Kɔ emu nsɛm afã hɔ

Kɔ emu nsɛm afã hɔ

Wubetumi Ako Atia Abasamtu

Wubetumi Ako Atia Abasamtu

Wubetumi Ako Atia Abasamtu

WUBU nsɛnnennen a wuhyia no sɛn? Animdefo pii gye di sɛ saa asɛm no ho mmuae na ɛbɛkyerɛ sɛ woyɛ obi a wowɔ nneɛma ho adwempa anaasɛ wowɔ nneɛma ho adwene a ɛnteɛ. Yɛn nyinaa hyia ɔhaw ahorow wɔ asetra mu, na ebi de sen bi. Nanso adɛn nti na sɛ ebinom hyia ɔhaw a wotumi ko di so nkonim, na afoforo de, sɛ wohyia nsɛm a ɛnyɛ den pii mpo a, wɔpa abaw?

Fa no sɛ worehwehwɛ adwuma. Bere a adwumawura bi frɛɛ wo bisabisaa wo nsɛm no, wamfa wo. Eyi akyi no, wususuw asɛm no ho sɛn? Ebia wubesusuw sɛ ɔhwɛ w’anim a, womfata. Wobɛka no wo tirim sɛ, ‘obiara remfa me adwuma mu da.’ Anaa nea enye koraa no, eyi betumi asɛe w’adwene wɔ biribiara a woyɛ wɔ asetra mu ho ma woaka sɛ, ‘mammɔ bra, me so nni mfaso biara.’ Nsusuwii a ɛte saa nyɛ adwempa.

Ko Tia Abasamtu

Wobɛyɛ dɛn ako atia abasamtu? Ade a edi kan a ɛho hia paa ne sɛ wubehu sɛ adwene a ɛte saa no nteɛ. Nea edi hɔ ne sɛ wobɛko atia. Fa adwempa susuw nea enti a wo nsa anka adwuma no ho. Sɛ nhwɛso no, ɛyɛ nokware sɛ wo ho nhia obiara nti na wɔamfa wo adwuma no mu? Anaasɛ ebia na adwumawura no rehwehwɛ obi a ɔwɔ biribi foforo ho nimdeɛ?

Sɛ wode w’adwene si nokwasɛm pɔtee bi so a, ɛbɛma adwene a ɛnteɛ a woanya no ada adi. Hokwan baako pɛ a ɛbɔɔ wo no kyerɛ ampa sɛ wɔde wo yɛ hwee a ɛnyɛ yiye? Anaa nneɛma foforo bi wɔ hɔ a ɛno de, wutumi yɛ no yiye—te sɛ ɔsom mu dwumadi, abusua anaa nnamfo ntam nkitahodi? Sua sɛ wubeyi w’adwene afi nneɛma a ɛnteɛ a wusuro sɛ ɛbɛba daakye no so, na hu sɛ ɛyɛ “ahunahuna” ara kwa. Ɛyɛ ampa sɛ worennya adwuma nyɛ da? Pii wɔ hɔ a wubetumi ayɛ de adi adwemmɔne so.

Adwempa a Wɔde Pere Du Botae Ho

Nnansa yi nhwehwɛmufo de anidaso ho nkyerɛkyerɛmu bi a ɛyɛ anigye nanso enni mu ama. Wɔka sɛ nea anidaso kyerɛ ne sɛ wubenya gyidi sɛ wubetumi adu wo botae ho. Sɛnea asɛm a edi hɔ no bɛma yɛahu no, anidaso kyerɛ pii sen yɛn botae a yebedu ho ara kwa, nanso nkyerɛkyerɛmu yi boa wɔ akwan pii so. Anidaso a yebetumi anya ho a yebesusuw yi betumi aboa yɛn ma yɛde yɛn adwene asi nneɛma pa so kɛse.

Nea ɛbɛboa yɛn ma yɛanya gyidi sɛ yebetumi adu yɛn botae ho no, ɛsɛ sɛ yesua sɛ yɛde botae horow besisi yɛn ani so na yɛpere sɛ yebedu ho. Sɛ wote nka sɛ wommɔ eyi ho mmɔden a, ɛbɛyɛ papa sɛ wususuw botae a wode asisi w’ani so no ho. Nea edi kan no, botae bɛn na wowɔ? Ɛnyɛ den koraa sɛ yɛbɛma daa abrabɔ mu nsɛm agye yɛn adwene a yennya bere nsusuw nea yɛrehwehwɛ ankasa wɔ asetram ne nea ehia yɛn ankasa ho. Ɛdefa nneɛma a ehia yɛn paa a yɛde besisi yɛn ani so ho no, Bible kae bere tenten ni ma ɛfatae sɛ: ‘Monsɔ nneɛma a eye koraa no nhwɛ.’—Filipifo 1:10.

Sɛ yenya hu nneɛma a ehia yɛn paa no a, ɛma ɛyɛ mmerɛw sɛ yɛbɛpaw asetram nneɛma titiriw a yɛbɛyɛ wɔ yɛn som mu, yɛn abusua mu, ne yɛn adwuma anaa sukuu mu. Ɛho hia sɛ ahyɛase no yɛremfa botae bebree nsisi yɛn ani so na mmom yɛbɛpaw nea yenim sɛ yebetumi adu ho. Sɛ yɛpaw botae a ɛyɛ den dodow sɛ yebedu ho a, ebetumi de adwennwene abɛto yɛn so ma yɛn abam abu. Enti nea ɛyɛ papa ne sɛ yɛbɛkyekyɛ botae a ɛsõ no mu nketenkete ayɛ no nkakrankakra.

Mpanyinfo ka asɛm bi sɛ: “Mmɔdemmɔ bu mmusu abasa so.” Ɛte sɛ nea asɛm yi yɛ nokware. Bere a yɛde botae atitiriw asisi yɛn ani so no, ɛsɛ sɛ yesi yɛn bo sɛ yɛbɛpere adu ho. Yebetumi ahyɛ yɛn ho den bere a yesusuw hia a yɛn botae ho hia ne mfaso a yɛn nsa betumi aka no ho no. Ɛwom, sɔhwɛ bɛba de, nanso ɛsɛ sɛ yɛfa no sɛ akwanside a ɛsɛ sɛ yedi so sen sɛ yɛbɛma abu yɛn abam.

Nanso ehia sɛ yɛhwehwɛ akwan pa a yɛbɛfa so adu yɛn botae ho. Nhoma kyerɛwfo C. R. Snyder, a wahwehwɛ hia a anidaso ho hia mu akɔ akyiri no, tuu fo sɛ ɛsɛ sɛ yehu akwan a yɛbɛfa so adu yɛn botae bi ho. Enti sɛ yɛfa kwan baako so na anyɛ yiye a, yebetumi asan akɔfa akwan foforo bi nso so.

Nkuranhyɛ foforo a Snyder de mae ne sɛ yebesua sɛ yɛbɛsakra yɛn botae de foforo asi ananmu. Sɛ ampa ara sɛ yɛrentumi nnu yɛn botae bi ho a, ɛho adwennwene bebrebe no rentumi mmoa yɛn ɔkwan biara so na mmom ebebu yɛn abam. Nanso sɛ yɛde botae bi a yebetumi adu ho si ɛno ananmu a, ɛbɛma yɛanya anidaso foforo.

Bible nhwɛso bi ma yɛte eyi ase yiye. Ɔhene Dawid de anigye hwɛɛ kwan sɛ obesi asɔrefie ama ne Nyankopɔn, Yehowa. Nanso Onyankopɔn ka kyerɛɛ Dawid sɛ ne ba Salomo mmom na ɔde saa hokwan no bɛma no. Sɛ́ anka Dawid benwiinwii anaa ɔbɛkɔ so ara sɛ obedi saa huammɔdi yi so no, ɔsesaa ne botae no mmom. Ɔde n’ahoɔden nyinaa boaboaa sika ne nneɛma a ne ba no behia de asi asɔrefie no awie ano maa no.—1 Ahene 8:17-19; 1 Beresosɛm 29:3-7.

Sɛ mpo yɛbɔ yɛn ho mmɔden ko tia abasamtu na yenya adwempa wɔ yɛn botae ho a, ɛrenyɛ mmerɛw sɛ yebenya anidaso. Adɛn ntia? Wiɛ, abasamtu a ɛwɔ wiase no mu pii wɔ hɔ a yɛrentumi nyɛ ho hwee. Sɛ yesusuw ɔhaw akɛse a ato adesamma te sɛ ohia, akodi, atɛnkyea, nyarewa ne owu a adɔɔso no ho a, yɛbɛyɛ dɛn anya anidaso?

[Mfonini wɔ kratafa 15]

Sɛ wɔamfa wo adwuma bi mu a, wobɛka sɛ wurennya adwuma nyɛ da?

[Mfonini wɔ kratafa 16]

Ɔhene Dawid yɛɛ fakaa wɔ botae ho