Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

¿Mbaʼérepa tekotevẽ jareko esperánsa?

¿Mbaʼérepa tekotevẽ jareko esperánsa?

¿Mbaʼérepa tekotevẽ jareko esperánsa?

¿Mbaʼépa oiko vaʼerãmoʼã Daniélgui, pe mitãkuimbaʼe ñañeʼẽ hague pe ótro artíkulope, ndoperdéirire la esperánsa? ¿Oipytyvõnepa raʼe chupe upéva ogueropuʼaka hag̃ua pe kánser ha osegi hag̃ua oikove koʼág̃a peve? Añetehápe, ni umi persóna ogueroviáva ipyʼaite guive pe esperánsa ikatuha ñanepytyvõ, noñanimaichéne heʼi Daniel ikatúne hague osegi oikove. Iñimportánte jaraha en kuénta peteĩ mbaʼe: ndahaʼéi jareko rupi esperánsa jakueratamaha entéro mbaʼasýgui.

Peteĩ kanál de notísia hérava CBS News oentrevista pe doktór héravape Nathan Cherney. Ko doktór heʼi ñañatende vaʼerãha ani hag̃ua ñantendeka peteĩ persóna hasy vaívape okuerataha katuete orekóramo esperánsa. Haʼe heʼi: “Rorekóma heta káso pe ména heʼi hague hembireko hasývape tekotevẽha kuri ojepyʼamongetave térã ipositivave. Péicha oñentendeka pe hasývape ikatuha ojoko pe mbaʼasy ha nomehoráirõ haʼete ojeʼéva chupe ikulpareha. Añetehápe upéva ndovaléi ojejapo”.

Añetehápe umi orekóva peteĩ mbaʼasy inkurávle olucha káda día osegi hag̃ua oikove, ha heta vése ikaneʼõma. Upévare ekapáde umi ihénte ndojapói ni ndeʼíri mbaʼeve omoñeñandútava chupekuéra kulpávle. Péro, ¿ikatúpa jaʼe upéicharõ ndaideprovechoiha jareko esperánsa?

Nahániri. Por ehémplo, pe doktór Cherney ningo peteĩ espesialísta okuidáva umi orekóvare peteĩ mbaʼasy ndokueramoʼãvéimava. Haʼe oipytyvõ chupekuéra ogueropuʼaka hag̃ua imbaʼasy ha omoĩ chupekuéra pohã ani hag̃ua oñandueterei pe dolór. Heta doktór haʼeichagua avei oguerovia tuicha oipytyvõha peteĩ hasývape osegíramo umi tratamiénto ombohetiaʼevéva chupekuéra, jepe oreko peteĩ mbaʼasy igravetereíva. Añetehápe oĩ heta pruéva ohechaukáva ikatuha jahupyty heta mbaʼe porã jarekóramo esperánsa.

¿Mbaʼéichapa ñanepytyvõ jarekóramo esperánsa?

Peteĩ doktór hérava W. Gifford-Jones heʼi vaʼekue: “Pe esperánsa haʼete voi peteĩ tratamiénto iporãitereíva”. Haʼe opensa upéicha pórke ohechakuaa unos kuánto estúdio rupive ojehupytyha heta mbaʼe porã ojeapojáramo emosionálmente umi orekóvape peteĩ mbaʼasy inkurávle. Por ehémplo, oipytyvõ chupekuéra ipositivove hag̃ua ha pono operde la esperánsa. Áño 1989-pe ojejapo peteĩ estúdio umi pasiénte orresivívape ajúda emosionál. Umi rresultádo ohechauka haʼekuéra oikoveha hetave tiémpo orresivi rupi upe ajúda, péro upéi ojejapo jey ótra investigasión ohechaukáva ndaupeichaiha siémpre. Upéicharõ jepe, umi estúdio heʼi porã umi pasiénte oñepytyvõvape emosionálmente saʼive oñedeprimiha ha menove oñandu pe dolór.

Jahechamína avei mbaʼépa osẽ peteĩ estúdio ojejapóvape ojehecha hag̃ua ikatúpa ñanemoprovléma ñane korasõme ñanenegatívoramo. Oñeanalisa mas de 1.300 kuimbaʼépe ojehecha hag̃ua inegatívo térã ipositívopa hikuái. Ohasa rire 10 áño ojehecha jey mbaʼéichapa oĩ hikuái ha ojetopa 160 kuimbaʼérupi orekoha peteĩ provléma ikorasõme. Koʼãvagui haimete la majoría inegatívo. Peteĩ profesóra de Salud y Conducta Social, Facultad de Salud Pública Harvardpegua heʼi: “Ndaipóri kuri ni peteĩ pruéva sientífika ohechaukáva ñandepositívorõ ñanepytyvõha ñaneresãi hag̃ua. Péro pe estúdio ojejapóva umi kuimbaʼépe haʼe hína peteĩva umi pruéva sientífika osẽva por primera ves ha ohechaukáva mbaʼéichapa ñanenegatívoramo ikatu ñanemoprovléma ñane korasõme”.

Oĩ estúdio ohechaukáva umi opensáva hesãi porãitereiha pyaʼeve ojerrekuperaha peteĩ siruhía rire, péro umi opensáva ijehe nahesãiriha voi otardave ojerrekupera hag̃ua. Ojehecháma avei umi ijedávape ideprovechoitereiha ipositívoramo. Por ehémplo oñeinvestiga mbaʼéichapa oafekta umi ijedávape la opensáva ijedave haguére. Oñemoĩ unos kuántope peteĩ huégo komputadórape ha upe aja sapyʼaite osẽ pe pantállape umi palávra ohechaukáva ñandeedavévo jahávo ñanearanduveha ha ñaneexperiensiaveha. Upéi ojehecha oñepyrũha oguata pyaʼeve ha hetiaʼeveha hikuái. Umi rresultádo ikatu voi oñekompara ojaporamoguáicha hikuái 12 semána de ehersísio.

¿Mbaʼére haʼetévaicha la ñanepytyvõva ñaneresãi hag̃ua jarekóramo esperánsa ha ñandepositívoramo? Ikatu oime umi sientífiko neʼĩrante ontendepa la ñane ménte ha ñande rete, upévare ndaikatúi okontesta pe pregúnta. Péro umi investigadór ostudiáva ko téma orekóma unas kuánta informasión. Por ehémplo peteĩ profesór de neurolohía heʼi: “Igústo ningo jaiko vyʼápe ha jareko esperánsa. Javyʼáramo ndajaikói ñañekevrantaiterei ha upéva ou porãiterei ñande retépe. Enterovéva ikatu ojapo upéva hesãive hag̃ua”.

Koʼã mbaʼe ikatu ipyahu algúno doktór, sikólogo ha sientífikope g̃uarã péro ndahaʼéi upéicha umi ostudiávape g̃uarã la Biblia. Ojapótama 3.000 áño pe rréi iñaranduetéva Salomón oskrivi hague peteĩ mbaʼe iñinteresánteva Ñandejára espíritu sánto rupive. Pe rréi oskrivi: “Peteĩ korasõ ovyʼáva, peteĩ pohã ñanemongueráva hína” (Proverbios 17:22). Jahechaháicha ndeʼíri peteĩ korasõ ovyʼáva okuerataha entéro mbaʼasýgui, péro heʼi haʼeteha peteĩ pohã oikoitéva.

Añetehápe pe esperánsa haʼérire peteĩ pohã, entéro doktór orresetáta kuri ipasientekuérape. Hiʼarive pe esperánsa ikatu hína ñanepytyvõ hetave mbaʼépe.

Mbaʼéichapa ideprovécho ñandepositívoramo

Umi investigadór ohechakuaa umi persóna ipositívova oho porãveha chupekuéra ijestúdiope, itraváhope ha umi depórtepe jepe. Por ehémplo ojejapo peteĩ pruéva unos kuánto kuñándi oĩva peteĩ ekípo de depórtepe. Umi entrenadór ostudia káda kuñáme ha heʼi hikuái mbaʼépepa ivale ha mbaʼépa ojapóta okompeti vove. Péro avei oñeporandu umi kuñáme mbaʼépa opensa la ikatúvare ojapo pe kompeténsiape. ¿Ha la rresultádo? Okompeti rire ojehecha haʼekuéra ojapo hague la ogueroviáva ikatuha ojapo, ha ndahaʼéi la umi entrenadór opensa vaʼekue hesekuéra. ¿Mbaʼéicha rupípa tuichaite ikatu ñanepytyvõ pe esperánsa?

Hetáma oñeaprende ojestudiávo mbaʼépa ojapo ñanderehe ñanenegatívoramo. Áño 1960 rire ojehechakuaa umi animál rehe peteĩ mbaʼe oporosorprendéva, upévare oñepyrũ ojepuru pe fráse “oaprendéva oñerresigna”. Umi investigadór ohechakuaa umi umáno avei ikatuha oaprende ndorekovéima vaʼerãha esperánsa. Por ehémplo oñemoinge unas kuánta persónape peteĩ kotýpe ha oñepyrũ ipu peteĩ rruído ndaigústoiva. Umi investigadór heʼi umi héntepe ikatuha ombogue pe rruído ojopy porãramo unos kuánto votón en órden. Enterovéva ojapo upéva ha opaite la rruído.

Upe rire ojeʼe la mísma kósa ótro grúpope, péro ikasopekuéra pe rruído ndopái ha osegi ojopýramo jepe hikuái umi votón. Heta oĩva ko grúpope operde la esperánsa ha opensa ndaikatumoʼãiha ombopara pe rruído. Ha ojejapo jeýrõ guare pe pruéva oĩ umi ni noñehaʼãvéiva voi ojapo mbaʼeve, pórke oasegura hikuái oñehaʼã reitaha. Péro umi hénte ipositívova oĩva ko segundo grúpope noñentregái ha osegi oñehaʼã.

Pe doktór Martin Seligman oipytyvõ vaʼekue ojeprepara hag̃ua umi estúdio, haʼe odesidi ostudia mbaʼéichapa umi persóna ipositívo ha umi inegatívova. Haʼe ostudia espesífikamente mbaʼéichapa oafekta peteĩ persónape oúramo oñerresigna. Ha ohechakuaa ijetuʼuveha chupekuéra ojapo umi kósa isensillovéva jepe, térã ndaikatúi voi ojapo. Seligman omombeʼu mbaʼéichapa peteĩ persóna negatíva opensa. Haʼe heʼi: “Ojapóma 25 áño astudia hague ko téma, ha ahechakuaa umi inegativoitereíva ogueroviaha umi desgrásia oikóva hese haʼeha ikúlpa, umíva ndopamoʼãiha voi, ha avei oguerovia umi desgrásia siémpre oafektataha entéro mbaʼe haʼe ojapóva. Ñande ñapensáramo avei upéicha, ipeligromi jaju jasufri hetave desgrásia umi nopensáivagui péicha”.

Jaʼéma haguéicha, koʼã mbaʼe ikatu ipyahu heta persónape g̃uarã péro umi ostudiávape g̃uarã la Biblia nahániri. ¿Mbaʼérepa? La Biblia heʼi voi: “Rejúramo reñedesanima neprovléma heta jave, ndereguerekomoʼãi fuérsa” (Proverbios 24:10). Ko téxto ohechauka porã jarekóramo umi pensamiénto negatívo jajutaha ñañedesanima. Ha oikóramo ñanderehe upéva, ndajarekomoʼãi fuérsa jajapo hag̃ua heta mbaʼe. Upéicharõ, ¿mbaʼépa ikatu jajapo ani hag̃ua ñanenegatívo? ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta pono japerde la esperánsa?

[Taʼanga]

Pe esperánsa tuichaiterei ikatu ñanepytyvõ