Kɔ emu nsɛm afã hɔ

Kɔ emu nsɛm afã hɔ

Ɛhe na Wubetumi Anya Anidaso Ankasa?

Ɛhe na Wubetumi Anya Anidaso Ankasa?

Ɛhe na Wubetumi Anya Anidaso Ankasa?

WO WƆƆKYE a ɛbɔ wo no agyina, na ɛbɛyɛ sɛ asɛe. Eduu sɛ worekɔyɛ no yiye no, na wunhu baabi a womfa mfa efisɛ nnipa a wɔkyerɛ sɛ wonim yɛ no dɔɔso. Wɔn mu biara gye ne ho di. Nanso, sɛ wubehu sɛ obi a ɔte bɛn wo pɛɛ no na ɔyɛɛ wɔɔkye yi a, dɛn na wobɛyɛ? Bio nso, sɛ onii no ka sɛ ɔbɛyɛ ama wo kwa a, ɛbɛyɛ den sɛ wubehu nea wobɛyɛ?

Afei fa wɔɔkye asɛm no toto sɛnea w’anidaso te no ho hwɛ. Sɛ wuhu sɛ w’anidaso reyɛ asa—sɛnea ato nnipa pii wɔ nnɛ mmere a emu yɛ den yi mu no—a, ɛhe na wobɛdan akɔpɛ mmoa? Nnipa pii kyerɛ sɛ wobetumi aboa wo nanso nyansahyɛ a wɔde ma no betumi ama w’adwene atu afra. Ɛnde, adɛn nti na wonkɔ Onii a ɔbɔɔ nnipa na ɔde anidaso hyɛɛ yɛn mu no hɔ? Bible se “ɔne yɛn mu biara ntam kwan nware” na wayɛ krado nso sɛ ɔbɛboa yɛn.—Asomafo no Nnwuma 17:27; 1 Petro 5:7.

Anidaso Asekyerɛ a Emu Dɔ

Sɛnea Bible kyerɛ anidaso ase no mu dɔ sen nea nnɛyi nnuruyɛfo, nyansahufo, ne adwene ne nneyɛe ho animdefo kyerɛ no. Mfitiase kasa a wɔkyerɛɛ ase “anidaso” wɔ Bible mu no kyerɛ sɛ wobɛtwɛn biribi denneennen ne sɛ wobɛhwɛ biribi pa kwan. Enti anidaso wɔ afã mmienu. Ɛyɛ biribi pa a obi hwehwɛ ne nnyinaso a ɛma ogye di sɛ ade pa bɛba. Anidaso a wɔde ma wɔ Bible mu no nyɛ nsusuwii hunu bi ara kwa. Egyina nokwasɛm ne adanse so pintinn.

Wɔ eyi mu no, anidaso te sɛ gyidi a egyina adanse so—ennyina gyidi hunu biara so kɛkɛ. (Hebrifo 11:1) Nanso Bible no ma nsonsonoe a ɛwɔ gyidi ne anidaso mu no da adi.—1 Korintofo 13:13.

Ɛho mfatoho bi ni: Sɛ wubisa w’adamfo paa bi hɔ mmoa a, ebia na w’ani da ne so sɛ ɔbɛboa wo. W’anidaso no wɔ nnyinaso efisɛ wugye w’adamfo no di—wunim no yiye, na woahu sɛnea ofi ayamye mu aboa afoforo pɛn. Ɛwom sɛ wo gyidi ne w’anidaso no bɔ abusua de, nanso ɛsono sɛnea ebiara te. Wobɛyɛ dɛn anya anidaso a ɛte saa wɔ Onyankopɔn mu?

Anidaso Nnyinaso

Anidaso pa fi Onyankopɔn hɔ. Wɔ Bible mmere mu no, na wɔfrɛ Yehowa sɛ ‘Israel anidaso.’ (Yeremia 14:8) Ná anidaso papa biara a ne nkurɔfo wɔ no fi no; enti na ɔno ne wɔn anidaso ampa. Ná saa anidaso no nkyerɛ sɛ wɔbɛhwehwɛ biribi kɛkɛ. Mmom Onyankopɔn maa wɔn nnyinaso pintinn a na ɛbɛma wɔanya anidaso. Wɔ mfehaha pii a Onyankopɔn ne Israel man no nantewee mu no, ɔhyɛɛ wɔn bɔ pii na odii ne nyinaa so. Israel man kannifo Yosua ka kyerɛɛ wɔn sɛ: ‘Munim yiye sɛ asɛm biako pɛ ntɔɔ fam, nsɛmpa a Yehowa mo Nyankopɔn kae wɔ mo ho no nyinaa mu.’—Yosua 23:14.

Wɔ mfe mpempem bi akyi no, saa kyerɛwtohɔ no da so ara yɛ adanse ma yɛn nnɛ. Onyankopɔn bɔhyɛ a ɛda nsow ne ne mmamu ho kyerɛwtohɔ a edi mu ayɛ Bible no ma. Ná wotumi de wɔn ho to ne bɔhyɛ ahorow no so ara ma ɛtɔ da bi a, wɔkyerɛw ho nsɛm te sɛ nea asisi dedaw.

Ɛno nti na yebetumi aka Bible no ho asɛm sɛ ɛyɛ anidaso nhoma no. Bere a wokɔ so sua sɛnea Onyankopɔn ne nnipa nantewee no, ɛbɛma ne mu anidaso a wowɔ no ayɛ kɛse. Ɔsomafo Paulo kyerɛwee sɛ: “Na biribiara a wɔakyerɛw ato hɔ no, wɔakyerɛw ama yɛn kyerɛkyerɛ sɛ yɛmfa boasetɔ ne kyerɛw nsɛm no mu awerɛkyekye so nnya anidaso.”—Romafo 15:4.

Anidaso Bɛn na Onyankopɔn De Ma Yɛn?

Bere bɛn mu na ɛyɛ a yehia anidaso paa? So ɛnyɛ bere a owu ato yɛn no? Nnipa pii fam no, saa bere no—te sɛ bere a yɛn dɔfo bi awu—na anidaso ho tumi yɛ nã paa. Ne nyinaa mu no, dɛn na ɛyɛ abasamtu sen owu? Owu da amansan kɔn mu. Yɛrentumi nkwati no da, na yɛyɛ ho hwee nso a ɛnyɛ yiye. Enti ɛfata sɛ Bible frɛ owu sɛ “ɔtamfo a odi akyiri.”—1 Korintofo 15:26.

Ɛnde yɛbɛyɛ dɛn anya anidaso bere a owu ato yɛn no? Wiɛ, Bible mu kyerɛwsɛm a ɛka sɛ owu yɛ ɔtamfo a odi akyiri no san ka sɛ “obetu no agu.” Yehowa Nyankopɔn wɔ owu so tumi. Wadi eyi ho adanse mpɛn pii. Ɔkwan bɛn so? Ɔnam awufo a wanyan wɔn no so na ayɛ saa. Bible no ka mpɛn akron a Onyankopɔn de n’ahoɔden nyanee awufo ma wɔbaa nkwa mu bio ho asɛm.

Nhwɛso soronko baako ne bere a Yehowa maa ne Ba Yesu tumi maa ɔde nyanee ne yɔnko berɛbo Lasaro, a na wawu nnannan no. Yesu yɛɛ eyi wɔ petee mu bere a na nnipadɔm bi ahyiam rehwɛ, wanyɛ no kokoam.—Yohane 11:38-48, 53; 12:9, 10.

Ebia wubebisa sɛ: ‘Adɛn nti na onyanee awufo? So wɔn nyinaa annyinyin ansan anwuwu?’ Ampa wɔsan wuwui. Nanso ɛnyɛ ɔpɛ ara kwa na saa owusɔre ho kyerɛwtohɔ pa yi ma yenya sɛ yɛn adɔfo a wɔawuwu no bɛsan aba nkwa mu bio; mmom ɛma yɛn adanse a yegyina so gye di sɛ wobenyan wɔn. Ɛne sɛ, ɛma yenya anidaso papa.

Yesu kae sɛ: “Mene sɔre ne nkwa.” (Yohane 11:25) Ɔno na Yehowa bɛma no tumi na ɔde anyan awufo wɔ wiase nyinaa. Yesu kae sɛ: “Dɔn no reba a wɔn a wɔwɔ ada mu nyinaa bɛte [Kristo] nne, na wɔafi adi.” (Yohane 5:28, 29) Yiw, wɔn a wɔwɔ adamoa mu nyinaa benya hokwan sɛ wobenyan wɔn aba asase so paradise asetra mu.

Odiyifo Yesaia kaa owusɔre ho asɛm wɔ ɔkwan a ɛka koma yi so sɛ: “W’awufo benya nkwa, m’afunu bɛsɔre; munnyan nto ahurusi dwom, mo a mote mfutuma mu, na wo bosu yɛ hann bosu, na asase beyi asamanfo agu.”—Yesaia 26:19.

So saa bɔhyɛ yi nyɛ awerɛkyekye? Baabi pa a ɛfata na awufo no wɔ, te sɛ akokoaa a ɔhyɛ ne maame yam. Nokware ni, Ade Nyinaa So Tumfoɔ Nyankopɔn de awufo a wɔwɔ adamoa mu no asie n’adwene mu. (Luka 20:37, 38) Ɛrenkyɛ ɔde wɔn bɛsan aba nkwa mu, wɔ wiase a anigye wom a wɔhwɛ kwan te sɛ nea wɔwo abofra bi bɛto abusua a wɔde ɔdɔ hwɛ no kwan mu no! Enti yɛwɔ anidaso bere a owu ato yɛn no mpo.

Nea Anidaso Betumi Ayɛ Ama Wo

Paulo kyerɛkyerɛ yɛn sɛnea anidaso som bo fa no mu. Ɔkae sɛ anidaso yɛ yɛn honhom mu akode no fa titiriw te sɛ dade kyɛw. (1 Tesalonikafo 5:8) Ná ɔkyerɛ sɛn? Bible mmere mu no, na ɔsraani rekɔ ko a, ɔtaa hyɛ dade kyɛw gu ɛkyɛ ketewa bi a wɔde ntama anaa aboa nhoma ayɛ so. Enti dade kyɛw no gye biribiara a anka ebetumi abɔ ɔsraani no ti ma wawu no. Dɛn na na Paulo de eyi retoto ho? Sɛnea dade kyɛw bɔ obi ti ho ban no, saa ara na anidaso bɔ adwene ne nsusuwii ho ban. Sɛ wowɔ Onyankopɔn atirimpɔw mu anidaso a emu yɛ den a, ɛnde sɛ nsɛnnennen to wo a, ɛrentumi mmu w’abam na ɛremma w’akoma ntu. Yɛn mu hena na onhia dade kyɛw a ɛte saa?

Paulo yɛɛ Onyankopɔn apɛde ho anidaso ho mfatoho foforo a emu da hɔ. Ɔkyerɛwee sɛ: ‘Saa anidaso yi na yɛwɔ sɛ ɔkra sɛkyɛ a ɛntew na etim hɔ.’ (Hebrifo 6:19) Na Paulo afi hyɛn a agu asu wɔ po so mu afi pɛn, enti na onim hia a sɛkyɛ ho hia. Sɛ ahum kɛse tu wɔ po so a, hyɛn mufo no to sɛkyɛ no ma ɛkɔtim po ase na hyɛn no agyina na ahum no ampia hyɛn no ankɔhwe abotan so.

Saa ara na sɛ yɛwɔ anidaso a “ɛyɛ den na etim hɔ yiye” wɔ Onyankopɔn bɔhyɛ mu a, ebetumi aboa yɛn ma yɛagyina pintinn atwa mmere a emu yɛ den yi. Yehowa hyɛ bɔ sɛ ɛrenkyɛ akodi, nsɛmmɔnedi, awerɛhow, anaa owu mpo renhaw nnipa bio. (Hwɛ adaka a ɛwɔ kratafa 10 no.) Sɛ yɛsɔ saa anidaso no mu a, ɛbɛboa yɛn ma yɛakwati amanehunu. Ɛbɛhyɛ yɛn nkuran nso ma yɛde Onyankopɔn mmara abɔ yɛn bra mmom sen sɛ yebedi nnɛ wiase su basabasa ne ɔbrasɛe a abu so no akyi.

Anidaso a Yehowa de ma no wɔ hɔ ma wo yiyedi. Ɔpɛ sɛ w’asetra yɛ papa sɛnea ɔhyehyɛɛ no no. Ne pɛ ne sɛ “wogye nnipa nyinaa nkwa.” Ɔkwan bɛn so? Nea edi kan no, ɛsɛ sɛ obiara ‘nya nokware nimdeɛ.’ (1 Timoteo 2:4) Wɔn a wotintim nhoma yi hyɛ wo nkuran sɛ sua Onyankopɔn Asɛm mu nokware a ɛma nkwa no. Onyankopɔn nam ɛno so bɛma woanya anidaso a ɛkyɛn so wɔ wiase yi mu.

Sɛ wunya saa anidaso yi a, w’abam remmu, efisɛ Onyankopɔn betumi ahyɛ wo den ma woadu botae biara a ɛne n’apɛde hyia no ho. (2 Korintofo 4:7; Filipifo 4:13) So ɛnyɛ anidaso a wuhia no bi ni? Ɛnde sɛ wunni anidaso na worehwehwɛ bi a, ka w’akoma to wo yam. Anidaso abɛn. Wubetumi anya!

[Adaka/Mfonini wɔ kratafa 10]

Nea Yɛnam So Nya Anidaso

Kyerɛwnsɛm yi betumi aboa wo ma woahyɛ w’anidaso mu den:

Onyankopɔn hyɛ daakye a anigye wom ho bɔ.

N’asɛm ka sɛ asase no nyinaa bɛdan paradise, a adesamma abusua de biakoyɛ ne anigye bɛtra mu.—Dwom 37:11, 29; Yesaia 25:8; Adiyisɛm 21:3, 4.

Onyankopɔn ntumi nni atoro.

Okyi atorodi biara. Yehowa yɛ kronkron wɔ ɔkwan biara so ma enti atoro biara nni n’afam.—Mmebusɛm 6:16-19; Yesaia 6:2, 3; Tito 1:2; Hebrifo 6:18.

Onyankopɔn tumi nni ano.

Yehowa nko ara ne ade nyinaa so tumfoɔ. Biribiara nni amansan yi mu a ebetumi asi ne bɔhyɛ mmamu kwan.—Exodus 15:11; Yesaia 40:25, 26.

Onyankopɔn pɛ sɛ wotra ase daa.

Yohane 3:16; 1 Timoteo 2:3, 4.

Onyankopɔn wɔ yɛn mu ahotoso.

Ɔmfa n’adwene nsi yɛn mfomso ne yɛn mmerɛwyɛ so na mmom ɔde si yɛn suban pa ne yɛn mmɔdemmɔ so. (Dwom 103:12-14; 130:3; Hebrifo 6:10) Ɔhwɛ kwan sɛ yɛbɛyɛ adetrenee na sɛ yɛyɛ a, ɛma n’ani gye.—Mmebusɛm 27:11.

Onyankopɔn hyɛ bɔ sɛ ɔbɛboa wo ma woadu botae pa ho.

Ɛnsɛ sɛ n’asomfo abam bu. Onyankopɔn fi ayamye mu de ne tumi a ɛsen biara, honhom kronkron no, boa yɛn.—Filipifo 4:13.

Onyankopɔn mu anidaso nyɛ kwa da.

Ɔkwan biara so wubetumi de wo ho ato ne so, na ɔrenni wo huammɔ da.—Dwom 25:3.

[Mfonini wɔ kratafa 20]

Sɛnea dade kyɛw bɔ obi ti ho ban no, saa ara na anidaso bɔ adwene ho ban

[Mfonini wɔ kratafa 20]

Anidaso papa te sɛ sɛkyɛ, ɛma obi tumi gyina pintinn

[Asɛm Fibea]

Courtesy René Seindal/Su concessione del Museo Archeologico Regionale A. Salinas di Palermo