Jadrová vojna — kto predstavuje hrozbu?

„Možnosť jadrovej záhuby je reálna. Je tu dnes... napriek skutočnosti, že studená vojna sa pred vyše desiatimi rokmi skončila.“ — Bývalý minister obrany Spojených štátov Robert S. McNamara a James G. Blight, profesor odboru medzinárodných vzťahov z Watsonovho inštitútu pre medzinárodné štúdie.

V ROKU 1991, keď sa skončila studená vojna, bola minútová ručička na známych hodinách súdneho dňa posunutá dozadu na 17 minút pred „polnocou“. Hodiny súdneho dňa nájdete na obálke časopisu Bulletin of the Atomic Scientists a sú symbolom toho, ako blízko je svet podľa odhadov k jadrovej vojne (k polnoci). V roku 1991 sa od zavedenia týchto hodín (čo bolo v roku 1947) dostala minútová ručička najďalej od polnoci. No po roku 1991 sa opäť začala posúvať smerom dopredu. Napríklad vo februári 2002 bol čas na týchto hodinách posunutý na 7 minút pred polnocou, a to bol už tretí posun od konca studenej vojny.

 Prečo mali vydavatelia spomenutého vedeckého časopisu pocit, že je potrebné posunúť hodiny dopredu? Prečo si myslia, že ľudstvu stále hrozí jadrová vojna? A kto vlastne ohrozuje mier?

Tajomstvo „zníženia“ počtu zbraní

„Stále existuje vyše 31 000 jadrových zbraní,“ vysvetľuje Bulletin of the Atomic Scientists. Potom dodáva: „Deväťdesiatpäť percent týchto zbraní sa nachádza v Spojených štátoch a v Rusku a vyše 16 000 je ich operačne spôsobilých.“ Nie je v tom nejaký rozpor? Nevyhlásili jadrové superveľmoci, že už znížili počet jadrových bojových hlavíc na 6000?

Pozrime sa, v čom spočíva tajomstvo tohto „zníženia“. Správa Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier vysvetľuje: „Pri počítaní 6000 bojových hlavíc sa používajú špeciálne pravidlá, ktoré boli dohodnuté v zmluve START [Zmluve o znížení počtu strategických zbraní]. Obe krajiny si okrem týchto zbraní ponechajú tisícky taktických a záložných zbraní.“ ​(Kurzíva od nás.) Podľa časopisu Bulletin of the Atomic Scientists „mnoho, ak nie väčšina amerických bojových hlavíc demontovaných z aktívnych nosičov nebude rozobratá, ale bude uskladnená (spolu s približne 5000 inými hlavicami, ktoré už sú uchovávané v rezerve)“.

A tak okrem tisícok rezervných strategických jadrových zbraní, ktoré možno odpáliť z jedného kontinentu priamo na druhý kontinent, sú tu aj tisícky ďalších jadrových hlavíc, ako aj iných taktických jadrových zbraní, ktoré sú určené na útok na bližšie ciele. Je teda nepochybné, že obe jadrové mocnosti majú vo svojich arzenáloch stále dostatok jadrovej výzbroje na to, aby zničili celú svetovú populáciu niekoľkokrát! Udržiavanie takého veľkého množstva nebezpečných zbraní znamená ďalšiu hrozbu — náhodné odpálenie jadrových striel.

Náhodné vypuknutie jadrovej vojny

Podľa Roberta S. McNamaru a Jamesa G. Blighta, ktorých sme už citovali, sú „americké jadrové systémy riadené stratégiou ‚odpáliť pri varovaní‘“. Čo to znamená? „Naše bojové hlavice sú pripravené, aby mohli byť odpálené ešte skôr, ako ruské bojové hlavice dopadnú na zem,“ vysvetľujú a dodávajú: „Medzi prvým varovaním pred ruským útokom a odpálením našich rakiet nesmie uplynúť viac ako 15 minút.“ Podľa jedného bývalého amerického dôstojníka, ktorý mal na starosti odpálenie strategických jadrových rakiet, „v podstate všetky rakety na pevnine sú pripravené na odpálenie do dvoch minút“.

Tento stav maximálnej pohotovosti prináša riziko, že pri falošnom poplachu dôjde k náhodnému odpáleniu rakiet. „Už viackrát boli počas amerických skúšobných jadrových cvičení omylom vydané skutočné príkazy na odpálenie rakiet,“ uvádza článok v U.S.News & World Report. Podobné falošné poplachy sa vyskytli aj v Rusku. Keď v roku 1995 jedna nórska výskumná raketa spustila falošný poplach, ruský prezident už začal zadávať kódy na odpálenie jadrových striel.

Takýto stav pohotovosti spôsobuje, že tí, ktorí sú zodpovední za rozhodnutie, sú pod  nesmiernym tlakom. Našťastie v minulosti si vojenskí velitelia uvedomili, že išlo o falošné poplachy, a tak sa zatiaľ predišlo jadrovej vojne. O prípade z roku 1979 sa jeden výskumník vyjadril: „To, čo americké rakety zastavilo [aby neboli odpálené], boli naše satelity včasnej výstrahy, ktoré ukázali, že vo vzduchu nie sú žiadne sovietske rakety.“ No časom takéto satelitné systémy včasnej výstrahy prestávajú byť spoľahlivé. Výskumníci a analytici sa obávajú, že „väčšina ruských satelitov včasnej výstrahy už nefunguje alebo sa vychýlila z určenej dráhy“. Preto ako pred niekoľkými rokmi uviedol emeritný americký viceadmirál, „pravdepodobnosť preventívneho úderu alebo odpálenia rakety pre nejaké nedorozumenie, ako aj pravdepodobnosť udelenia autority nesprávnemu človeku a pravdepodobnosť nehody nie je dnes o nič menšia ako v minulosti“.

Noví členovia jadrového klubu

Hoci najväčšie jadrové arzenály majú dve jadrové superveľmoci, existujú aj ďalšie jadrové mocnosti, medzi ktoré patrí Čína, Francúzsko a Veľká Británia. Tieto verejne známe jadrové veľmoci sa nazývajú jadrový klub. Nedávno k nim pribudli noví členovia — India a Pakistan. Okrem týchto krajín je tu aj viacero ďalších krajín vrátane Izraela, ktoré sa usilujú o získanie jadrových zbraní — alebo ich možno už aj vlastnia.

Politický konflikt, do ktorého by bol zapojený niektorý z členov jadrového klubu vrátane jeho nových členov, by mohol znamenať začiatok jadrovej vojny. „Kríza medzi Indiou a Pakistanom... predstavuje situáciu, v ktorej sa dva štáty sveta dostali najbližšie k jadrovej vojne od skončenia kubánskej krízy,“ uvádza Bulletin of the Atomic Scientists. A tak toto vyostrenie situácie začiatkom roku 2002 viedlo k tomu, že v očiach mnohých ľudí sa hrozba jadrového útoku stala veľmi reálnou.

Okrem toho vývojom iných zbraní hromadného ničenia vzrástla možnosť použitia jadrovej bomby. Noviny The New York Times v článku o tajnej správe Pentagonu uviedli, že súčasťou americkej jadrovej politiky sa zrejme stala aj „možnosť použitia jadrových zbraní na zničenie nepriateľských zásob biologických, chemických a iných zbraní hromadného ničenia“.

Teroristické útoky v Spojených štátoch 11. septembra 2001 upozornili svet na ďalšiu hrozbu týkajúcu sa  jadrových zbraní. Mnohí sa teraz domnievajú, že teroristické organizácie sa pokúšajú vyvinúť jadrové zbrane — alebo ich už možno majú v rukách. Ako je to možné?

Teroristi a „špinavé jadrové bomby“

Je možné vyrobiť jadrovú bombu z materiálu predávaného na čiernom trhu? Podľa časopisu Time áno. Tento časopis priniesol správu o tíme, ktorý bol zostavený nato, aby zabránil jadrovému terorizmu. Tento tím doposiaľ po domácky „vyrobil viac ako tucet“ bômb s použitím „techniky, ktorú možno nájsť na policiach bežného obchodu s elektronikou, a jadrového paliva predávaného na čiernom trhu“.

Jadrové odzbrojovanie a demontáž jadrových zbraní zvyšuje možnosť ich krádeže. „Keď budú tisícky ruských jadrových náloží odmontované z dobre chránených rakiet, bombardérov a ponoriek a uskladnené v menej chránených skladoch, stanú sa lákavým cieľom odhodlaných teroristov,“ uvádza časopis Time. Ak rozmontované časti jadrových zbraní získa nejaká malá skupina ľudí a znovu ich zloží, môže sa čoskoro stať členom jadrového klubu!

Časopis Peace tvrdí, že nato, aby sa niekto stal členom jadrového klubu, nemusí ani zostrojiť bombu. Potrebuje len získať dostatočné množstvo štiepneho uránu alebo plutónia. Tento časopis uvádza: „Keby mali teroristi urán použiteľný na výrobu moderných zbraní, mali by veľké šance docieliť výbuch jednoducho tým, že nechajú jednu polovicu uránu dopadnúť na druhú polovicu.“ Koľko obohateného jadrového materiálu by potrebovali? Podľa tohto časopisu „by stačilo tri kilogramy“. To je takmer rovnaké množstvo jadrového materiálu použiteľného na výrobu zbraní, aké bolo skonfiškované pašerákom zatknutým v roku 1994 v Českej republike.

Aj jadrový odpad sa dá použiť ako určitá forma jadrovej zbrane. „Expertov najviac znepokojuje smrteľná kombinácia rádioaktívneho odpadu a konvenčných výbušnín,“ uvádza časopis The American Spectator. Zbrane tohto typu — zariadenia na rozptýlenie rádioaktívneho materiálu — sú známe ako špinavé jadrové bomby. Nakoľko sú nebezpečné? Pri špinavých bombách sa používajú „konvenčné trhaviny na rozptýlenie silne rádioaktívneho materiálu s cieľom zamoriť nejaké územie, nie zničiť ho výbuchom,“ uvádzajú noviny IHT Asahi Shimbun. Dodávajú: „Rozsah následkov u ľudí by bol od choroby z ožiarenia až po bolestivú pomalú smrť.“ Hoci niektorí hovoria, že použitie ľahko dostupného jadrového odpadu by nespôsobilo veľké škody, dostupnosť obohateného jadrového materiálu na čiernom trhu mnohých znepokojuje. Podľa nedávneho celosvetového prieskumu vyše 60 percent všetkých respondentov si myslí, že jadrový terorizmus sa objaví na scéne v priebehu najbližších 10 rokov.

Jadrová hrozba je nepochybne stále reálna. Britské noviny Guardian Weekly zo 16.–22. januára 2003 poznamenali: „Pravdepodobnosť, že USA siahnu po jadrových zbraniach, je väčšia, než bola v ktoromkoľvek inom čase od najtemnejšieho obdobia studenej vojny... Spojeným štátom stačí na ospravedlnenie vyhlásenia jadrovej vojny stále menej.“ Preto vznikajú odôvodnené otázky: Možno sa vyhnúť jadrovej vojne? Je nejaká nádej, že raz bude existovať svet bez jadrovej hrozby? Tieto otázky bude rozoberať nasledujúci článok.

[Rámček na strane 6]

Druhý jadrový vek?

Prispievateľ do The New York Times Magazine Bill Keller (teraz šéfredaktor The New York Times) vyjadril názor, že národy vstúpili do druhého jadrového veku. Prvý trval do januára 1994, keď Ukrajina súhlasila, že sa vzdá zbraní, ktoré zdedila po bývalom Sovietskom zväze. Prečo Keller hovorí o druhom jadrovom veku?

Píše: „Druhý jadrový vek bol ohlásený dunením pod púštnou oblasťou v Radžastane v roku 1998, keď novozvolená hinduistická národná vláda v Indii uskutočnila päť skúšobných výbuchov. O dva týždne ju nasledoval Pakistan.“ V čom sa tieto skúšky odlišovali od skúšok v predošlom jadrovom veku? „Išlo o jadrové zbrane vyvinuté proti konkrétnej krajine.“

Dáva to svetu väčší pocit istoty, keď má jadrový klub o dvoch nových aktívnych členov viac? Keller pokračuje: „S každou novou krajinou, ktorá získa jadrové zbrane, sa zvyšuje riziko, že vznikne vojna, do ktorej bude zapojená niektorá jadrová mocnosť.“ — Článok „Mysliteľné“ v The New York Times Magazine zo 4. mája 2003, strana 50.

Situáciu ešte zhoršujú správy, že Severná Kórea má zrejme „dostatok plutónia na to, aby dokázala vyrobiť šesť nových jadrových bômb... Každý deň narastá riziko, že sa Severnej Kórei podarí vyrobiť nové jadrové zbrane a možno jednu z nich aj odskúša na dôkaz ich účinnosti.“ — The New York Times z 18. júla 2003.

[Obrázok na strane 7]

Staré satelity včasnej výstrahy časom prestávajú byť spoľahlivé

[Prameň ilustrácie]

NASA photo

[Obrázok na strane 7]

Vládny úradník ukazuje maketu „kufríkovej“ jadrovej bomby

[Prameň ilustrácie]

AP Photo/​Dennis Cook

[Prameň ilustrácie na strane 5]

Zem: NASA photo