Prijal som Boží názor na krv

LEKÁR ROZPRÁVA SVOJ PRÍBEH

BOL som v nemocničnej posluchárni a pred skupinou lekárov som zhŕňal výsledky jednej pitvy. Pacient, ktorý zomrel, mal zhubný nádor. Povedal som: „Môžeme vyvodiť záver, že v prípade tohto pacienta priamou príčinou smrti bola hemolýza [rozklad červených krviniek] a akútne zlyhanie obličiek spôsobené transfúziou veľkého množstva krvi.“

Jeden profesor sa postavil a rozčúlene začal kričať: „Chcete povedať, že sme podali nesprávnu krvnú skupinu?“ „Nie, to som tým nemyslel,“ odpovedal som. Ukázal som niekoľko snímok malých častí pacientovej obličky a dodal som: „Môžeme tu vidieť lýzu [rozklad] veľkého množstva červených krviniek v obličke, a preto môžeme dôjsť k záveru, že to spôsobilo akútne zlyhanie obličiek.“ * Atmosféra bola stále napätejšia, až mi vyschlo v ústach. Hoci som bol mladý lekár a on bol profesor, cítil som, že nemôžem ustúpiť.

Keď sa odohrala táto príhoda, ešte som nebol Jehovovým svedkom. Narodil som sa v roku 1943 v meste Sendai na severe Japonska. Keďže môj otec bol patológ a psychiater, aj ja som sa rozhodol študovať medicínu. V druhom ročníku môjho štúdia na lekárskej fakulte, v roku 1970, som sa oženil s Masuko.

 Začínam sa venovať patológii

Masuko pracovala, aby nás finančne zabezpečila, kým dokončím štúdiá. Medicína ma fascinovala. Žasol som nad tým, ako vynikajúco je skonštruované ľudské telo! Napriek tomu som sa nikdy nezamýšľal nad existenciou Stvoriteľa. Myslel som si, že lekársky výskum môže dať môjmu životu zmysel. A tak aj keď som sa stal lekárom, rozhodol som sa pokračovať v štúdiu a začal som sa venovať patológii — skúmaniu príznakov, príčin a následkov chorôb.

Keď som vykonával pitvy u pacientov, ktorí zomreli na rakovinu, začal som pochybovať o účinnosti transfúzií krvi. Pacienti s rakovinou v pokročilom štádiu môžu byť následkom krvácania anemickí (chudokrvní). Keďže chemoterapia anémiu ešte zhoršuje, lekári často predpisujú transfúziu krvi. No ja som mal vážne podozrenie, že transfúzie spôsobujú šírenie rakoviny. V každom prípade dnes je známe, že transfúzia krvi spôsobuje potlačenie imunity, čo môže zvýšiť pravdepodobnosť opakovaného vzniku nádoru a znížiť pravdepodobnosť prežitia pacientov chorých na rakovinu. *

V roku 1975 som sa stretol s prípadom opísaným v úvode. Spomínaný profesor, ktorý mal ten prípad na starosti, bol odborníkom v oblasti hematológie. Neprekvapuje teda, že sa rozčúlil, keď ma počul povedať, že transfúzia krvi bola príčinou pacientovej smrti! No ako som pokračoval vo svojej argumentácii, postupne sa upokojil.

Svet bez chorôb a smrti

Približne v tom čase moju manželku navštívila istá staršia pani, ktorá patrila k Jehovovým svedkom. V rozhovore použila slovo „Jehova“ a moja manželka sa jej opýtala, čo to znamená. „Jehova je meno pravého Boha,“ odpovedala svedkyňa. Masuko čítavala Bibliu od detstva, ale v Biblii, ktorú používala, bolo Božie meno nahradené slovom „Pán“. Až teraz sa dozvedela, že Boh má meno!

Masuko hneď začala s touto staršou svedkyňou študovať Bibliu. Keď som sa okolo jednej v noci vrátil z nemocnice domov, manželka mi vzrušene povedala: „V Biblii sa hovorí, že choroby a smrť pominú!“ „To by bolo úžasné!“ odpovedal som. „Keďže nový svet je tak blízko, nechcem, aby si mrhal svojím časom,“ pokračovala Masuko. Pochopil som to tak, že nechce, aby som bol ďalej lekárom, čo ma nahnevalo a náš vzťah začal byť dosť napätý.

No moja manželka sa nevzdala. Na modlitbách hľadala vhodné biblické verše a ukazovala mi ich. Zvlášť na mňa zapôsobili slová z Kazateľa 2:22, 23: „Čo človek získa za všetku svoju tvrdú prácu a za úsilie svojho srdca, s ktorým sa namáha pod slnkom? ... Ani v noci si nelíha jeho srdce. Aj to je iba márnosť.“ To sa presne hodilo na to, čo som robil — venoval som sa medicíne dňom i nocou, ale pravé uspokojenie som nenachádzal.

Jedného nedeľného rána v júli 1975, keď manželka odišla do sály Kráľovstva Jehovových svedkov, zrazu som sa rozhodol, že pôjdem tiež. Moja manželka bola veľmi prekvapená, keď ma  tam zbadala. Od svedkov sa mi dostalo vrúcneho privítania. Odvtedy som navštevoval každé nedeľné zhromaždenie. Asi o mesiac začal so mnou jeden svedok viesť biblické štúdium. Moja manželka sa dala pokrstiť tri mesiace po tom, čo ju prvý raz navštívili Jehovovi svedkovia.

Prijímam Boží názor na krv

Zakrátko som sa dozvedel, že Biblia kresťanom hovorí, aby sa ‚zdržiavali krvi‘. (Skutky 15:28, 29; 1. Mojžišova 9:4) Keďže som už predtým mal pochybnosti o účinnosti transfúzie krvi, nebolo pre mňa ťažké prijať Boží názor na krv. * Pomyslel som si: ‚Ak existuje Stvoriteľ a hovorí to on, potom to musí byť správne.‘

Dozvedel som sa tiež, že príčinou chorôb a smrti je adamovský hriech. (Rimanom 5:12) V tom čase som robil výskum artériosklerózy. Ako starneme, naše tepny kôrnatejú a zužujú sa, čo spôsobuje také choroby, ako sú ochorenia srdca, mozgovo-cievne problémy a choroby obličiek. To, že príčinou je naša zdedená nedokonalosť, znelo logicky. Po tomto zistení sa môj zápal pre medicínu začal vytrácať. Iba Jehova Boh môže odstrániť choroby a smrť!

V marci 1976, sedem mesiacov po tom, čo som začal študovať Bibliu, som zanechal štúdium vo fakultnej nemocnici. Mal som obavy, že si už nikdy nenájdem prácu ako lekár, ale v inej nemocnici ma predsa prijali. Pokrstiť som sa dal v máji 1976. Usúdil som, že najlepší spôsob, ako využiť život, bude slúžiť ako zvestovateľ celým časom, čiže priekopník, a s touto službou som začal v júli 1977.

Obhajujem Boží názor na krv

V novembri 1979 sme sa s Masuko presťahovali do zboru v prefektúre Čiba, kde bola veľká potreba zvestovateľov. Našiel som nemocnicu, v ktorej som mohol pracovať na čiastočný úväzok. V deň môjho nástupu do práce ma obkolesila skupina chirurgov. Vytrvalo sa ma pýtali: „Čo ako Jehovov svedok urobíte, keď privezú pacienta, ktorý potrebuje transfúziu krvi?“

Úctivo som vysvetlil, že sa budem držať toho, čo o krvi hovorí Boh. Vysvetlil som, že existujú alternatívy transfúzie krvi a že urobím všetko pre to, aby som svojim pacientom pomohol. Po diskusii, ktorá trvala asi hodinu, prednosta chirurgického oddelenia povedal: „Chápem. Ale ak privezú pacienta s veľkou stratou krvi, prevezmeme ho my.“ Tento prednosta bol známy ako človek, s ktorým je ťažké vychádzať, ale po tomto rozhovore sa medzi nami vyvinul dobrý vzťah. Vždy rešpektoval moje presvedčenie.

Úcta ku krvi podrobená skúške

Kým sme slúžili v Čibe, v Ebine sa stavalo nové ústredie Jehovových svedkov pre Japonsko. Spolu s manželkou sme tam raz týždenne cestovali, aby som poskytol zdravotnú starostlivosť dobrovoľníkom spomedzi svedkov, ktorí stavali tento komplex budov nazývaný Bétel. Po niekoľkých mesiacoch sme dostali pozvanie slúžiť v Bételi v Ebine celým časom. A tak sme sa v marci 1981 presťahovali do dočasných ubytovní pre vyše 500 dobrovoľných pracovníkov. Dopoludnia som pomáhal umývať kúpeľne a toalety na tomto mieste výstavby a popoludní som vykonával zdravotné vyšetrenia.

Jednou mojou pacientkou bola Ilma Iszlaubová, ktorá ako misionárka prišla do Japonska z Austrálie v roku 1949. Mala leukémiu  a lekár jej povedal, že má už len niekoľko mesiacov života. Ilma odmietla prijať transfúzie krvi, aby si predĺžila život, a prišla do Bételu, aby tu prežila dni, ktoré jej ešte zostávali. V tom čase neboli dostupné prípravky stimulujúce tvorbu červených krviniek, ako je napríklad erytropoetín. Preto hemoglobín tejto sestry niekedy klesol iba na 3 alebo 4 gramy! (Normálna koncentrácia je 12 až 15 gramov.) No liečil som ju, ako som len vedel. Ilma prejavovala neotrasiteľnú vieru v Božie Slovo až do svojej smrti v januári 1988 — čo bolo približne o sedem rokov!

V priebehu rokov viacerí dobrovoľníci z japonskej odbočky Jehovových svedkov museli podstúpiť operáciu. Lekárom z neďalekých nemocníc slúži ku cti, že s nami spolupracovali a vykonávali tieto operácie bez použitia krvi. Často som bol pozvaný do operačnej sály, aby som mohol celý proces pozorovať, a niekoľkokrát som pri operácii dokonca asistoval. Som vďačný týmto lekárom, že rešpektovali postoj Jehovových svedkov ku krvi. Táto spolupráca mi poskytla veľa príležitostí, aby som sa s nimi podelil o svoje presvedčenie. Jeden z týchto lekárov sa nedávno stal pokrsteným svedkom.

Je zaujímavé, že úsilie, ktoré lekári vynakladajú, aby liečili Jehovových svedkov bez použitia krvi, prispelo k významnému pokroku v medicíne. Bezkrvné operácie poskytli dôkazy o tom, že je výhodné nepodávať transfúziu krvi. Štúdie ukazujú, že pacienti sa zotavujú rýchlejšie a majú menej pooperačných komplikácií.

Ďalej sa učím od najväčšieho Lekára

Snažím sa držať krok s vývojom v medicíne. No ďalej sa tiež učím od Jehovu, najväčšieho Lekára. On nevidí len to, čo je na povrchu, ale berie do úvahy človeka ako celok. (1. Samuelova 16:7) Ako lekár sa nesnažím zameriavať iba na chorobu, ale snažím sa každého pacienta liečiť ako celok. To mi umožňuje poskytnúť pacientom lepšiu zdravotnú starostlivosť.

Ďalej pokračujem v službe v Bételi a to, že môžem pomáhať druhým učiť sa o Jehovovi — a o jeho názore na krv —, stále patrí k môjmu najväčšiemu potešeniu. Modlím sa, aby Veľký Lekár, Jehova Boh, už čoskoro odstránil všetky choroby a smrť. — Rozprával Jasuši Aizawa.

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 14]

„Vysvetlil som, že existujú alternatívy transfúzie krvi a že urobím všetko pre to, aby som svojim pacientom pomohol“

[Zvýraznený text na strane 15]

„Bezkrvné operácie poskytli dôkazy o tom, že je výhodné nepodávať transfúziu krvi“

[Obrázky na strane 15]

Hore: Pri biblickej prednáške

Vpravo: S manželkou Masuko dnes