Rôzne tváre predsudkov

„Vyženiete predsudky dverami a ony sa vrátia oknom.“ — Pruský kráľ Fridrich Veľký.

RADŽEŠ žije v Indii v dedine Palijad. Tak ako ostatní nedotknuteľní musí chodiť po vodu pre svoju rodinu 15 minút pešo, hoci v dedine je vodovod. „Nemáme dovolené využívať obecný vodovod, ktorý využívajú ľudia z vyšších kást,“ vysvetľuje. V škole sa Radžeš so svojimi priateľmi nemohol ani dotknúť futbalovej lopty, s ktorou sa hrali iné deti. „My sme sa namiesto toho hrali s kameňmi,“ hovorí.

„Cítim, že ľudia ma nemajú radi, ale neviem prečo,“ vyjadruje sa Christina, dospievajúca Ázijčanka, ktorá žije v Európe. „Je to veľmi frustrujúce,“ dodáva. „Obyčajne sa utiahnem do samoty, ale ani to mi nepomáha.“

„Prvý raz som sa stretol s predsudkami ako 16-ročný,“ hovorí Stanley zo západnej Afriky. „Ľudia, ktorých som vôbec nepoznal, mi povedali, aby som odišiel z ich mesta. Niektorým z môjho kmeňa podpálili domy. Bankový účet môjho otca bol zablokovaný. Preto som začal nenávidieť kmeň, ktorý nás diskriminoval.“

Radžeš, Christina i Stanley sú obeťami predsudkov, a nie sú jediní. „Stámilióny ľudí dnes trpia pre rasizmus, diskrimináciu a xenofóbiu alebo sú vylúčení zo spoločnosti,“ uvádza Koičiro Macuura, generálny riaditeľ Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO). „Takéto ponižujúce zaobchádzanie, ktoré je živené neinformovanosťou a predsudkami, vyústilo v mnohých krajinách do občianskej vojny a viedlo k nesmiernemu ľudskému utrpeniu.“

Ak ste nikdy neboli obeťou predsudkov, možno je pre vás ťažké pochopiť, aké je to zraňujúce. „Niektorí s tým mlčky žijú. Iní odplácajú predsudky ešte väčšími predsudkami,“ píše sa v knihe Face to Face Against Prejudice (Zoči-voči predsudkom). Ako predsudky ničia ľuďom život?

Ak patríte k nejakej menšine, zrejme vidíte, ako sa vám ľudia vyhýbajú, nepriateľsky na vás zazerajú alebo sa znevažujúco vyjadrujú o vašej kultúre. Možno máte veľmi málo pracovných príležitostí a ste nútený prijať podradnú prácu, ktorú nikto iný nechce vykonávať.  Možno nemôžete nájsť vhodné bývanie. Vaše deti sa azda cítia odstrkované, lebo spolužiaci v škole ich nechcú prijať medzi seba.

Čo je ešte horšie, predsudky môžu viesť k násiliu alebo dokonca až k vraždám. V histórii nájdeme mnoho hrozných príkladov toho, k čomu všetkému môžu predsudky viesť. Stránky histórie sú plné masakier, genocíd i takzvaných etnických čistiek.

Predsudky počas stáročí

V istom období boli hlavným terčom predsudkov kresťania. Napríklad krátko po Ježišovej smrti sa proti kresťanom zdvihla vlna krutého prenasledovania. (Skutky 8:3; 9:1, 2; 26:10, 11) Aj o dve storočia neskôr ľudia, ktorí sa hlásili ku kresťanstvu, trpeli následkom krutého zaobchádzania. „Ak nastane mor,“ napísal Tertulián, spisovateľ z tretieho storočia, „hneď je krik: ‚Hoďte kresťanov levom!‘“

Počnúc križiackymi výpravami v 11. storočí však boli v Európe nepopulárnou menšinou Židia. Keď sa kontinentom prehnal bubonický mor a v priebehu niekoľkých rokov zomrela asi štvrtina obyvateľstva, hneď z toho obvinili Židov, lebo mnohí ich nenávideli. „Mor poskytol ospravedlnenie pre túto nenávisť a nenávisť pomohla ľuďom, ktorí sa báli moru, nájsť obetného baránka,“ napísala Jeanette Farrellová v knihe Invisible Enemies (Neviditeľní nepriatelia).

Napokon jeden Žid na juhu Francúzska po mučení „priznal“, že epidémiu spôsobili Židia, ktorí otrávili studne. Samozrejme, jeho priznanie nebolo pravdivé, ale táto informácia bola rozhlásená ako pravda. O krátky čas boli v Španielsku, Francúzsku a Nemecku vyvraždené celé židovské komunity. Zdá sa, že skutočným vinníkom — potkanom — nikto nevenoval pozornosť. A len málo ľudí si všimlo, že Židia umierali na mor rovnako ako ostatní!

Keď už je raz oheň predsudkov zapálený, môže tlieť aj celé stáročia. V prvej polovici 20. storočia Adolf Hitler rozdúchal plamene  antisemitizmu tým, že obvinil Židov z porážky Nemecka v prvej svetovej vojne. Na konci druhej svetovej vojny Rudolf Höss — nacistický veliteľ osvienčimského koncentračného tábora — priznal: „Pri našom vojenskom výcviku a ideologickom školení sa považovalo za samozrejmosť, že musíme chrániť Nemecko pred Židmi.“ Höss „chránil Nemecko“ tak, že dohliadal na vyhladenie asi 2 000 000 ľudí, z ktorých väčšinu tvorili Židia.

Žiaľ, ani v desaťročiach, ktoré nasledovali, sa nič nezmenilo. K podobným ukrutnostiam dochádza stále. Napríklad v roku 1994 vzplanula vo východnej Afrike kmeňová nenávisť medzi Tutsiami a Hutuami, následkom čoho prišlo o život minimálne pol milióna ľudí. „Neexistovalo žiadne miesto, kde by sa dalo ukryť,“ podal správu časopis Time. „Krv tiekla aj uličkami medzi sedadlami v kostoloch, kde mnohí hľadali útočisko... V boji stáli proti sebe ľudia, ktorí sa veľmi dobre poznali. Bolo to neopísateľné, akoby sa tešili z krviprelievania. A tí, ktorým sa podarilo uniknúť, sa z toho nedokázali spamätať.“ Dokonca ani deti neboli ušetrené pred hrôzostrašným násilím. „Rwanda je malá,“ poznamenal jeden občan, „ale máme tu všetku nenávisť sveta.“

V konfliktoch súvisiacich s rozpadom bývalej Juhoslávie zahynulo vyše 200 000 ľudí. Susedia, ktorí predtým roky spolu nažívali v pokoji, začali zabíjať jeden druhého. Tisíce žien boli znásilnené a pri brutálnych etnických čistkách boli milióny ľudí násilím vyhnané zo svojho domova.

Hoci väčšina predsudkov nevedie k vraždeniu, všetky predsudky rozdeľujú ľudí a živia v nich nevraživosť. Napriek globalizácii rasizmus a rasová diskriminácia „vo väčšine častí sveta podľa všetkého silnie,“ poznamenáva nedávna správa UNESCO.

Dá sa niečo urobiť na odstránenie predsudkov? Aby sme našli odpoveď na túto otázku, musíme najprv zistiť, ako sa predsudky zakoreňujú v mysli a srdci ľudí.

[Rámček na strane 5]

Prejavy predsudkov

Gordon W. Allport vo svojej knihe The Nature of Prejudice (Povaha predsudkov) opisuje päť spôsobov, ako sa predsudky prejavujú. Človek obyčajne dáva svoje predsudky najavo jedným alebo aj viacerými týmito spôsobmi.

1. Negatívne poznámky. Znevažujúco sa vyjadruje o skupine ľudí, ktorú nemá v láske.

2. Vyhýbanie sa kontaktu. Vyhýba sa každému, kto patrí do tej skupiny.

3. Diskriminácia. Znemožňuje členom hanobenej skupiny získať určitý druh zamestnania, miesto na bývanie či sociálne výhody.

4. Fyzický útok. Podieľa sa na násilí s cieľom zastrašiť nenávidených ľudí.

5. Fyzická likvidácia. Podieľa sa na lynčovaní, masakrách či vyhladzovacích programoch.

[Obrázok na strane 4]

Utečenecký tábor v Benacu (Tanzánia), 11. mája 1994

Žena odpočíva pri svojich nádobách na vodu. Vyše 300 000 utečencov z Rwandy, väčšinou z kmeňa Hutuov, utieklo do Tanzánie

[Prameň ilustrácie]

Photo by Paula Bronstein/​Liaison