Pamätné dni otvorených dverí

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V MEXIKU

DŇA 15. marca 2003 sa delegáti z vyše 40 krajín zhromaždili blízko mesta Mexika pri príležitosti zasvätenia novopostavených budov, ktoré môžete vidieť na dolnej fotografii. Tieto budovy, ktoré slúžia tak na ubytovanie pracovníkov, ako aj na tlač literatúry, sú súčasťou posledného rozšírenia priestorov odbočky Jehovových svedkov v Mexiku.

Prvé priestory odbočky v Mexiku boli na tomto mieste zasvätené v roku 1974, keď bolo v Mexiku asi 65 000 svedkov. Počet svedkov v Mexiku v priebehu rokov veľmi rýchlo rástol, a tak v roku 1985 a potom opäť v roku 1989 sa konali zasvätenia ďalších budov. V rámci posledného rozšírenia bolo pristavaných viac ako desať nových budov, medziiným obrovská tlačiareň a budovy na ubytovanie asi 1300 pracovníkov odbočky.

Dva týždne po zasvätení sa pre susedov v okolí odbočky konali dni otvorených dverí. Písomné pozvánky na túto udalosť boli zaslané aj miestnym úradníkom, ako aj študentom a učiteľom z novootvorenej univerzity, ktorá stojí na druhej strane ulice oproti odbočke. Mnohí v odbočke boli zvedaví, koľkí ľudia prijmú pozvanie.

Priaznivý ohlas

Nakoniec prijalo pozvanie 272 ľudí vrátane študentov a vládnych i mestských úradníkov. Návštevníci obdivovali krásu a čistotu priestorov a vyjadrovali vďaku za pohostinné prijatie. Jedna žena do knihy návštev napísala: „Som tu na návšteve prvýkrát. Je to tu nádherné. Obdivovala som vás už aj predtým, ale teraz si vás vážim ešte viac.“

Iný návštevník sa vyjadril: „Mali sme nesprávnu predstavu o tom, čo sa tu robí. Šírili sa o vás všelijaké reči... Ale to, čo tu vidím, vo mne vzbudzuje dôveru. Veľmi rád vás uvítam u mňa doma, lebo si myslím, že robíte veľmi užitočnú prácu.“

Jedna z vysokoškolských učiteliek, ktorej matka je Jehovova svedkyňa, priviedla dve triedy študentov. Povedala: „Chcela som, aby mladí vedeli, akú prácu Jehovovi svedkovia vykonávajú po celom svete. Môžu sa z toho niečo naučiť.“ Ako na študentov zapôsobila táto návšteva?

Jedna študentka napísala: „Ďakujem vám za vašu pohostinnosť. Bol to pre mňa i pre mojich spolužiakov nezabudnuteľný deň.“ Ďalšie dievča povedalo, že ľudia, ktorí nepočúvajú svedkov, ktorí za nimi prídu, vôbec netušia, akí svedkovia sú. „Musíme byť tolerantní a prístupní  voči novým veciam,“ dodala. Jeden mladík priznal: „Mal som úplne inú predstavu, ale teraz vidím, ako navzájom spolupracujete. Vyzeráte ako usilovní mravčekovia.“

Medzi návštevníkmi boli aj štyria príslušníci miestnej polície. Jedna policajtka z tejto skupiny konštatovala: „Je to pôsobivé. Nie je tu žiadna diskriminácia. Ten, čo upratuje, i záhradník — všetci sú si rovní... To je úžasné.“

Dvaja chlapci zo susedstva, deväť- a desaťročný, povedali: „Je to tu pekné — a veľmi veľké.“ „Mne sa najviac páčili stroje. Aké sú rýchle! Hlavne sa mi páčili tie, čo režú papier.“

Pozrieť sa prišiel aj jeden lekár, traumatológ, s manželkou a dcérou, ktorá študuje na univerzite. Lekárova manželka kládla počas prehliadky veľa biblických otázok. Uviedla, že záujem sa v nej prebudil, keď svedkovia navštevovali jej otca, ktorý je členom jednej protestantskej skupiny. Vždy sa rozzúril, ale svedkovia zakaždým zostali pokojní. „Teraz chápem prečo,“ vyhlásila.

Lekár aj s rodinou sa vyjadrili, že táto návšteva zmenila ich mienku o Jehovových svedkoch. Keď ich sprievodca José videl ich záujem, pozval ich na Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti a ponúkol im biblické štúdium. Súhlasili a povedali, že veľmi radi prídu do odbočky na štúdium.

Nasledujúci týždeň prišli a José a jeho manželka Beatriz boli šťastní, že ich mohli privítať vo svojej izbe. Mali tak veľa otázok, že prvé štúdium trvalo tri a pol hodiny! Potom 16. apríla prišli na Pamätnú slávnosť, a nie sami! Doviedli so sebou aj otca lekárovej manželky — toho, ktorý sa vždy tak rozzúril, keď prišli svedkovia.

Mimoriadnu radosť mali pracovníci odbočky z toho, koľko literatúry si návštevníci odniesli so sebou domov. Bolo to spolu 500 kusov, zvlášť Biblií. Niektorí povedali, že nikdy predtým nemali doma Bibliu.

Jedna žena, ktorá býva neďaleko, povedala Armandovi, ktorý mal na starosti stolík s biblickou literatúrou: „Odteraz budem chodiť na vaše zhromaždenia, lebo viem, že toto je pravda.“ O niekoľko týždňov sa Armando potešil, keď videl túto ženu v sále Kráľovstva. Armando hovorí: „Mala so sebou knihu, ktorú dostala na dňoch otvorených dverí. Keď som ju prišiel pozdraviť, povedala mi: ‚Vidíte, som tu, ako som sľúbila.‘“

Tie tri dni otvorených dverí prešli veľmi rýchlo. Ale boli nesmierne povzbudzujúce. Príležitosť vidieť tunajšie priestory očami návštevníkov, ktorí ich videli prvý raz, bola pre pracovníkov odbočky niečím mimoriadnym. Mohli si ešte viac oceniť výsadu slúžiť v jednej z odbočiek Jehovových svedkov.

[Obrázky na stranách 24, 25]

1. Autodielňa, 2. budova služieb, 3. údržbárske dielne, 4. obytné budovy, 5. tlačiareň, 6. prednášková sála, 7. budova pre hostí

[Obrázky na strane 25]

Stovky ľudí prijali pozvanie na dni otvorených dverí, medziiným študenti a miestna polícia