Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ako rozvíjať lásku k učeniu

Ako rozvíjať lásku k učeniu

Ako rozvíjať lásku k učeniu

„Uč dieťa, ako má žiť, a bude si to pamätať celý život.“ — Príslovia 22:6, TODAY’S ENGLISH VERSION.

POKÚŠALI ste sa už niekedy uspať dieťa, keď sa dialo niečo zaujímavé? Aj keď je unavené, uplakané či dokonca podráždené, silou mocou bude chcieť ostať hore a vedieť, čo sa deje. U detí „je potreba pochopiť svet a vyznať sa v ňom taká zakorenená a silná ako potreba jesť, oddychovať a spať. Niekedy je možno aj silnejšia,“ uvádza pedagóg John Holt.

Problémom však je, ako si deti môžu túto túžbu učiť sa udržať po celý život, teda aj počas školských rokov. Aj keď neexistuje nijaký zaručený recept na úspech, je niekoľko overených prístupov, ktoré môžu rodičia, učitelia i deti uplatňovať. No dôležitejšia než akýkoľvek prístup je láska.

Láska prebúdza v deťoch to najlepšie

Deti túžia po rodičovskej láske. Dáva im pocit bezpečia, a keď ju pociťujú, sú ochotnejšie komunikovať, klásť otázky a skúmať. Láska podnecuje rodičov, aby sa pravidelne rozprávali so svojimi deťmi a venovali pozornosť ich pokroku v učení. Ako uvádza kniha Eager to Learn—Helping Children Become Motivated and Love Learning (Chuť učiť sa — ako deti motivovať, aby milovali učenie), výskum naznačuje, že „rodičia majú podľa všetkého prvoradý vplyv na motiváciu dieťaťa učiť sa“. Tento vplyv môžu rodičia ešte zosilniť, keď spolupracujú s učiteľmi. „Žiadna sila nie je taká účinná v obnovovaní motivácie dieťaťa učiť sa, ako keď rodič a učiteľ úzko spolupracujú,“ píše sa v knihe.

Rodičia ovplyvňujú aj schopnosť detí učiť sa. Podľa knihy Inside the Brain (Vnútri mozgu) výskumníci počas dlhodobej štúdie 43 rodín „zistili, že deti, s ktorými sa rodičia najviac rozprávali [počas prvých troch rokov života], mali výrazne vyššie IQ ako deti, s ktorými sa rodičia tak často nerozprávali“. V knihe sa ďalej píše, že „tí rodičia, ktorí sa s deťmi rozprávajú najviac, majú vo zvyku svoje deti pochváliť za úspechy, odpovedajú na ich otázky, miesto dávania príkazov im poskytujú vedenie a používajú mnoho rozmanitých slov v rôznych slovných spojeniach“. Ak ste rodičom, rozprávate sa pravidelne a cielene so svojimi deťmi?

Láska je chápavá a láskavá

Každé dieťa má iné schopnosti a vlohy. A rodičia, prirodzene, nechcú dovoliť, aby ich takéto rozdiely ovplyvnili v prejavoch lásky. Ale v dnešnom svete sa ľudia často posudzujú podľa schopností a u niektorých detí to môže viesť k tomu, že začnú „úspechy dosiahnuté súťažením považovať za spôsob preverenia svojej osobnej hodnoty,“ uvádza sa v knihe Thinking and Learning Skills (Schopnosť myslieť a učiť sa). Deti s takýmto názorom sa môžu nielen „príliš ľahko stretnúť s neúspechom“, ale môžu tiež byť vystavené nadmernej úzkosti a stresu. V časopise India Today sa píše, že úzkosť vyvolaná tlakom v škole a nedostatkom rodinnej podpory sa považuje za kľúčový faktor trojnásobného nárastu počtu samovrážd dospievajúcich v Indii za posledných 25 rokov.

Deti môžu citovo zraniť aj také prívlastky ako „tupý“ alebo „hlúpy“. Takéto kruté označenia nepovzbudzujú k učeniu, ale naopak, odrádzajú od neho. Ale rodičovská láska by vždy mala byť láskavá a mala by rozvíjať prirodzenú túžbu dieťaťa učiť sa — a to jeho vlastným tempom a bez toho, aby malo strach z pokorenia. (1. Korinťanom 13:4) Ak má dieťa ťažkosti s učením, milujúci rodičia sa mu snažia pomôcť a nikdy nedovolia, aby dieťa malo pocit, že je hlúpe alebo neschopné. Je pravda, že si to možno vyžaduje trpezlivosť a takt, ale určite to stojí za námahu. Ako teda rozvíjať lásku k učeniu? Prvým dôležitým krokom je duchovný pohľad na vec.

Duchovný pohľad vedie k vyrovnanosti

Duchovnosť, ktorá je založená na Biblii, je veľmi hodnotná z niekoľkých dôvodov. Jedným z nich je, že nám pomáha mať vyrovnaný pohľad na svetské vzdelanie a považovať ho za dôležité, ale nie za najdôležitejšie. Napríklad matematika je možno v mnohých ohľadoch praktická pre život, ale neurobí z niekoho mravného a zásadového človeka.

Biblia nás tiež nabáda, aby sme boli vyrovnaní v tom, koľko času venujeme svetskému vzdelaniu, keď hovorí: „Robeniu mnohých kníh niet konca, a veľa sa im venovať je únavné pre telo.“ ​(Kazateľ 12:12) Je pravda, že deti potrebujú získať dobré základné vzdelanie, ale to by nemalo pohlcovať všetok ich čas. Potrebujú priestor aj na iné prospešné činnosti, zvlášť duchovného charakteru, ktoré vzdelávajú vnútornú osobnosť človeka.

Ďalšou stránkou duchovnosti založenej na Biblii je skromnosť. (Micheáš 6:8) Skromní ľudia chápu hranice svojich možností a nestanú sa obeťami prílišnej ctižiadostivosti a nemilosrdnej súťaživosti, čo je očividné v mnohých vzdelávacích inštitúciách. Tieto nezdravé snahy „sú kombináciou spúšťajúcou depresiu,“ píše sa v časopise India Today. Či už sme mladí alebo starí, darí sa nám oveľa lepšie, keď sa držíme inšpirovaných biblických rád: „Nestaňme sa sebeckými tým, že by sme sa vzájomne popudzovali k súpereniu a vzájomne si závideli.“ ‚Ale nech každý dokáže, aké je jeho vlastné dielo, a potom budeme mať príčinu jasať nad sebou, a nie v porovnaní s niekým iným.‘ — Galaťanom 5:26; 6:4.

Ako to môžu rodičia uplatňovať pri vzdelávaní svojich detí? Jedným zo spôsobov je, že budú každé dieťa povzbudzovať, aby si dalo osobné ciele a porovnávalo svoje výsledky. Napríklad ak mal váš syn nedávno test z matematiky alebo zo slovenčiny, požiadajte ho, aby výsledky tohto testu porovnal s výsledkami predchádzajúceho testu. Potom ho primerane pochváľte alebo povzbuďte. Týmto spôsobom mu pomôžete, aby si dával dosiahnuteľné ciele, sledoval svoj pokrok a venoval sa svojim slabým stránkam, pričom ho neporovnávate s inými.

V dnešných dňoch sa však niektorí šikovní mladí ľudia nesnažia dosahovať dobré výsledky, pretože sa boja výsmechu. Osvojujú si názor, že „byť dobrým študentom proste nie je ‚in‘“. Môže tu pomôcť duchovný pohľad na vec? Určite áno! Pouvažujme nad slovami z Kolosanom 3:23: „Čokoľvek robíte, robte zo srdca, ako Pánovi, a nie ako ľuďom!“ ​(Preklad Štefana Porúbčana) Myslíte si, že existuje lepší dôvod, prečo namáhavo pracovať, ako ten, že to teší Boha? Takýto ušľachtilý pohľad dáva silu odolávať nezdravému tlaku vrstovníkov.

Učte deti, aby rady čítali

Základom dobrého vzdelania — svetského i duchovného — je čítanie a písanie. Rodičia môžu u detí rozvíjať lásku k písanému textu tým, že im už od malička budú čítať. Daphne, ktorá pracuje ako korektorka, je veľmi rada, že keď bola malá, rodičia jej pravidelne čítali. „Pestovali vo mne lásku k písanému slovu,“ hovorí. „Výsledkom bolo, že som vedela čítať predtým, než som išla do školy. Rodičia ma tiež učili, ako robiť výskum, aby som si vedela nájsť odpovede na svoje otázky. Toto školenie si až dodnes veľmi cením.“

John Holt, ktorého sme už citovali, však varuje, že čítať deťom „nie je žiaden zázračný liek“. Dodáva: „Ak ani rodič, ani dieťa nemajú radosť z čítania, spôsobí to viac škody ako osohu... Aj deti, ktoré sú rady, keď im niekto nahlas číta... nemajú rady [čítanie], ak ho nemajú radi ich rodičia.“ Preto Holt navrhuje, aby rodičia vyberali také knihy, ktoré sa páčia aj im, a pamätali na to, že deti možno budú chcieť, aby im rodičia čítali tú istú knihu niekoľkokrát! Milióny rodičov po celom svete svojim deťom radi čítajú knihy Uč sa od Veľkého Učiteľa Moja kniha biblických príbehov, ktoré vydali Jehovovi svedkovia. Tieto knihy, ktoré boli pripravené zvlášť pre deti, sú bohato ilustrované, podnecujú k premýšľaniu a vedú k zbožným zásadám.

Timotej, kresťan z prvého storočia, mal tú výhodu, že jeho matka a stará matka sa aktívne zaujímali o jeho vzdelanie, zvlášť o duchovné. (2. Timotejovi 1:5; 3:15) Keď vyrástol, stal sa z neho veľmi zodpovedný a spoľahlivý človek — čo sú vlastnosti, ku ktorým svetské vzdelanie samo o sebe nevedie. (Filipanom 2:19, 20; 1. Timotejovi 4:12–15) Dnes sú v zboroch Jehovových svedkov na celom svete mnohí znamenití mladí „Timotejovia“, chlapci aj dievčatá, a to vďaka milujúcim, duchovne zmýšľajúcim rodičom.

Vyučujte s nadšením!

Ak učiteľ chce iným vštepiť lásku k učeniu, „jedným slovom, musí mať — nadšenie,“ píše sa v knihe Eager to Learn (Chuť učiť sa). „Nadšení učitelia už len svojou prítomnosťou študentom hovoria, že im záleží na tom, čo učia, a toto ocenenie z nich priam vyžaruje.“

No nie každý rodič či učiteľ prekypuje nadšením. Preto sa múdri študenti snažia sami motivovať a považovať učenie sa svoju zodpovednosť. Koniec koncov, ako sa hovorí v spomínanej knihe, „nikto nebude pri našich deťoch sedieť do konca života a pomáhať im učiť sa, kvalitne pracovať, myslieť a vynakladať mimoriadne úsilie na rozvíjanie vynikajúcich schopností“.

Z toho opäť vidno, že hlavná zodpovednosť nespočíva na škole, ale na domove a na hodnotách, ktoré sa deti doma učia. Rodičia, prejavujete nadšenie pre učenie? Vytvára váš domov zdravé prostredie, ktoré je vhodné pre učenie a zdôrazňuje duchovné hodnoty? (Efezanom 6:4) Pamätajte na to, že váš príklad aj vyučovanie bude mať vplyv na vaše deti ešte dlho po tom, čo vyjdú zo školy a odídu z domu. — Pozri rámček „Rodiny, ktoré sú v učení úspešné“ na 7. strane.

Berte do úvahy, že každý človek sa učí inak

Neexistujú dvaja ľudia, ktorí by uvažovali rovnako; každý má vlastný spôsob učenia. Čo je dobré pre jedného človeka, nemusí byť také účinné pre iného. Preto Dr. Mel Levine v knihe A Mind at a Time (Jedinečnosť mysle) uvádza: „Zaobchádzať so všetkými deťmi rovnakým spôsobom znamená zaobchádzať s nimi nedostatočne. Každé dieťa potrebuje pri učení niečo iné a má právo, aby boli jeho potreby uspokojené.“

Niektorí ľudia napríklad chápu a pamätajú si myšlienky lepšie, keď vidia obrazy alebo nákresy. Iní majú radšej písaný text či hovorené slovo — alebo možno ich kombináciu. „Najlepší spôsob, ako si informáciu zapamätať, je zmeniť ju, teda nejakým spôsobom ju pretvoriť,“ hovorí Levine. „Ak je vizuálna, vyjadrite ju slovne, ak je slovná, vytvorte z nej kresbu alebo obrázok.“ Uplatňovaním tohto postupu sa štúdium stáva nielen odmeňujúcejším, ale aj radostnejším.

Samozrejme, možno musíte vyskúšať rôzne metódy, aby ste zistili, ktorá vám najlepšie vyhovuje. Hans, kresťanský služobník celým časom, viedol biblické štúdium s Georgeom, starším mužom, ktorý mal iba základné vzdelanie. George mal ťažkosti s pochopením myšlienok a s ich zapamätaním. A tak sa mu Hans pokúsil kľúčové myšlienky priblížiť jednoduchými kresbami. „Vtedy nastal u Georgea zlom,“ povedal Hans. „Začal rozumieť myšlienkam a pamätať si ich tak dobre, že on sám bol z toho prekvapený! Keď som už zistil, ako pracuje jeho myseľ, uvedomil som si, že je oveľa bystrejší, ako som si pôvodne myslel. O krátky čas jeho sebadôvera vzrástla a na naše stretnutia sa začal tešiť ako nikdy predtým.“

Na učenie nie ste nikdy príliš starí

„Výkon mozgu závisí od toho, či sa používa, alebo nie,“ hovorí sa v knihe Inside the Brain. Mozog „je mechanizmus, ktorý pracuje na princípe ‚čo nepoužívate, to strácate‘, a je dychtivý učiť sa nové veci“. V knihe sa tiež uvádza: „Tak ako cvičenie udržiava ľudí vitálnych do sedemdesiatky alebo osemdesiatky, výskumníci dokazujú, že duševné cvičenie môže mať ten istý účinok na starnúci mozog. Starnutie sa dlho považovalo za nezvratný pozvoľný úpadok do duševného zmätku. Ale najnovší výskum ukazuje, že [tento názor] sa viac-menej naplní iba vlastným pričinením, zvyčajne preto, lebo človek svoj mozog nepoužíva. Navyše ľudia starnutím nestrácajú každý deň obrovské množstvo mozgových buniek, ako sa kedysi myslelo.“ Vážny pokles duševnej činnosti je obvykle znakom choroby — vrátane srdcovo-cievnych chorôb.

Je pravda, že vo vyššom veku sa môže duševná čulosť o niečo znížiť, ale nevyhnutne to nemusí byť výrazný pokles. Výskumníci hovoria, že mozog, ktorý sa aktívne používa, nepodlieha degenerácii — a to zvlášť, keď má človek dobré návyky, pokiaľ ide o telesné cvičenie. „Čím viac sa človek venuje učeniu, tým viac rastie jeho schopnosť učiť sa. Ľudia, ktorí sa učia neustále, učia sa lepšie,“ píše sa v knihe Elderlearning—New Frontier in an Aging Society (Učenie sa vo vyššom veku — nový obzor v starnúcej spoločnosti).

Pravdivosť tohto tvrdenia sa dokázala v Austrálii počas 20-ročného pozorovania ľudí vo veku 60 až 98 rokov. Inteligencia mnohých účastníkov pozorovania klesla len asi o jedno percento ročne. Ale „u niektorých, vrátane deväťdesiatnikov, neklesla vôbec,“ hovorí sa v správe. „Boli to väčšinou ľudia, ktorí sa zúčastňovali na pravidelných učebných experimentoch, napríklad sa učili cudzí jazyk a hrať na hudobnom nástroji, prípadne oboje naraz.“

George, ktorého sme už spomínali, začal študovať Božie Slovo, keď mal vyše 70 rokov. Takisto Virginia, ktorá má teraz vyše 80 rokov, začala študovať Bibliu v pokročilom veku spolu so svojím manželom Robertom, ktorý už dnes nežije. Virginia hovorí: „Aj keď bol Robert takmer slepý, mával v sále Kráľovstva krátke biblické prejavy podľa osnovy, ktorú sa predtým naučil naspamäť. Pokiaľ ide o mňa, nikdy som rada nečítala, ale teraz čítanie milujem. Aj dnes skoro ráno som si prečítala celé číslo Prebuďte sa!

George, Robert a Virginia sú len tri príklady mnohých ľudí vo vyššom veku, ktorí odmietajú stereotyp a dobre využívajú svoju myseľ. Výskum ukazuje, že 70 či 80 rokov učenia je pre mozog ako kvapka vody vo veľkom sude — sotva je to badateľné. Potom prečo má mozog takú obrovskú kapacitu?

[Rámček/obrázok na stranách 4, 5]

Sú internet a televízia užitočné, alebo škodlivé?

„Používanie internetu má svoje výhody aj nevýhody,“ hovorí sa v knihe A Mind at a Time. Kniha ďalej vysvetľuje, že naučiť sa vyhľadať informácie môže byť veľmi užitočné, ale niektorí študenti si jednoducho „stiahnu informácie bez toho, aby im naozaj rozumeli alebo aby si ich priradili k tomu, čo už vedia. Preto tento postup predstavuje riziko, že sa stane novým spôsobom pasívneho učenia alebo možno dokonca spôsobom, ako si osvojiť zručnosť v plagiátorstve.“

Výskumníci hovoria, že nadmerné pozeranie televízie môže viesť k zníženej schopnosti počúvať a riešiť problémy, k oslabeniu predstavivosti a neprispieva k rozvoju charakterových vlastností. „Na televízoroch by malo byť tak ako na cigaretách uvedené varovanie, že ohrozujú zdravie človeka,“ píše sa v knihe Eager to Learn.

Iné odborné dielo uvádza, že deti najviac potrebujú „počuť hovorené slovo (čítaním a rozhovorom), pociťovať lásku a byť často vrúcne objímané“.

[Rámček/obrázky na strane 7]

Rodiny, ktoré sú v učení úspešné

Nasledujúce podnety môžu vašej rodine pomôcť dosiahnuť úspech v učení:

▪ Často komunikovať s deťmi o vysokých, ale rozumných očakávaniach a podávať to s láskou

▪ Pozerať sa na tvrdú prácu ako na kľúč k úspechu

▪ Viesť aktívny, nie sedavý spôsob života

▪ Každý týždeň tráviť s deťmi veľa času učením a činnosťami, ku ktorým patria domáce úlohy, čítanie vo voľnom čase, záľuby, rodinné aktivity a vedenie k domácim prácam a povinnostiam

▪ Považovať rodinu za zdroj vzájomnej podpory a pomoci pri riešení problémov

▪ Jasne určiť domáce pravidlá a dôsledne ich uplatňovať

▪ Pravidelne sa rozprávať s učiteľmi

▪ Klásť dôraz na duchovný rast

[Obrázok]

Rodičia, vediete svoje deti k tomu, aby rady čítali?

[Prameň]

Založené na knihe Eager to Learn​—Helping Children Become Motivated and Love Learning.

[Rámček/obrázky na stranách 8, 9]

Ako sa učiť ľahšie a s väčšou radosťou

Prejavujte záujem Keď sa do látky zahĺbite, ľahšie sa ju naučíte. Kniha Motivated Minds—Raising Children to Love Learning (Motivácia mysle — ako naučiť deti milovať učenie) uvádza nasledujúce pozorovanie: „Výskumníci presvedčivo dokázali, že keď sa deti učia preto, lebo ich to baví, dokážu preniknúť do hĺbky učiva a ich učenie je zmysluplnejšie a trvalejšie. Sú tiež vytrvalejšie, tvorivejšie a oduševnenejšie sa stavajú k riešeniu problémových úloh.“

Spájajte učivo so životom Pedagóg Richard L. Weaver II. sa vyjadruje: „Keď je medzi školským učivom a praktickým životom priama súvislosť, je to ako elektrická iskra, ktorá rozsvieti žiarovku porozumenia.“

Snažte sa látku pochopiť Keď sa ľudia snažia niečo pochopiť, stimuluje to ich myšlienkové schopnosti a pamäť. Mechanické učenie sa má svoje miesto v procese učenia, ale nenahradí schopnosť chápať. „So všetkým, čo získaš, získaj porozumenie. Veľmi si ju váž, a vyvýši ťa,“ hovorí sa v Prísloviach 4:7, 8.

Sústreďte sa „Sústredenosť je základom učenia,“ vysvetľuje kniha Teaching Your Child Concentration (Učte svoje dieťa sústrediť sa). „Je taká dôležitá, že bola nazvaná nevyhnutným predpokladom inteligencie a dokonca bola stotožnená so samotnou inteligenciou.“ Sústredeniu sa dá naučiť. Kľúčom k tomu je mať zozačiatku kratšie štúdium a potom ho postupne predlžovať.

Parafrázujte „Najlepšími študentmi sú tí, ktorí vedia látku najšikovnejšie parafrázovať,“ hovorí Dr. Mel Levine v knihe A Mind at a Time. Parafrázovanie je zjednodušenie informácií do kratších, zvládnuteľných celkov, ktoré sa ľahšie pamätajú. Tí, ktorí si vedia robiť dobré poznámky, využívajú túto metódu a nepíšu si všetko od slova do slova.

Hľadajte vzťahy a súvislosti Peter Russell v diele The Brain Book prirovnáva spomienky k háčikom, ktoré visia na predchádzajúcich spomienkach. Pamäť sa jednoducho zlepšuje, keď si nové veci jasne spájate s tým, čo už viete. Čím viac spojení vytvoríte, tým lepšie si pamätáte.

Predstavujte si Živé obrazy sú trvalejšie. Preto ak je to možné, študijnú látku si predstavujte. Túto metódu používajú mnemotechnici, ktorí si ako pamäťovú pomôcku v mysli často vytvárajú zveličené alebo humorné obrazy.

Opakujte si Do 24 hodín môžeme zabudnúť až 80 percent toho, čo sme študovali. Keď si látku krátko zopakujeme hneď po štúdiu a potom na druhý deň, o týždeň, o mesiac a aj o šesť mesiacov, môžeme si výrazne zlepšiť pamäť, až takmer na 100 percent.

[Obrázky na strane 8]

Rodičia a učitelia by mali spolupracovať, aby deťom pomohli učiť sa

[Obrázky na strane 10]

Vek nie je prekážkou učenia