Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

Henfa Na Ibotum Enya Enyidado Ankasa?

Henfa Na Ibotum Enya Enyidado Ankasa?

Henfa Na Ibotum Enya Enyidado Ankasa?

WO WƆƆKYE a edze hwɛ dɔn a wɔabɔ no egyina, na ɔyɛ wo dɛ asɛɛ. Epɛ dɛ ekɛyɛ no yie, naaso innhu nyia edze rekɛma no, osiandɛ hɔn a wɔkyerɛ dɛ wonyim mbrɛ wosi siesie wɔɔkye no dɔɔ sõ. Hɔn mu biara rekyerɛ dɛ ɔno na onyim edwuma ankasa. Naaso, fa no dɛ ekyir yi ibohun dɛ saana nyimpa bi a ɔwɔ w’apaamu hɔ no na ɔyɛɛ wo wɔɔkye no. Nkyɛ ebɛyɛ dɛn? Dza ɔkyɛn iyi no, nyimpa no se ɔbɛyɛ akyɛ wo kwa. Aso nkyɛ ɔbɛda ho ara ayɛ dzen ama wo dɛ ibohu obi a ebɛma ɔayɛ wo wɔɔkye no?

Afei fa wɔɔkye asɛm yi toto w’enyi a ibotum dze ato biribi do no ho hwɛ. Sɛ ihu dɛ w’enyidado reyɛ asã​—dɛ mbrɛ nyimpa pii hɔn enyidado asã wɔ mber a no mu yɛ dzen yi mu no a​—henfa na ebɔkɔ akɛpɛ mboa? Nyimpa pii kyerɛ dɛ wobotum aboa wo, naaso nyansahyɛ a wɔdze ma wo no botum ama w’adwen etu afora. Sɛ dɛm dze a, ebɛnadze ntsi na ennkɔ Nyia ɔbɔɔ adasamba na ɔdze enyidado hyɛɛ hɔn mu no hɔ? Bible no kã dɛ “ɔnye hɛn mu biara ntamu kwan nnwar,” na ɔayɛ krado ankasa so dɛ ɔbɔboa wo.​—Asomafo Ndwuma 17:27; 1 Peter 5:7.

Enyidado Ne Nkyerɛase A No Mu Dɔ

Mbrɛ Bible no si kyerɛkyerɛ enyidado mu no, ɔkɔ ekyir sen mbrɛ eduyɛfo, abɔdzenyansahufo, nye hɔn a wɔhwɛ nyimpa n’adwen na ne ndzeyɛɛ kyerɛkyerɛ mu no. Dza kasafua a wɔkyerɛ ase “enyidado” wɔ Bible no mu kyerɛ nye dɛ ebɔtweɔn biribi dzendzenndzen, anaaso dɛ ebɔhwɛ biribi papa bi kwan. Enyidado wɔ afã etsitsir ebien. Ɔyɛ adze pa a obi pɛ dɛ onnya nye ngyinado a ɔma ɔgye dzi dɛ dɛm adze pa no bɛba. Enyidado a Bible no dze ma no nnyɛ adaaso bi kɛkɛ. Ogyina dase nye nokwasɛm do pintsinn.

Ntsi wɔ iyi mu no, yebotum dze enyidado atoto gyedzi ho; ɔwɔ dɛ ogyina dase do​—na nnyɛ adzehun bi do. (Hebrewfo 11:1) Naaso, Bible no ma yehu dɛ nsonsonee wɔ gyedzi na enyidado mu.​—1 Corinthfo 13:13.

Mfatoho bi nye yi: Sɛ eserɛ mboa bi fi wo nyɛnko berɛbo bi hɔ a, ehwɛ kwan dɛ ɔbɔboa wo. W’enyidado no gyina biribi do osiandɛ egye wo nyɛnko no dzi​—inyim no yie, na ehu dɛ ɔada ayamuyie edzi akyerɛ nyimpa afofor pɛn. Wo gyedzi nye w’enyidado wɔ ebusuabɔ bi, kor nnkɔ nngya kor, naaso ɔsor mbrɛ no mu biara tse. Ibesi dɛn enya enyidado a ɔtse dɛm wɔ Nyankopɔn mu?

Dza Yegyina Do Nya Enyidado

Enyidado mapa dze, ofi Nyankopɔn hɔ. Wɔ Bible mber mu no, nna wɔfrɛ Jehovah dɛ “Israel enyidado.” (Jeremiah 14:8) Nna enyidado papa biara a no nkorɔfo no wɔ no fi no hɔ; dɛm ntsi nna Jehovah nye hɔn enyidado. Dɛm enyidado yi nnkyerɛ dɛ nna wɔpɛ dɛ wonya biribi kɛkɛ. Nyankopɔn maa hɔn dza wobegyina do enya enyidado. Mfe pii a Nyankopɔn nye hɔn nantsewee no mu no, ɔbɔɔ hɔn anohoba mpɛn pii na odzii ne nyina do. Joshua a nna ɔyɛ ɔkandzifo wɔ Israel no kãa dɛ: “Hom nyim . . . dɛ asɛm kor nntɔ famu wɔ nsɛm pa a [Jehovah] hom Nyankopɔn kãe wɔ hom ho no nyinara mu.”​—Joshua 23:14.

Mfe mpempem pii etwa mu dze, naaso dɛm asɛm da ho ara yɛ nokwar. Nyankopɔn no bɔhyɛ ahorow a ɔda nsew nye mbrɛ osii baa mu pɛpɛɛpɛ ho kyerɛwtohɔ ayɛ Bible no mu mã. N’anohoba ahorow no yɛ nokwar araa ma ɔtɔ da a, wɔkyerɛw ho nsɛm tse dɛ dza asɛm no esi mpo dada.

Dɛm ntsi yebotum akã Bible no ho asɛm dɛ ɔyɛ buukuu a ɔma yenya enyidado. Aber a irusũa mbrɛ Nyankopɔn nye nyimpa dzi nsɛm ho adze wɔ Bible no mu no, ibenya ngyinado a ɔbɛma enyidado a ewɔ wɔ no mu no aayɛ kɛse. Ɔsomafo Paul kyerɛɛw dɛ: “Biribiara a wɔkyerɛɛw no nkan no, wɔkyerɛwee maa hɛn nkyerɛkyerɛ, ama ɔnam abotar na kyerɛwnsɛm no n’awerɛkyekyer do yeenya enyidado.”​—Romefo 15:4.

Ebɛn Enyidado Na Nyankopɔn Dze Ma Hɛn?

Ebɛn aber na yehia enyidado papaapa? Aso ɔnnyɛ aber a adze atɔ hɛn enyi no? Nyimpa pii hɔn afamu no, dɛm aber no​—tse dɛ aber a hɔn dɔfo bi ewu no​—na enyidado ho tum yɛ hɔn na papaapa. Adze yi, ɔyɛ owu yi ara na ɔma yɛtse nka dɛ hɛn enyidado asã. Ɔtaa hɛn nyinara do. Yerunntum nnkwetsir da, na yerunntum so nnyɛ ho hwee. Ɔfata yie dɛ Bible no frɛ owu dɛ ɔyɛ “ɔtamfo a odzi ekyir.”​—1 Corinthfo 15:26.

Ɔnodze, yebesi dɛn enya enyidado aber a yegyina owu nkwanta no? Kyerɛwsɛm a ɔkã dɛ owu yɛ ɔtamfo a odzi ekyir no san so kã dɛ wɔbɛma dɛm ɔtamfo yi ‘ayɛ kwa.’ Jehovah Nyankopɔn wɔ tum sen owu. Ɔada iyi edzi wɔ akwan ahorow pii do. Ɔyɛɛ no dɛn? Ɔnam ewufo a onyaan hɔn no do daa no edzi dɛ noho yɛ dzen sen owu. Bible no kã nyimpa baakron bi a wowuwui a Nyankopɔn nam no tum do dze hɔn sanee baa nkwa mu bio ho asɛm.

Iyi ho nhwɛdo tsitsir nye yi: Aber bi Jesus ne nyɛnko berɛbo a wɔfrɛ no Lazarus wui, na Jehovah maa ne Ba Jesus tum ma onyaan no. Nna Lazarus ewu ndaanan. Jesus ennyan Lazarus nsumaa mu o, mbom onyaan no wɔ nyimpa pii enyim.​—John 11:38-​48, 53; 12:​9, 10.

Ntsi ibia ibebisa dɛ, ‘Ebɛnadze ntsi na wonyaan ewufo no? Ana hɔn nyina ennyinyin annsan ennwuwu a?’ Ɔyɛ nokwar, wɔsanee wuwui. Naaso osiandɛ owusoɛr ho kyerɛwtohɔ ahorow tse dɛ iyi yɛ nokwar ntsi, nnyɛ dɛ yɛwɔ ɔpɛ bi kɛkɛ dɛ hɛn adɔfo bɛtsena nkwa mu bio; na mbom yɛwɔ biribi a yegyina do dze gye dzi dɛ wobenyan hɔn. Sɛ yɛbɛkã a, yɛwɔ enyidado papabi da hɛn enyim.

Jesus see dɛ: “Emi nye wunyan no nye nkwa no.” (John 11:25) Ɔno nye Obi a Jehovah bɛma no tum ma ɔdze eenyan ewufo pii wɔ asaase yi do. Jesus see dɛ: “Dɔn no reba a hɔn a wɔwɔ nda mu nyina bɛtse [Christ ne] ndze, na woefir edzi.” (John 5:​28, 29) Nyew, hɔn a wɔwɔ adakamaa mu nyina benya ho kwan dɛ wobenyan hɔn aba paradise asetsena mu wɔ asaase yi do.

Nkɔnhyɛnyi Isaiah kãa wunyan no ho asɛm a ɔka akoma wɔ dɛm kwan yi do dɛ: “W’ewufo bɛtsena ase; m’efun bɔsoɛr. Hom a hom tse huntuma mu, hom nnyan ntow ndwom: na wo bɔsu tse dɛ mfuwa ɔbɔsu, na asaase beyi n’ewufo egu.”​—Isaiah 26:19.

Aso dɛm bɔhyɛ yi nnyɛ awerɛkyekyer a? Yebotum enya awerɛhyɛmu dɛ ewufo rennka nda mu, wɔtse dɛ abofra a ɔhyɛ ne maame ne yafun mu. Nyew, adze nyina do Tumfo Nyankopɔn dze ewufo a wɔwɔ adakamaa mu no esie n’adwen mu. (Luke 20:37, 38) Na ɔnnkɛkyɛr ɔdze hɔn bɛsan aba nkwa mu bio wɔ wiadze a enyigye wɔ mu, na yaama hɔn akɔaba, tse dɛ mbrɛ wɔma abofra bi a wɔawo no ato ebusua bi mu akɔaba no! Dɛm ntsi, yɛwɔ enyidado aber mpo a yegyina owu nkwanta no.

Dza Enyidado Botum Ayɛ Ama Wo

Paul ma yehu mbrɛ enyidado si som bo. Ɔkãa dɛ enyidado yɛ hɛn sunsum afamu akodze no fã tsitsir tse dɛ dadzekyɛw. (1 Thessalonicafo 5:8) Ebɛnadze ntsi na ɔdze enyidado totoo dadzekyɛw ho? Bible mber mu no, nna sordaanyi taa hyɛ dadzekyɛw kɔ ɔkõ. Nna ɔhyɛ gu kyɛw ketseaba bi a wɔdze tam anaa lɛda ayɛ do. Nna dɛm dadzekyɛw yi sianka adze biara obotum abɔ sordaanyi no ne tsir ma oewu no. Paul no ntotoho yi kyerɛ dɛn? Dɛ mbrɛ dadzekyɛw bɔ obi ne tsir ho ban no, dɛmara so na enyidado bɔ adwen nye nsusui ho ban. Sɛ ewɔ Nyankopɔn ne tsirmpɔw ho enyidado a osi pi a, nsɛndzendzen biara a ibehyia wɔ asetsena mu no rennhaw w’asomdwee na ɔremma emmbɔ hũ. Hɛn mu woana na onnhia dadzekyɛw a ɔtse dɛm?

Paul yɛɛ enyidado a ɔnye Nyankopɔn ne pɛ hyia ho mfatoho fofor bi a no mu da hɔ. Ɔkyerɛɛw dɛ: “Enyidado a yɛwɔ no [tse] dɛ ɔkra sekyɛ a ɔnntsɛw na otsim.” (Hebrewfo 6:​19) Nna Paul atsena po do hɛn mu ma egu esu pɛn, ntsi nna onyim mbrɛ sekyɛ ho hia. Sɛ ehum kɛse tu wɔ po do a, hɔn a wɔwɔ po do hɛn no mu no tow sekyɛ. Wɔtow ma oketsim wɔ po no ase na ama hɛn no eetum egyina, na ehum no emmpia hɛn no ammba daadze na wɔannkɛpem abotan.

Dɛ mbrɛ sekyɛ ma po do hɛn gyina pintsinn no, dɛmara na sɛ yɛwɔ enyidado a “ɔnntsɛw na otsim” wɔ Nyankopɔn n’anohoba mu a, obotum aboa hɛn ma yeegyina pintsinn etwa mber a no mu yɛ dzen yi. Jehovah abɔ anohoba dɛ ɔrennkyɛr akodzi, nsɛmbɔndzi, awerɛhow, anaa owu mpo rennhaw nyimpa bio da! (Hwɛ adakaba a ɔwɔ krataafa 10 no.) Sɛ yesuo dɛm enyidado no mu a, ɔbɔboa hɛn ma yeekwetsir amandzehu. Ɔbɛhyɛ hɛn nkuran so ma yɛdze Nyankopɔn ne mbra ayɛ edwuma wɔ hɛn asetsena mu sen dɛ yebedzi ndɛ wiadze a basabasayɛ nye ɔbrasɛɛ a ebu no do no ekyir.

Enyidado a Jehovah dze ma no fa wankasa woho. Ɔpɛ dɛ inya asetsena a ɔyɛ papa dɛ mbrɛ ɔhyehyɛɛ no. Ɔpɛ dɛ “wɔgye nyimpa nyina nkwa.” Ebɛn kwan do? Odzi kan, ɔwɔ dɛ obiara nya “nokwar no no ho nyimdzee.” (1 Timothy 2:4) Hɔn a wotsintsiim magazine yi hyɛ wo nkuran dɛ sũa nokwar a ɔma nkwa a ɔwɔ Nyankopɔn n’Asɛm mu no. Enyidado a Nyankopɔn nam n’Asɛm do bɛma enya no kyɛn enyidado biara a ibotum enya wɔ wiadze yi mu.

Dɛm enyidado no remma enntse nka dɛ irunntum nnyɛ tsebea biara ho hwee, osiandɛ Nyankopɔn botum ahyɛ wo dzen na ama eedu wo botae biara a ɔnye n’apɛdze hyia no ho. (2 Corinthfo 4:7; Philippifo 4:​13) Aso nnyɛ iyi nye enyidado a ihia? Ntsi sɛ innyi enyidado, anaa erohwehwɛ bi a, ka w’akoma to wo yamu. Enyidado bi wɔ hɔ. Ibotum enya bi!

[Adakaba/Mfonyin]

Dza Ɔma

Yenya Enyidado

Kyerɛwnsɛm ahorow a odzidzi do yi botum aboa wo ma enyidado a ewɔ no no mu aayɛ dzen:

◼ Nyankopɔn abɔ hɛn anohoba dɛ ɔbɛma yenya daakye a enyigye wɔ mu.

N’asɛm no kã dɛ, asaase yi bɛdan paradise, na nyimpa a koryɛ wɔ hɔn ntamu na wɔwɔ enyigye na wɔbɛtsena do.​—Ndwom 37:11, 29; Isaiah 25:8; Nyikyerɛ 21:​3, 4.

Nyankopɔn runntum nndzi ator.

Okyir atorsɛm biara kora kora. Aber nyina Jehovah yɛ krɔnkrɔn anaa noho tsew, ntsi orunntum nndzi ator da.​—Mbɛbusɛm 6:​16-​19; Isaiah 6:​2, 3; Titus 1:2; Hebrewfo 6:​18.

Nyankopɔn no tum nnyi ano.

Jehovah nkotsee nye adze nyina do Tumfo. Biribiara nnyi amansan no mu a obotum esiw n’anohoba ahorow no kwan anaa ɔnnkɛma aaba mu.​—Exodus 15:11; Isaiah 40:25, 26.

Nyankopɔn pɛ dɛ etsena ase daa.

​—John 3:​16; 1 Timothy 2:​3, 4.

Nyankopɔn wɔ hɛnho adwempa.

Jehovah mmfa n’adwen nnsi hɛn mfomdo ahorow do, mbom ɔdze n’adwen si hɛn suban pa ahorow nye hɛn mbɔdzembɔ do. (Ndwom 103:12-​14; 130:3; Hebrewfo 6:​10) Onyim dɛ yɛbɛyɛ dza ɔtsen, na sɛ yɛyɛ dɛm so a, n’enyi gye papanara.​—Mbɛbusɛm 27:11.

Nyankopɔn abɔ anohoba dɛ ɔbɔboa wo ma eetum edu wo botae ahorow a ɔnye n’apɛdze hyia no ho.

Onnyi dɛ Nyankopɔn n’asomfo tse nka dɛ wonnyi ɔboafo biara da! Nyankopɔn fi ne pɛ mu dze no sunsum krɔnkrɔn a ɔyɛ tum a ɔkyɛn tum biara no ama hɛn dɛ ɔmboa hɛn.​—Philippifo 4:​13.

Sɛ yɛdze hɛn werɛ hyɛ Nyankopɔn mu a, hɛn nsa rinnsi famu da!

Yebotum dze hɛnho ato Nyankopɔn do na yɛdze hɛn werɛ ahyɛ no mu. Sɛ yɛyɛ dɛm so a, hɛn nsa rinnsi famu da!​—Ndwom 25:3.

[Mfonyin]

Dɛ mbrɛ dadzekyɛw bɔ obi ne tsir ho ban no, dɛmara so na enyidado bɔ adwen no ho ban

[Mfonyin]

Enyidado mapa tse dɛ sekyɛ, ɔma obi tum gyina pintsinn

[Bea A Asɛm No Fi]

Courtesy René Seindal/Su concessione del Museo Archeologico Regionale A. Salinas di Palermo