Madrid — hlavné mesto postavené pre kráľa

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V ŠPANIELSKU

NIEKTORÉ hlavné mestá vo svete vznikli blízko prístavov, ktoré vytvorila sama príroda, a už dlho sú rušnými prístavnými mestami. Ďalšie boli postavené na frekventovaných riečnych brodoch a takmer zákonite sa stali dôležitými centrami. Mnoho hlavných miest v Európe malo významné postavenie už za čias Ríma. No s Madridom, hlavným mestom Španielska, to bolo inak. V roku 1561, keď zrazu nadobudol na význame, nemal ani 10 000 obyvateľov.

Dôvod tejto zmeny bol prostý. Kráľ Filip II., ktorý vládol nad Španielskom i nad rozsiahlymi zámorskými územiami, bol náruživým poľovníkom. Už ho unavovalo sťahovať sa s celým dvorom z jedného mesta Kastílie do druhého a zatúžil mať trvalý dvor blízko svojich obľúbených miest, kam chodil na poľovačky. Madrid znamenite vyhovoval tejto požiadavke  a okrem toho v ňom bola dobrá voda, mal priestor na rast a v okolí bola úrodná poľnohospodárska pôda.

Po tom, čo sa Filip rozhodol presťahovať, začal z Madridu budovať vhodné hlavné mesto. Neskôr skrášľovali mesto aj ďalší španielski králi, čím sa medzi Madridom a kráľovskou rodinou vytvorilo jedinečné puto. V 17. storočí už bol Madrid najväčším mestom Španielska. Dnes je to prekvitajúca moderná metropola s viac ako troma miliónmi obyvateľov.

Vďaka úzkemu spojeniu so španielskymi kráľmi má mnoho historických budov Madridu nejakú súvislosť s dvoma hlavnými dynastiami. Najstaršia časť mesta sa nazýva Rakúsky Madrid a pochádza z čias Habsburgovcov, dynastie, ktorá vládla v Španielsku v 16. a 17. storočí. Novšia časť sa stala známou ako Bourbonovský Madrid a za svoj názov  vďačí súčasnej dynastii, ktorá vládne od roku 1700.

Španielski králi počas stáročí podporovali alebo financovali výstavbu mnohých majestátnych budov mesta. Ich nesmierne hodnotná zbierka malieb tvorí teraz jadro zbierok madridskej národnej galérie. A z rozsiahlych kráľovských pozemkov v oblasti Madridu sa časom stali najväčšie mestské parky a oddychové zóny.

Zelené mesto

Keďže príslušníci kráľovskej rodiny sa zaujímali o lov a záhrady, bol tu už pred začiatkom novodobého rastu Madridu chránený pás bohatej zelene. A tak sa južne od tunajšieho pohoria aj napriek rýchlemu rastu mesta, ktorý nastal v posledných desaťročiach, prakticky až k bránam centra rozkladá rozľahlý park.

Jeden z madridských parkov — bývalý kráľovský poľovný revír Casa de Campo — je  blízko kráľovského paláca a v súčasnosti je v ňom moderná zoologická záhrada. Severne od Madridu je rozsiahla zvernica s porastom pôvodného dubového lesa známa ako El Pardo, ktorá siaha do vzdialenosti 10 kilometrov od centra mesta.

Hranice tejto zvernice stanovil Filip II. krátko po tom, čo z Madridu urobil hlavné mesto. Jej okrasou je dodnes kráľovský lovecký zámoček, ktorý postavil Filipov otec. Dnes už je z tejto zalesnenej oblasti chránený park, v ktorom nachádzajú útočište dva z najohrozenejších druhov európskych vtákov: orol kráľovský iberský a sup tmavohnedý.

Park Retiro bol niekedy priestrannou kráľovskou záhradou v centre Madridu a kráľovská rodina tu usporadúvala býčie zápasy a dokonca námorné bitky. Verejnosti bol park sprístupnený v 18. storočí, ale návštevníci mohli vojsť len vo vhodnom oblečení. Samozrejme, dnes to už v tomto smere nie je také prísne a každý víkend sa park naplní množstvom Madrileños (obyvateľov Madridu). Dvoma zaujímavosťami tohto parku sú krištáľový palác postavený z kujnej ocele a skla a polkruhová kolonáda s výhľadom na jazero s člnkami.

V 18. storočí Karol III., ktorý bol nadšencom umenia a vedy, založil pri parku Retiro Kráľovské botanické záhrady. Posledných dvestopäťdesiat rokov sa záhrady špecializujú na flóru Strednej a Južnej Ameriky.

Ulica umenia

Vďaka štedrosti španielskej kráľovskej rodiny je v Madride jedna z najvýznamnejších galérií na svete, múzeum Prado. Postavili ju na pokyn Karola III., ktorý sa do histórie zapísal ako významný starosta Madridu. Základom zbierky sú najmä umelecké diela patriace španielskym panovníkom, ktorí ich začali zhromažďovať pred viac ako štyrmi storočiami.

V 17. storočí dvorný maliar Velázquez nielenže sám tvoril majstrovské diela, ale prechádzal po Európe a skupoval vynikajúce diela pre svojho mecenáša kráľa Filipa IV. V nasledujúcom storočí sa oficiálnym dvorným maliarom stal Francisco de Goya. Niet sa preto čo diviť, že múzeum Prado vlastní mnoho majstrovských diel, ktoré namaľovali títo dvaja slávni maliari.

Dve ďalšie uznávané zbierky obrazov — Múzeum Thyssen-Bornemisza a národné múzeum Centro de Arte Reina Sofía — stoja na tej istej ulici ako Prado. Na tejto peknej ulici lemovanej stromami, prezývanej Ulica umenia, je okrem toho mnoho známych sôch Madridu.

Madrid zažil podobne ako mnoho miest dobré i zlé časy. Skoro počas celej občianskej vojny (1936–1939) bol obkľúčený a stopy po guľkách možno dodnes vidieť na pamätnom oblúku známom pod názvom Puerta de Alcalá. No zakladatelia už od samého začiatku chceli, aby bolo z Madridu kultúrne mesto, v ktorom by ľudia dokázali spolu dobre vychádzať.

Podľa charty Madridu, podpísanej v roku 1202, boli okrem iného medzi občanmi zakázané súboje, nesmeli sa nosiť zbrane ani sa nesmelo nadávať a urážať niekoho. Okrem toho sa od občanov očakávalo, že budú v meste udržiavať čistotu, nebudú okrádať spoluobčanov a nebudú usporadúvať neúmerne drahé svadby. A Madrid je dnes skutočne čistým mestom — hoci svadobné hostiny nebývajú práve lacné! Návštevníci, ktorí si chcú za málo peňazí zajesť, môžu vyskúšať niektorý druh typických tapas, malých pochúťok, ktoré sa podávajú s chladeným nápojom v mnohých reštauračných zariadeniach v meste.

V posledných rokoch sa Madrid veľmi rozrástol. V súčasnosti má efektívny dopravný systém a všetku infraštruktúru potrebnú na uspokojenie potrieb miliónov turistov, ktorí mesto každoročne navštívia. V júli a auguste navštívia mesto tisíce Jehovových svedkov zo Španielska a iných krajín. Na jednom z veľkých futbalových štadiónov v Madride sa svedkovia chystajú usporiadať medzinárodný zjazd. Tak budú mať mnohí z účastníkov príležitosť na vlastné oči vidieť hlavné mesto postavené pre kráľa.

[Rámček/obrázky na stranách 24, 25]

PALÁCE VHODNÉ PRE KRÁĽA

Kráľovský palác. Asi najpôsobivejšia stavba v Madride. Stojí na mieste starovekej maurskej pevnosti, okolo ktorej sa Madrid začal stavať. I keď od roku 1931 už nie je kráľovskou rezidenciou, stále slúži na dôležité štátne účely. Od paláca sa dolu k rieke tiahnu symetricky usporiadané záhrady.

Palác Aranjuez. Aranjuez leží asi 50 kilometrov južne od hlavného mesta na rieke Tajo. Palác začal stavať Filip II., ktorý si toto miesto obľúbil pre úrodnú pôdu a miernejšie podnebie. Výstavbu paláca a krásnych záhrad dokončil v 18. storočí Karol III.

El Escorial. Výstavbu tohto obrovského kláštora, knižnice, mauzólea a palácového komplexu začal Filip II. krátko po tom, čo z Madridu urobil hlavné mesto, a trvala viac ako 20 rokov. Toto miesto sa stalo centrom Filipovej ríše. Do priestorov týchto strohých stavieb sa kráľ utiekal, aby mohol nerušene pracovať. V El Escoriale je uložená jedna z najvýznamnejších zbierok rukopisov, medzi ktorými je aj niekoľko stredovekých prekladov Biblie do španielčiny.

Palác El Pardo. Tento kráľovský lovecký zámoček je uprostred chráneného parku susediaceho s Madridom. Pôvodne ho dal postaviť otec Filipa II. a z toho obdobia pochádza aj vnútorný dvor.

Palác v La Granja de San Ildefonso 80 kilometrov severne od Madridu je o niečo prepychovejší. Postavil ho Filip V. podľa zámku vo Versailles, kde strávil detstvo. Prepracované záhrady a fontány zámku kontrastujú s rozľahlými píniovými lesmi okolitých vrchov.

[Prameň ilustrácie]

Foto: Cortesía del Patrimonio Nacional, Madrid, España

 [Rámček/obrázky na strane 26]

NIEKTORÉ ZNÁME PAMIATKY MADRIDU

Plaza Mayor (1). Viac ako tristo rokov slúžilo toto námestie ako trhovisko a ústredné miesto konania býčích zápasov, korunovácií a popráv takzvaných kacírov. Maľba, ktorú vlastní múzeum Prado (2), živo zobrazuje pohľad na Plaza Mayor počas veľkého autodafé, čiže verejnej popravy kacírov, ktorá sa konala v Madride v roku 1680.

Radnica stojí na Plaza de la Villa, očarujúcom starovekom námestí, na ktorom sa konali prvé zasadnutia mestskej rady. Okolo námestia sú staroveké budovy a človek tu ešte stále môže vnímať atmosféru Madridu 16. storočia. Neďaleko odtiaľ návštevník uvidí Puerta del Sol, najrušnejšie námestie mesta a východiskový bod všetkých ciest, ktoré sa z Madridu rozbiehajú do rôznych provincií. Tieto pamätihodnosti patria do najstaršej časti mesta.

O ďalší rast Madridu sa zaslúžili králi z dynastie Bourbonovcov — predovšetkým Karol III. Za ich panovania pribudli ďalšie významné stavby, ktoré často kopírovali architektúru Francúzska, rodnej krajiny Bourbonovcov. Príkladom takých stavieb je Kráľovský palác, Národná knižnica (3), Mestské múzeum (4), Kybelina fontána (5), Neptúnova fontána a Puerta de Alcalá (6).

[Pramene ilustrácií]

Obrázok 2: MUSEO NACIONAL DEL PRADO; obrázky 5 a 6: Godo-Foto