Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Rhie riẹ eghwẹmro re havwiẹ

Wu na Sabu fi Iroro Esọsọ Kparobọ

Wu na Sabu fi Iroro Esọsọ Kparobọ

Wu na Sabu fi Iroro Esọsọ Kparobọ

UKẸRO ọgo wa ha ni egbanrhọ we rhiẹromẹrẹn uvuẹn akpenyerẹn ọnọ? Egba irherhe buebun i tare taghene ẹkpahenrhọ rẹn onọ ọrana o sekpahen aruẹ ohworho wu havwọ sẹ wu vwo ifiẹrorhọ yanghene we vwo-o. Ọwan ephian a rioja owu yanghene ọrọrọ, ojẹriọ ihworho ezẹko a gbanhan ghwẹ erẹ awọrọ. Ọrẹn, mesoriẹ ihworho ezẹko a sabu fi erhirhiẹ egbogbanhon kparobọ jeghwai sabu nyerẹn akpọ aye, ọrẹn awọrọ a ghwai fiobọrhotọre ọrhọ tobọ rhianẹ erhirhiẹ aye ọ ghwai gbanhon dede-e?

Jerẹ udje, gba haye taghene wa guọlọ iruo. Ne rhonmio ekete iruo na, ọrẹn aye e kwe yọ iruo na-a. Ukẹro ọgo wu na ha ni erhirhiẹ ọnana? Wu na sabu biomevwan omamọ jeghwai nie taghene o vwo oborẹ wu na sabu ru kpahiẹ-ẹn, wu na sabu ta rẹn oma, ‘O vwo ọrẹ ono kwe yẹ ohworho jerẹ omẹmẹ iruo-o. Mi sabu vwo iruo-o.’ Yanghene wu na sabu lẹrhẹ erhirhiẹ ọnana ọvo hobọte ọsoso akpenyerẹn ọnọ, ne wu rhe roro, ‘O vwo oborẹ mie rhe ruẹ-ẹ. O vwo oborẹ ana sabu ha mẹ ru-u.’ Uvuẹn erhirhiẹ eva enana, je vwo ifiẹrorhọ yo mwu ohworho vwo aruẹ iroro enana.

Ra Tiẹn Iroro Esọsọ

Marhẹ wu ne ru sabu wene iroro enọ? Udjoghwẹ ọrukaro yẹ ọrẹ wu na mẹrẹn aruẹ iroro esọsọ erana vwrurhe. Udjoghwẹ rọ ha kpahiẹn nọ ọrẹ wu na tiẹn aye. Guọlọ iroro erọrọ ri soriẹ a vwa yọ iruo na. Jerẹ udje, a tenruọn nime o ghini vwo ohworho rọ nọ yọ iruo-o? Gbinẹ ohworho rọ yẹ ihworho iruo na ọ guọlọ ohworho ro vwo ena erọrọ?

Wu rha tẹnrovi iroro orhorhomu owu ọvo dede, ono djephia taghene wẹwẹ ọvo ye dje erhirhiẹ na gegerege vẹrhẹ bi. Orhianẹ e kwe yọ iruo uvuẹn ekete owu-u, no djephia taghene o vwo oborẹ ana ghini ha ru-u? Ukperẹ wu ne roro omaran, roro kpahen erhirhiẹ erọrọ uvuẹn akpenyerẹn ọnọ ru we ruẹ rhomẹrhọ, jerẹ ẹkẹ wu bru te oma uvuẹn ogame i Jehova, ekrun ọnọ, yanghene igbehian enọ. Tiẹn uruemru re roro taghene ekwakwa ibiobiomu ọvo yi na phia obaro na. Habaye, wu na ghini sabu rhe sẹ wu ghini sabu mẹrẹn iruo uvuẹn obaro na-a? O ji vwo ekwakwa erọrọ wu na ji sabu ru ne wu tiẹn iroro esọsọ.

Iroro ri Serhọ Sekpahen Ẹkẹ wu Bru te Oma

Ro vwo ji jiri na, egba irherhe i vwo iroro ọkpokpọ sekpahen oborẹ ifiẹrorhọ o mevirhọ. Aye a ta taghene ifiẹrorhọ imwẹro taghene wu na sabu nyamwu ẹkẹ wu bru te oma. Jerẹ oborẹ urhomu-ẹmro rọ ha kpahen ọnana ono djephia, ifiẹrorhọ ọ vrẹn ọrẹ a ghwai vwo imwẹro, ọrẹn oborẹ egba irherhe na i tare na ọ ji gba uvuẹn erhirhiẹ sansan. Erhe vwo aruẹ ifiẹrorhọ ọnana, ọnọ ha userhumu rẹn ọwan vwo iroro ro serhọ ro no mwu ọwan nyamwu ẹkẹ re bruru.

Erhe vwo imwẹro taghene ana sabu nyamwu ẹkẹ ọwan, na na sabu bru ẹkẹ te oma ji nyamwu aye. Orhianẹ ọwan e ji bru ẹkẹ te oma-a, ono rhiẹ oborẹ o serhọ ne roro kpahen ẹkẹ ro fori ne bru te oma. Ọrukaro, wu vwo ẹkẹ owuorowu wu bru te oma ne? O rhiẹ oborẹ ọ phẹrẹre omamọ nẹ ewian ọrhẹ akpenyerẹn ọwan kẹdẹkẹdẹ, ọ lẹrhẹ oborẹ a vi guọlọ ha akpenyerẹn ọwan ru sẹrẹ ọwan ẹro, yanghene oborẹ ọ vi ghanren rẹn ọwan. Sekpahen uruemru-urhi ọnana re ne bru ẹkẹ te oma, Baibol na ọ tare ọke jijiri ne taghene o fori na “dabu gbẹro rhẹ ekwakwa ri mai ghanren.”—Philippians 1:10.

Arha dabu rhe oborẹ ọ mai ghanren, no rhiẹ oborẹ ọ phẹrẹre re ne bru ẹkẹ rẹn oma ọwan uvuẹn erhirhiẹ sansan, jerẹ uvuẹn ogame i Jehova, uvuẹn ekrun ọwan, yanghene owian ọrhẹ isukuru. Ọrẹn, o rhiẹ oborẹ ọ ghanranren ne je rhe bru ẹkẹ buebun ukwọgbọ, o ji fo ne bru ẹkẹ re rheri taghene ana sabu nyamwu. Ẹkẹ ọrhọ gbanhon phan, ọnọ sabu lẹrhuọ fiobọrhotọre. Omarana, o fori ne bru ẹkẹ ekokamu ọrhẹ ẹkẹ ri na ja ha ọke jijiri te oma.

“Wu rhe vwo ẹhẹn kpahen emru, nu wa sabu ruie fiotọre,” ẹmro ọnana urhomẹmro. Ọwan i rhe bru ẹkẹ te oma ne, a guọlọ omwemẹ ọrhẹ ẹhẹn ra na nyamwu aye. Ana sabu ruẹ omwemẹ ọwan gbanhonrhọ nyoma re ne roro kpahen ẹkẹ na ọrhẹ erere ra na mẹrẹn arha nyamwu aye. Itiọrurhomẹmro, egbanrhọ ina sabu homaphia, ukperẹ ene fiobọrhotọre o fori ne ni egbanrhọ na jerẹ oborẹ ono mwu ọwan wian rhọ.

Ọrẹn, o ji fo ne roro kpahen ekwakwa ri na ha userhumu rẹn ọwan nyamwu ẹkẹ na. Ọyẹbe re se C. R. Snyder rọ dabu yono kpahen ọghanronmẹ ifiẹrorhọ, ọ tare taghene o fori ne roro kpahen izede sansan re ne ru sabu nyamwu ẹkẹ re bru te oma. Omarana, izede owu ọrhọ wia-an, no fori na damu izede ọreva, ọresa ji tobọ vrẹn omaran dede.

Snyder ọ ji ta taghene ana sabu ha ẹkẹ owu wene ẹkẹ ọrọrọ. Orhianẹ a ghini sabu nyamwu ẹkẹ owu-u, erhe roro kpahiẹn ọke ephian, ẹhẹn ọwan no no seriotọre. Ukperẹ ene ru omaran, o fori na ha ẹkẹ ọrọrọ re rheri taghene ana sabu nyamwu wenie, ọnana nọ nọ yẹ ọwan ifiẹrorhọ.

Baibol na o vwo udje orhorhomu owu kpahen ọnana. Orodje David o vwo ẹhẹn rọ nọ bọn oghwa ẹga rẹn i Jehova ro rhiẹ Osolobrugwẹ ye. Ọrẹn, Osolobrugwẹ nọ ta rẹn i David taghene i Solomon ro rhiẹ ọmọyen yo vwo uphẹn rọ nọ bọn oghwa ẹga na. Ukperẹ i David ọnọ vioma ji ta taghene ọye yọ nọ vi bọn oghwa ẹga na, David no wene ẹkẹ ye. Nọ dabu gbromarhọ owian ro no koko igho ọrhẹ ekwakwa rẹ ọmọyen ọnọ ha wian owian ebanbọn oghwa ẹga na.—1 Kings 8:17-19; 1 Chronicles 29:3-7.

Ọrhọ tobọ rhianẹ ọwan ihworho ri vwo ifiẹrorhọ omamọ nyoma a tiẹn iroro esọsọ ji vwo uruemru re bru ẹkẹ te oma, ọnọ ji sabu vwo erhirhiẹ ezẹko ra ji guọlọ ifiẹrorhọ. Mesoriẹ a ta omaran? Fọkime ekwakwa ra lẹrhẹ ẹhẹn ọwan seriotọre inyenana, ekwakwa rẹ ọwan ina ja sabu sun. Erhe roro kpahen ekwakwa ibiobiomu ra phia rẹn ituakpọ, jerẹ erhirhiẹ ogbere, ivweri, osehiẹn, emiamo re buẹnrhọ ọrhẹ uhwu, ana sabu rhe roro taghene marhẹ ene ru sabu sẹrorẹ ifiẹrorhọ re vwori?

[Ifoto rọ ha aruọbe 7]

Erhe kwe yọ iruo-o, wu ne roro taghene o vwo ohworho owuorowu rọ nọ yọ iruo-o?

[Ifoto rọ ha aruọbe 8]

Orodje David o wene ẹkẹ ye uvuẹn erhirhiẹ ezẹko