Knižnice — brány k poznaniu

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

KNIŽNICE sú označované za „jeden z pilierov civilizácie“. Podľa diela World Book Encyclopedia významne prispievajú k rozvoju ľudskej kultúry a techniky. Nemecký básnik Goethe ich nazval pamäťou ľudstva.

Ktoré knižnice patrili k najvýznamnejším „pilierom civilizácie“? Ktorá kniha mala najväčší vplyv na vznik knižníc a šírenie gramotnosti? A koľko kníh sa nachádza v dnešnej najväčšej knižnici? Aby sme našli odpoveď na prvú z týchto otázok, vráťme sa v čase a navštívme jednu z prvých knižníc v histórii ľudstva.

Staroveká „encyklopédia ľudského poznania“

Predstavte si, že ste na Blízkom východe na území dnešného Iraku. Je rok 650 pred n. l. Ste v meste Ninive (neďaleko dnešného mesta Mosul), ktoré je chránené vysokými hradbami. Pred vami sa týči palác kráľa Aššurbanipala — vládcu Asýrie, Egypta a Babylonie. * Ako stojíte pri bráne paláca, zbadáte mužov, ktorí na voze privážajú ťažké hlinené nádoby. Títo muži sa práve vrátili z dlhej cesty po Asýrskom kráľovstve, počas ktorej sa snažili zozbierať všetky diela o spoločenských, kultúrnych a náboženských tradíciách ľudí žijúcich v Aššurbanipalovej ríši. Keby ste otvorili jednu  z tých nádob, zistili by ste, že je plná hlinených tabuliek, ktoré sú široké asi 8 centimetrov a dlhé asi 10 centimetrov.

Vchádzate za jedným z tých mužov do paláca a vidíte pisárov, ktorí do malých tabuliek z vlhkej hliny robia kosteným rydlom odtlačky v tvare klinov. Prekladajú cudzojazyčné texty do asýrčiny. Neskôr tabuľky vypália v peci, čím sa záznam na nich stane takmer nezničiteľným. Potom ich uložia do miestností s množstvom políc, na ktorých sú naukladané stovky nádob. Na zárubni dverí každej z týchto miestností je uvedený tematický okruh uložených záznamov. V tejto knižnici je viac ako 20 000 hlinených tabuliek. Obsahujú informácie o obchodných transakciách, náboženských zvykoch, zákonoch, histórii, liečebných postupoch i fyziológii ľudí a zvierat. Preto jeden učenec z neskorších čias nazval túto zbierku „encyklopédiou ľudského poznania“.

Predchodkyne a nástupkyne ninivskej knižnice

Už pred vznikom Aššurbanipalovej knižnice v Ninive existovalo niekoľko veľkých knižníc. Kráľ Chammurabi vybudoval knižnicu v babylonskom meste Borsippa asi tisíc rokov pred Aššurbanipalom. A Ramesse II. založil slávnu knižnicu v egyptskom meste Téby viac ako 700 rokov pred Aššurbanipalom. Ale Aššurbanipalova knižnica si vďaka rozmanitosti informácií a obrovskému počtu záznamov získala povesť „najväčšej knižnice starovekého sveta“. Trvalo 350 rokov, kým ju ďalšia knižnica prekonala.

Tou knižnicou bola knižnica v egyptskom prístavnom meste Alexandria, ktorú vybudoval okolo roku 300 pred n. l. Ptolemaios I. Sotér, jeden z generálov Alexandra Veľkého. * Jej knihovníci sa usilovali získať čo najviac spisov vtedajšieho sveta. Podľa tradície práve v Alexandrii približne 70 učencov začalo prekladať hebrejskú časť Písiem do gréčtiny, čím vznikol preklad neskôr nazývaný Septuaginta, ktorý bol rozšírený medzi ranými kresťanmi.

Knižnice Orientu

V čase, keď Aššurbanipal pracoval na rozširovaní svojej knižnice, v Číne vládla dynastia Čou. Za jej vlády, od roku 1122 pred n. l. do roku 256 pred n. l., vznikol súbor kníh, ktorý sa stal známym ako Päť klasických diel. Zahŕňa príručku predpovedania budúcnosti, zbierku prejavov prvých vládcov, knihu poézie, knihu predpisov na vykonávanie náboženských ceremónií a obradov a knihu, ktorá je pripisovaná čínskemu filozofovi Konfuciovi a opisuje históriu štátu Lu približne od roku 722 pred n. l. do roku 481 pred n. l. Týchto Päť klasických diel a početné komentáre k nim viac ako dve tisícročia ovplyvňovali čínske myslenie a tvorili základ zbierok štátnych i súkromných knižníc.

 V Japonsku člen vládnucej samurajskej rodiny Hodžo Sanetoki založil v roku 1275 n. l. knižnicu vo svojom rodinnom sídle v Kanazawe (teraz súčasť Jokohamy). Usiloval sa zozbierať všetky existujúce knihy v čínštine a japončine. Jeho zbierka existuje dodnes, hoci počet kníh sa v nej neskôr zredukoval.

Biblia, kláštorné knižnice a západná kultúra

„Najlepším príkladom moci tlačeného slova a významu knižnice,“ ako uvádza kniha A History of Libraries in the Western World (História knižníc západného sveta), „je vznik, šírenie a pretrvanie kresťanského náboženstva.“ Ako súvisí budovanie knižníc so šírením kresťanstva?

Po rozpade Rímskej ríše, keď boli zbierky jej veľkých knižníc zničené alebo rozobraté, začali po celej Európe vznikať kresťanské kláštory. Tieto kláštory zhromaždili zvyšky zbierok starovekých knižníc. Dôležitou činnosťou mnohých z nich bolo ručné odpisovanie biblických, ako aj iných rukopisov. Napríklad benediktínske kláštory sa riadili „Regulou“ svätého Benedikta, ktorý nariaďoval čítanie a odpisovanie kníh.

V Taliansku sa neskôr našli odpisy starovekých rukopisov, ktoré boli zhotovené a uchovávané v konštantínopolských knižniciach. Predpokladá sa, že tieto rukopisy zohrali významnú úlohu v nástupe renesancie. Historik Elmer D. Johnson píše: „To, že kláštorné knižnice zohrávali svoju úlohu v udržiavaní západnej kultúry, nemožno poprieť. Približne tisíc rokov boli intelektuálnym srdcom Európy. Bez nich by západná civilizácia bola úplne iným svetom.“

Práca na odpisovaní Biblie prispievala k tomu, že toto „intelektuálne srdce Európy“ počas celého toho obdobia stále bilo. A keď sa v Európe začala šíriť reformácia, túžba čítať Bibliu podnietila bežných ľudí, aby sa zbavili okov negramotnosti. Kniha The Story of Libraries (Príbeh knižníc) uvádza: „V protestantskej reformácii možno vidieť zrod myšlienky, že každý člen spoločnosti potrebuje aspoň také vzdelanie, aby si vedel prečítať Bibliu. Ako sa teologický rozkol prehlboval, ľudia si potrebovali prečítať širšiu paletu náboženských spisov. To si vyžadovalo nielen vedieť čítať, ale aj mať prístup k týmto spisom.“

A tak Biblia zohrala kľúčovú úlohu v šírení knižníc a gramotnosti v západnom svete. Neskôr, po vynájdení tlačového stroja, začali po celej Európe a napokon aj na celom svete vznikať obrovské súkromné i štátne knižnice, ktoré obsahovali knihy na najrôznejšie námety.

Knižnice 21. storočia

Dnes niektoré knižnice dosiahli obrovské rozmery. Predstavte si, že stojíte pri polici, ktorá je dlhá 850 kilometrov a je na nej uložených 29 miliónov kníh. Približne takú veľkosť má najväčšia knižnica na svete — Kongresová knižnica v Spojených štátoch. Okrem kníh v nej možno nájsť aj približne 2,7 milióna audio- a videokaziet, 12 miliónov fotografií, 4,8 milióna máp  a 57 miliónov rukopisov. Jej zbierka sa každý deň rozrastá o 7000 nových položiek!

Druhú najväčšiu zbierku má Britská knižnica v Londýne — viac ako 18 miliónov kníh. Ruská štátna knižnica v Moskve vlastní 17 miliónov kníh a archivuje približne 632 000 ročníkov novín. Francúzska národná knižnica, jedna z najstarších dodnes existujúcich národných knižníc v Európe, má vo svojej zbierke 13 miliónov kníh. Navyše publikácia Library World Records o nej uvádza: „Francúzska národná knižnica bola prvou knižnicou, ktorá sprístupnila na internete plný text veľkého počtu kníh svojej zbierky.“ Ľudia, ktorí majú prístup k počítaču, majú dnes vďaka internetu oveľa ľahší prístup k studnici ľudského poznania ako kedykoľvek v minulosti.

Množstvo informácií, ktoré sú dostupné verejnosti, v súčasnosti nebývalým tempom narastá. Odhaduje sa, že množstvo ľudských poznatkov sa každého štyri a pol roka zdvojnásobuje. Len v Spojených štátoch každý rok vychádza 150 000 nových knižných titulov.

Preto sú dnes zvlášť pravdivé slová starovekého učenca, pisateľa a kráľa Šalamúna, ktorý napísal: „Robeniu mnohých kníh niet konca, a veľa sa im venovať je únavné pre telo.“ ​(Kazateľ 12:12) Keď však využívame knižnice uvážlivo, môžu byť pre nás podľa vyjadrenia Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru „miestnymi bránami k poznaniu“.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 20]

Úloha knihovníka

Ak neviete v knižničnom katalógu nájsť knihu, ktorú potrebujete, nezúfajte — opýtajte sa knihovníka. Odborné znalosti knihovníka sú často na nezaplatenie. Roderick, ktorý pracuje ako knihovník už 20 rokov, hovorí: „Ľudia majú často strach z knižníc a knihovníkov. Svoju otázku obyčajne začínajú slovami: ‚Možno to znie hlúpo, ale...‘ No hlúpa otázka neexistuje. Schopný knihovník pochopí, čo máte na mysli, aj keď neviete, ako sa ho máte opýtať.“

[Rámček/obrázok na strane 21]

Čo znamenajú tie čísla? → 225.7

Deweyho desatinné triedenie

Mnohé knižnice používajú systém Deweyho desatinného triedenia. To znamená, že každá kniha je označená na chrbte viacmiestnym číslom, pod ktorým je uvedená v katalógu. Melvil Dewey, vplyvný americký knihovník, prvý raz publikoval tento systém v roku 1876. Využívajú sa v ňom čísla od 000 do 999 na zatriedenie všetkých kníh podľa námetu. Existuje desať hlavných tried:

000–099 Všeobecnosti

100–199 Filozofia a psychológia

200–299 Náboženstvo

300–399 Spoločenské vedy

400–499 Jazyky

500–599 Prírodné vedy a matematika

600–699 Technika (aplikované vedy)

700–799 Umenie

800–899 Literatúra a rétorika

900–999 Zemepis a dejiny

Každá z hlavných tried je ďalej rozčlenená na desať podskupín s konkrétnym námetom. Napríklad Biblia je zaradená do triedy 200–299 (Náboženstvo) a má vlastné číslo — 220. Knihy v tejto skupine sa ďalej členia podľa konkrétnych námetov. Napríklad číslo 225 je pridelené „Novému zákonu“ ​(Gréckym Písmam). Ďalšie číslice pripájané k tomuto číslu určujú typ knihy:

01 Filozofia a teória

02 Rôzne

03 Slovníky, encyklopédie, konkordancie

04 Špeciálne námety

05 Periodiká

06 Organizácie a manažment

07 Vzdelávanie, výskum, súvisiace námety

08 Zbierky

09 Dejiny

Preto encyklopédia o celej Biblii má číslo 220.3, zatiaľ čo komentáru ku Gréckym Písmam je pridelené číslo 225.7.

V Kongresovej knižnici v USA sa používa podobný systém triedenia, ktorý však využíva kombináciu písmen a číslic. Väčšina kníh má aj alfanumerický kód, ktorý umožňuje nájsť knihu podľa autora. V rôznych krajinách sa používajú aj iné systémy triedenia, napríklad Medzinárodné desatinné triedenie využívané aj na Slovensku.

[Obrázok na strane 18]

Asýrsky kráľ Aššurbanipal, ktorého knižnica obsahovala klinopisné hlinené tabuľky (650 pred n. l.)

[Obrázok na strane 18]

Britská knižnica v Londýne (Anglicko)

[Obrázok na strane 18]

Kláštorná knižnica (Švajčiarsko, 1761)

[Obrázok na strane 19]

Alexandrijská knižnica (Egypt, okolo roku 300 pred n. l.)

[Prameň ilustrácie]

Z knihy Ridpath’s History of the World (zv. II)

[Obrázok na stranách 20, 21]

Kongresová knižnica (USA) — najväčšia knižnica na svete

[Prameň ilustrácie]

Z knihy Ridpath’s History of the World (zv. IX)

[Pramene ilustrácií na strane 18]

Fotografia hore vľavo a dole: Erich Lessing/​Art Resource, NY; tabuľka: fotografia urobená s láskavým dovolením British Museum