proces spaľovania tukov. Tukové tkanivo sa rozkladá, a tak sa medvedie telo zásobuje nevyhnutnými kalóriami a vodou. Hoci činnosť životných funkcií sa zníži na minimum, metabolizmus predsa len produkuje určité množstvo odpadu. Ako sa ho medvedica zbaví tak, aby si udržala brloh čistý? Namiesto toho, aby tento odpad vylučovala, jej telo ho recykluje!

Profesor Hissa vysvetľuje: „Produkty močoviny sú z obličiek a mechúra reabsorbované a prenášajú sa cievnym systémom do čriev, kde ich baktérie rozložia na amoniak.“ Čo je ešte prekvapujúcejšie, tento amoniak sa potom dostáva do pečene, kde je využitý na tvorbu nových aminokyselín, základ bielkovín. Teda počas toho dlhého obdobia v brlohu je medvedie telo vyživované vďaka tomu, že premieňa odpad na stavebné látky!

V minulosti mali ľudia zvyk loviť medvede v brlohoch. Spiaci medveď bol skutočne ľahkou korisťou. Niekto najprv lokalizoval brloh a potom ho lyžiari pomaly obkľúčili, zovreli ho do kruhu. Potom medveďa zobudili a zabili. No teraz je cez zimu lov na medvede zakázaný v podstate v celej Európe, pretože sa to považuje za kruté.

Nový život

Medveď samec celú zimu zaháľa, prevracia sa z jednej strany na druhú, ale matka medvedica je zamestnaná ešte niečím iným. Medvede sa pária začiatkom leta, ale oplodnené vajíčka v matke akoby nečinne spia, až kým sa medvedica neuloží na zimný spánok. Potom sa embryo prichytí na stenu maternice a začne rásť. Už po dvoch mesiacoch, v decembri alebo v januári, telesná teplota medvedice trochu stúpne a medvedica vrhne dve alebo tri mláďatá. Nato jej telesná teplota opäť klesne, hoci už nie na takú hodnotu ako pred vrhom. Otec mláďat nie je pri tom, keď sa mláďatá uliahnu, ale keby bol, mohol by byť dosť sklamaný. Mohutný medveď by sotva spoznal svoje potomstvo, keďže tieto drobné a slabé medvieďatá vážia menej ako 350 gramov.

Matka medvedica kŕmi medvieďatá svojím výživným mliekom, čo jej ešte viac odčerpáva energiu. Mláďatá rastú rýchlo a na jar už chlpaté medvedíky vážia okolo päť kilogramov. To znamená, že v malom apartmáne matky medvedice je dosť rušno.

Jar

Je marec. Studená zima pominula, sneh zmizol a vtáky sa vracajú z južných krajín. Koncom mesiaca medvede vychádzajú zo svojich zimných brlohov. Medvedice však oddychujú o niekoľko týždňov dlhšie; možno preto, že mladé im odčerpajú veľa sily.

Po tomto dlhom spánku je matka medvedica v porovnaní s tým, ako vyzerala na jeseň, iba kosť a koža. Sneh sa roztopil a presne to sa stalo aj s jej tukom. No medvedica je prekvapujúco čulá — žiadne preležaniny, žiadne kŕče, žiadna osteoporóza. Vychádza z brlohu a po chvíli si vyprázdni črevá, čím sa zbaví akejsi „smolovitej“ zátky, odpadového produktu látkovej premeny. Medveď bežne nezačína prijímať potravu skôr ako o dva-tri týždne, pretože kým sa organizmus opäť prispôsobí normálnej činnosti, vyžaduje si to istý čas. Potom ho, samozrejme, pochytí skutočne „medvedí“ hlad. Ale keďže príroda sa na jar ešte iba prebúdza, v lese toho na jedenie veľa nie je. A tak sa medveď živí larvami a chrobákmi, žerie uhynuté zvieratá, ba môže dokonca uloviť nejakú vysokú zver.

Matka medvedica vychováva medvieďatá tak, aby sa naučili správať, ako sa na medvede patrí, a sú pre ňu tým najkrajším na svete. Jedno staroveké príslovie hovorí: „Radšej nech sa stretne muž s medvedicou, ktorá prišla o mláďatá, ako s niekým hlúpym v jeho pochabosti.“ ​(Príslovia 17:12) Inými slovami, ani jedno z týchto stretnutí nie je príjemné. „Medvedia matka má čo robiť, keď sa chce postarať o svoje mláďatá. Ak sa priblíži medveď, matka okamžite pošle medvieďatá na nejaký strom, aby im medveď nemohol ublížiť, a to dokonca aj vtedy, ak je to ich otec,“ vysvetľuje pán Hissa.

Nasledujúcu zimu matka medvedica vezme medvieďatá so sebou do svojho pelechu. Na budúci rok si už odstavené mláďatá budú musieť hľadať vlastný brloh, pretože príde čas, aby matka medvedica priviedla na svet ďalšiu generáciu drobných medvedíkov.

O zložitých a dômyselných stránkach zimného spánku medveďov sa už veľa zistilo, no ešte stále je tu mnoho úžasných aspektov, ktoré zostávajú tajomstvom. Prečo sa medveď stáva na jeseň ospalým a stráca chuť do jedla? Prečo medvede netrpia osteoporózou? Odhaliť tajomstvá medveďov nie je jednoduché, a je to pochopiteľné. Každý má právo na nejaké súkromie!

[Rámček na strane 20]

Skúmanie zimného spánku medveďov

Oddelenie zoológie na Ouluskej univerzite už niekoľko rokov uskutočňuje fyziologický výskum mechanizmov, vďaka ktorým sa zvieratá prispôsobujú chladu. Do štúdie zameranej na európskeho medveďa hnedého, ktorá sa začala v roku 1988, bolo doteraz zahrnutých celkovo 20 medveďov. V zoologickej záhrade tejto univerzity bol pre ne v záujme výskumu vybudovaný špeciálny brloh. Počítače, laboratórne testy a videokamera, to všetko sa používa na zisťovanie ich telesnej teploty, metabolizmu, aktivity, ako aj zmien v krvi a hormonálnych zmien, ktoré nastávajú počas zimného spánku. Spolupracuje sa pritom s univerzitami z iných krajín, a to dokonca až takých vzdialených, ako je Japonsko. Výskumníci dúfajú, že výsledky skúmania by mohli poskytnúť informácie, ktoré budú užitočné aj pri riešení problémov, ktorými sa zaoberá fyziológia človeka.

[Obrázok na strane 18]

Brloh matky medvedice

[Obrázok na strane 18]

Plody bohaté na cukor