Amate — mexický papyrus

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V MEXIKU

DEJINY Mexičanov sú veľmi bohaté a zaujímavé. Ku kultúrnym pokladom, ktoré sa zachovali z minulosti, patria „svedectvá“, čo sú vlastne rukopisy či kódexy popísané obrázkovým písmom. Pomocou týchto kódexov možno načrieť do mnohých sfér poznania — do histórie, vedy, náboženstva alebo chronológie — i do každodenného života Aztékov, Mayov a ďalších vyspelých civilizácií Mezoameriky. Tlacuilos, čiže pisári, prekvapujúco dobre zachytávali dejiny svojho národa na rôzne materiály.

Hoci niektoré kódexy boli z pruhov látky, jelenice alebo papiera z agávy, používalo sa hlavne amate. Názov amate pochádza z jazyka nahuatl, zo slova amatl, ktoré znamená papier. Amate sa získavalo z kôry figovníka, stromu z čeľade morušovitých. Dielo Enciclopedia de México uvádza, že „druhov rodu Ficus je mnoho a bez podrobného preskúmania kmeňa, listov, kvetov a ovocia je ťažké odlíšiť ich  od seba“. Na výrobu amate sa teda mohli používať rôzne figovníky.

Ako sa vyrába

Španieli sa po dobytí Mexika v 16. storočí snažili zabrániť ďalšej výrobe amate. Prečo? Lebo si mysleli, že amate súvisí s náboženskými rituálmi, ktoré vykonávali miestni obyvatelia pred príchodom Španielov a ktoré katolícka cirkev odsúdila. Španielsky fráter Diego Durán vo svojom diele Historia de las Indias de Nueva España e Islas de la Tierra Firme poukázal na to, že pôvodní obyvatelia „zostavili o svojich predkoch veľmi obsiahly historický záznam. Tento záznam by nám bol dal mnoho informácií, keby ho neboli zničili nevedomí horlivci. Niektorí z nich si mysleli, že ide o modly, a spálili ich, hoci to boli dejiny hodné uchovania.“

No snahy prerušiť tradíciu výroby amate neboli úspešné a tradícia našťastie pretrvala dodnes. V severnej časti pohoria Sierra Madre v štáte Puebla sa doteraz vyrába tento druh papiera napríklad v San Pablite v okrese Pahuatlán. Časopis Arqueología Mexicana uverejnil citát zo zápiskov Francisca Hernándeza, ktorý bol osobným lekárom kráľa Filipa II. Hernández uvádza, že „výrobcovia papiera odrezávali iba hrubé vetvy stromov a výhonky nechávali. Konáre potom nechali cez noc zmäknúť v neďalekej rieke alebo potoku. Na druhý deň z nich olúpali kôru a vonkajšiu vrstvu oddelili od vnútornej. Vnútornú si potom nechali.“ Keď kôru očistili, porozkladali časti vnútorného pletiva na niečo rovné a udierali po nich kamenným kladivom.

Dnes sa pletivo varí vo veľkých kotloch, do ktorých sa na jeho zmäkčenie a na odstránenie určitých látok pridáva popol a vápno. Varenie môže trvať až šesť hodín. Pletivo sa potom vyplácha a nechá vo vode. Namočené pásy pletiva poukladajú remeselníci na ploché drevo tak, aby vznikol šachovnicovitý vzor. Nato pravidelnými údermi kamenného kladiva pásy pospájajú, čím vznikne hárok papiera. Napokon zahnú okraje papiera dovnútra, aby ich spevnili, a papier nechajú na slnku vyschnúť.

Amate sa vyrába vo viacerých farbách. Tradičná je hnedá, ale vyrába sa aj biele alebo slonovinové, hnedo-biele, žlté, modré, ružové a zelené.

Ako sa používa dnes

Z amate sa ručne vyrábajú krásne mexické výrobky. Hoci niekedy sa na tento papier kreslia obrázky s náboženskými motívmi, inokedy sú na nich rôzne štylizované zvieratá alebo sú na nich zachytené sviatky a scény zobrazujúce radostný život Mexičanov. Okrem krásnych pestrofarebných obrázkov sa vyrábajú aj pohľadnice, záložky a ďalšie výrobky. Toto umenie obdivujú tak domáci, ako aj cudzinci, ktorí si kupujú výrobky z amate na okrasu. Tento druh umenia sa rozšíril aj za hranice Mexika, do viacerých častí sveta. Vyrábajú sa aj reprodukcie starovekých kódexov. Pre Španielov bolo určite zaujímavé prvý raz vidieť tieto umelecké diela. Spomenutý dominikánsky mních Diego Durán sa vyjadril, že pôvodní obyvatelia „si všetky udalosti zapísali a zakreslili do kníh a na dlhé pásy papiera, a to aj s výpočtom rokov, mesiacov a dní, kedy sa stali. Zákony a nariadenia, súpis obyvateľstva atď. zaznamenali vo forme pekne usporiadaných a zladených kresieb.“

Nie je úžasné, že tradícia výroby amate a s ňou nádhera mexického dedičstva pretrvala až do našich čias? Rovnako ako starovekí tlacuilos, čiže pisári, aj dnes sa amatérski maliari tešia z fantastického amate, ktoré možno právom nazvať mexický papyrus.

[Obrázok na strane 26]

Stĺkanie pletiva