Obdivuhodný vytrvalec

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V NAMÍBII

SME v púšti Namib na juhozápade Afriky. Je krásny bezoblačný deň. Vzduch je čistý a svieži a postupne sa ohrieva v lúčoch vychádzajúceho slnka. Táto púšť je krajinou pieskových dún a veterných štrkových plání. V úžase sa obzeráme okolo seba. Zrazu v diaľke zazrieme kôpku zelených listov. Čo je to? Prichádzame bližšie a vidíme, že máme pred sebou rastlinu, ktorej už samotný názov naznačuje, že patrí k najzvláštnejším na svete — velvíčiu podivnú.

Divorastúce velvíčie sa vyskytujú iba v púštnych oblastiach Angoly a Namíbie. Natoľko sa líšia od všetkých ostatných rastlín, že vedci ich zatriedili do osobitnej čeľade a osobitného radu, ktoré tvorí iba jeden rastlinný druh. „Z približne 375 000 známych druhov rastlín žiadna nevyvolala taký záujem botanikov ako velvíčia; ani žiadna iná sa tak nebránila tomu, aby ju ľudia zatriedili,“ píše Chris Bornman v knihe Welwitschia—Paradox of a Parched Paradise (Velvíčia — paradox vyprahnutého raja).

Velvíčia vyzerá ako množstvo listov zapletených okolo pahýľa stromu. No v skutočnosti má táto rastlina iba dva listy, ktoré časom potrhal púšťový vietor na pásy. V afrikánčine sa velvíčia volá tweeblaarkanniedood, čo doslova znamená „dva listy, ktoré nehynú“. A tento názov je skutočne výstižný. Denné teploty tu niekedy vystúpia na 40 stupňov Celzia a noci bývajú mimoriadne chladné. Navyše nie sú tu stromy, ktoré by slúžili ako vetrolam. Hoci väčšina rastlín je zásobovaná vodou vďaka koreňom, s velvíčiou je to inak. V púšti Namib nepadne ročne v priemere ani 25 milimetrov zrážok a niektoré roky neprší vôbec! Aj v takých podmienkach velvíčia rastie a zelenie sa. Vedci dlho nevedeli, ako je to možné. Teraz sa zdá, že listy velvíčie vstrebávajú vlhkosť z rannej hmly, ktorú každé ráno prinášajú na púšť pravidelné prímorské vetry.

Velvíčia nezhadzuje listy ani nevyháňa nové. Pôvodné dva rastú po celý život rastliny. Našiel sa jeden list, ktorý mal po rozvinutí dĺžku viac ako 8,8 metra! Len si predstavte, čo by sa stalo, keby konce listu velvíčie neodumierali ani sa neodtrhávali! „Za 1500 rokov života,“ uvádza sa vo vedeckom časopise Veld & Flora, „by mohol list velvíčie narásť do dĺžky [225 metrov].“ Ale naozaj môže táto rastlina žiť tak dlho? „Velvíčie rastú pomaly a často sa dožívajú 1000 až 2000 rokov,“ potvrdzuje The World Book Multimedia Encyclopedia.

Velvíčia je skutočne obdivuhodný vytrvalec. Kto spôsobil, že táto jedinečná rastlina dokáže žiť v drsných púšťových podmienkach tak dlho? Je to nadovšetko múdry Konštruktér a Stvoriteľ, Jehova Boh, ktorý dáva „rastlinstvo pre službu ľudstvu“. — Žalm 104:14.