Hagnente ty agnate’ao

Hizilike amy ty lohahevetse

Nagnino ro Paliaentikagne ty Fanagnagne Fanantenagne?

Nagnino ro Paliaentikagne ty Fanagnagne Fanantenagne?

Nagnino ro Paliaentikagne ty Fanagnagne Fanantenagne?

INOGNE ty ho niseho naho mbe nanagne fanantenagne avao ty Daniel, i ajalahy nivoa ty kansera nirehafegne tamy ty voaloha ty lahatsoratse toỳ? Ho nisitragne vao reke? Mbe ho nivelogne vao reke tie amy izao? Va’e tsy ho nahavany hirehake izay, ndra o ndaty tena mino fa magnasitragne ty fanagnagne fanantenagneo. Misy raha lahibey toko’e hotadidientikagne areke toy: Tsy toko’e hieretseretse tikagne tie vahaolagne amy ze kila raha iaby ty fanagnagne fanantenagne. Tsy aoly o fateo io.

Nampitao ty Dr. Nathan Cherney, tamy ty Telé CBS, fa va’e hisy voka’e raty ze fiheveragne zay naho fa mitsabo ndaty marare mafe. Hoe reke: “Nisy lahilahy nagninje i vali’e tie tsy matanjan-tsaigne reke sady tsy ampe finoagne.” Hoe ka o dokotera iohoe: “Ty fiheveragne hoe izay, le nahavy o ndatio hieretseretse fa toko’e ho afake hikalagne ty fitomboa i kansera mahazo azey o marareo. Naho fa mihamarare areke reke, le va’e hisy hagnomey tsiny aze tie tsy nahay nifehe soa ty fitomboa i arete’ey reke. Faie tsy rare’e zay.”

Tena rerake o marare fa ho mateo, sady tena mafe ty manjò aze. Azo antoke fa tsy hagniry hanovogne izay o longo’e maifitse azeo, le hanao ze hahavy aze hagnamelon-tegna. Toko’e hagnatsoake hevetse vao tika tie, tsy raha lahibey ty fanagnagne fanantenagne?

Tsy izay. Magnamaivagne ty fanaintaigna o marareo naho mamantatse ty arete o ndatio ohatse, ty asa i dokotera nirehafegne taloha teoy. Tsy mitsabo i aretegney ndra magnalava ty andro iaigna i mararey reke fa ze hahavy aze ho falefale avao amparake ty imateza’e ro atao’e. Mino vata’e ty dokotera hoe irey fa tena paliae o marareo ndra o marare mafeo aza ty fanoagne izay. Misy porofo maro mampiseho fa afake magnampe o marareo ho falefale ty fanagnagne fanantenagne. Faie mbe mandikoatse izay ty raha vita io.

Raha lahibey ty fanagnagne fanantenagne

“Fitsaboagne tena mahasalama ty fanagnagne fanantenagne”, hoe ty Dr. W. Gifford-Jones, mpanao gazete miomba ty fitsaboagne. Nidinehe o dokotera io soa i fandinehagne natao taloha rey, hamantaragne naho tena ilaegne ndra tsy ilaegne ty mampahery o marare fa ho mateo. Rehafegne fa manan-draha tamaegne o ndatio naho fa ampaherezegne. Trea tamy ty fandinehagne raike natao tamy ty taogne 1989 fa ela velogne ty marare nampaherezegne ndra tie tsy le nagnaporofo izay aza ty fikarohagne natao vaho tsy ela. Faie ndra tie eo aza zay, le tsikaritse tamy ty fandinehagne natao fa tsy le mamoe fo sady tsy manaintaigne fire iareo.

Nisy fandinehagne hafa ka natao, hagnenteagne tie ino ty voka’e amy ty fo naho bey fanantenagne ty ndaty raike ndra tsy izay. Nisy lahilahy 1 300 mahery nanoagne fandinehagne soa ty miomba izay. Naho fa niafake folo taogne, le trea fa 150 mahery ro voa ty aretem-po, le 860 eo ho eo ro tsy nanagne fanantenagne. Hoe ty Laura Kubzansky, mpampianatse mpagnampe miomba ty fahasalamagne naho ty fifandrambesagne amy ty ndaty amy ty Oniversite i Harvard Miomba ty Fahasalamam-bahoake: ‘Ty tantara natalily o ndatio avao hatrake amy izay ro nagnaporofoagne fa mahasalama o foò ty “fanagnagne fanantenagne.” O fandinehagne iohoe ro nagnaporofoagne voaloha’e ara-tsiansa fa tena maregne zay.’

Trea tamy ty fandinehagne hafa natao ka fa ela sitragne ty ndaty vaho rinasa naho mieretseretse reke tie mbe marare. Faie mifanohetse amy izay ze mino tie fa salama soa reke. Nisy nahatrea ka fa ela velogne ty ndaty managne fanantenagne. Nisy fandinehagne natao ka hagnenteagne tie ino ty voka’e amo o ndaty antetseo, naho fa rehafegne reke tie soa ndra raty o fahanteragneo. Natoro tsielatsiela tamy ty ordinatera ohatse ty fagnambaragne tie hendre sady za-draha o ndaty antetseo. Trea fa nanjare navitribitrike ze ndaty antetse namaky izay. Hoe nanao fanatanjahan-tegna tagnate ty telo volagne aza iareo!

Nagnino ro misy voka’e soa hoe izay amo o fahasalamagneo ty fanagnagne fanantenagne? Va’e mbe tsy mahay soa ty saigne naho ty vata o ndatio o mpahay siansao naho o dokoterao, le mbe tsy afake magnomey vale’e maregne miomba izay. Faie afake magnomey ty heve’e mioregne amy ty raha fa nitrea’e o manam-pahaiagne mikaroke ty vale o fagnonteneagne iohoe. Izao ohatse ty heve ty mpampianatse raike miomba ty rafe-pitatetse: ‘Misy voka’e soa amo o ndatio ty fifaleagne naho ty fanagnagne fanantenagne. Tsy le tsemboke fire reke, le salama soa ty vata’e. Toko’e hikezake ho fale sady hanagne fanantenagne avao areke ze te ho salama avao.’

Va’e ho vaovao amy ty dokotera ndra ty psikolojia naho ty mpahay siansa ila’e, ze hevetse zay, faie tsy vaovao amo o mpianatse Baibolio. Nahazo hery ty fagnahy masigne ty Solomona mpanjaka hendre, fa ho 3 000 taogne zay, le nanoratse hoe izao: “Mahasoa naho mahasalama soa ty fo falefale, fa ty fahakiviagne mahamaike taolagne.” (Ohabolana 17:22) Tsinahatsahatse soa ty raha rehafe o andinin-teny iohoe. Tsy rehafe’eo tie hagnasitragne ze kila aretegne ty fo falefale. Rehafe’eo tie “mahasalama soa” io.

Naho fagnafoly vata’e ty fanagnagne fanantenagne, le ia areke ty dokotera tsy hirehake amo o marareo mba hampiasa aze? Faie tsy magnampe o ndatio ho salama soa avao ty fanagnagne fanantenagne. Tena mahasoa mandikoatse izay io.

Mahasoa amy ty fiaignagne

Trea o mpikarokeo fa mandrambe soa o ndaty managne fanantenagneo. Mateteke ze ndaty hoe izay mahay raha tie an-dakilasy agne naho mahay ty asa’e vaho mahay manao fanatanjahan-tegna. Nanoagne fandinehagne ohatse ty ampela amy ty ekipa raike mpanao atletisma. Nirehafe i mpampikotragney tamy ty pitsopitso’e ty raha va’e ho vita iareo. Faie nihadihadiegne ka iareo, le nifantaregne soa tie manao akore ty fanantena’e. Trea tamy ty vale i fifaninanagney fa mandikoatse lavitse noho ty nieretserete o mpampikotragneo ty raha soa nivita ze nanagne fanantenagne. Nagnino ro manan-kery lahibey hoe izay ty fanagnagne fanantenagne?

Maro ty raha fanta o mpikarokeo naho fa nandineke soa ze ndaty tsy managne fanantenagne iareo. Nandineke ty fihetse o bibio ohatse iareo tagnate ty taogne 1960, le tsy nampoize’e ty vale’e. Trea iareo fa va’e hanjare mora kivy manahake o bibio o ndatio, naho fa tsy voavaha’e ty olagne raike. Ty raha nanjò aze ty tena mahavy ty ndaty ila’e hanagne o toe-tsaigne iohoe. Nisy ndaty nanoagne fagnandramagne ohatse nampitsanognegne korakorake mafe. Nirehake iareo fa afake nianatse nampijanogne aze. Nampiginehegne botò maromaro reke mba hahavita’e izay. Vita iareo vata’e ty nampijanogne i korakorakey.

Nisy karaza o ndaty maromaro hafa ka nampanoegne izay, faie tsy nijanogne i korakorakey ndra tie nigineke i botòy aza iareo. Va’e le avy le ara’o fa nieretseretse ty maro tama’e tie tsy hahavita hampijanogne i korakorakey. Nampagnoharegne indraike iareo naho fa niavy eo, faie nisalasala. Nino iareo fa tsy hijanogne i korakorakey ndra inogn’ino ty hatao’e. Faie tsy nagneke ho kivy hoe izay ze nanagne fanantenagne tamo o karaza o ndaty faharoe iohoe.

Tapa-kevetse handineke soa o fihetseke roe reo ty Dr. Martin Seligman, agnisa ty nagnomagne ty ila’e tamy i fagnandramagne taloha teoy. Nandineke soa o ndaty mora mihevetse ty vata’e ho tsy mahay ndra ino ndra inò reke. Trea’e fa manjare sarotse amy i ndaty rey ndra tena tsy ho vita iareo ty raha maro fanoe’e andavanandro. Nagnazava fohe ty atao tihoe tsy fanagnagne fanantenagne naho ty voka izay ty Seligman. Hoe reke: ‘Magneke raho naho fa nandineke tagnate ty 25 taogne, fa naho mino lognandro tikagne tie ty tegnantikagne avao ro magnoho-doza amantika, le ho voa hoe izay avao tikagne satria tsy hisy ho mete ty raha ataontikagne, le vao mainke ho mafe mandikoatse izay aza ty hanjò antikagne.’

Arake i nirehafegne taloha teoy, le va’e ho vaovao amy ty ndaty ila’e ze fagnatsoahan-kevetse zay faie tsy vaovao amy ty mpianatse Baiboly. Hoe ty ohabolagne raike: “Kivy vao rehe amy ty andro mahaore? Naho izay, le hihegne ty heri’o.” (Ohabolana 24:10) Hazavae ty Baiboly soa fa tsy hanagne hery hanoagne raha soa rehe naho kivy. Ino areke ty azo’o atao mba hahavy azo hanagne fanantenagne amy ty fiaignagne?

[Sare]

Mandrambe soa maro ze managne fanantenagne