Krádeže v obchodoch — kto na ne dopláca?

MAJITEĽ jedného obchodu v Japonsku prichytil pri krádeži chlapca a zavolal naňho políciu. Keď policajti prišli, chlapec utiekol. Policajti sa pustili za ním. Chlapec utekal cez železničnú trať a zabil ho vlak.

Prípad vzbudil pozornosť a niektorí odsudzovali majiteľa obchodu za to, že zavolal políciu. Obchodník sa preto rozhodol predajňu zavrieť, kým sa rozruch neutíši. Keď znovu otvoril, jeho predajňa prilákala mnohých zlodejov. Ale pri pomyslení na trápenie, ktoré zažil, pociťoval strach zakročiť. Jeho obchod sa tak stal rajom zlodejov. Zakrátko musel obchod zavrieť natrvalo.

Treba uznať, že väčšina prípadov sa nekončí tak tragicky, ale tento dobre ilustruje jednu závažnú skutočnosť: Krádeže v obchodoch spôsobujú veľké straty — z mnohých hľadísk a mnohým ľuďom. Pozrime sa bližšie, koľko stojí taký trestný čin.

Ako na ne doplácajú obchody

Krádeže v obchodoch stoja obchodníkov na celom svete mnoho miliárd eur ročne. Niektorí odborníci odhadujú, že len v Spojených štátoch presahujú tieto straty 30 miliárd eur. Koľko obchodov si môže dovoliť stratu, ktorá na ne z tejto sumy pripadá? Pre mnohé je to neriešiteľný problém. Keď sa medzi regály nahrnú zlodeji, môžu ohroziť výsledky celoživotného snaženia.

„Popri konkurencii sú krádeže ďalšou vecou, z ktorej majú obchodníci vrásky na čele. Neviem, ako dlho sa ešte udržíme,“ hovorí Luke, ktorý vlastní obchod v New Yorku. Luke si nemôže dovoliť elektronický zabezpečovací systém. O zlodejoch hovorí: „Páchateľom môže byť hocikto, aj moji stáli zákazníci.“

Niektorí nepovažujú Lukov problém za vážny. „Tieto obchody zarábajú veľa,“ hovoria, „nebude im veľmi chýbať, keď si niečo vezmem.“ Ale naozaj majú obchody až také vysoké zisky?

Niektoré obchody pridávajú k nákupnej cene tovaru 30, 40 alebo 50 percent. To však nie je čistý zisk. Z tohto rozdielu predajnej a nákupnej ceny platí obchodník prevádzkové náklady, napríklad nájomné, dane, mzdy zamestnancov, odvody, údržbu budov, opravy vybavenia, poistné, elektrickú energiu, vodné a stočné, kúrenie, účty za telefóny a zabezpečovací systém. Po odrátaní výdavkov môže byť jeho zisk 2 alebo 3 percentá. Preto keď niekto z obchodu niečo ukradne, časť obchodníkovho živobytia vlastne vyletí hore komínom.

A čo drobné krádeže?

Matka je so synčekom v obchode a chlapec sa sám vyberie k sladkostiam. Otvára balenie čokoládových tyčiniek a jednu tyčinku si strká do vrecka. Môže mať taká drobná krádež na obchod nejaký vplyv?

V brožúre o obmedzovaní trestnej činnosti s názvom Curtailing Crime—Inside and Out, ktorú vydalo americké Ministerstvo malého a stredného podnikania, sa píše: „Príležitostnému zlodejovi, ktorý tu ukradne guľôčkové pero, tam vreckovú kalkulačku, nemusí drobná krádež pripadať ako zločin. Ale pre malú predajňu, ktorá bojuje o prežitie, sa taká krádež rovná vražde.“ Ak nejakému maloobchodníkovi spôsobia zlodeji ročnú  stratu 700 eur a on ju chce nahradiť, musí vzhľadom na malé zisky každý deň predať o 900 čokoládových tyčiniek alebo o 380 konzerv polievky viac. A tak keď veľa malých chlapcov ukradne po jednej tyčinke, škoda, ktorú spôsobia obchodu, je veľká. A v tom je problém.

Na trhoch a v obchodoch kradnú desiatky miliónov ľudí — mladí i starí, bohatí i chudobní, každej rasy a z každého prostredia. K čomu to vedie? Národná rada pre prevenciu zločinnosti v Spojených štátoch udáva, že tretina obchodov v krajine, ktoré skončili svoju činnosť, bola zavretá pre krádeže. Niet pochýb, že obchody v iných krajinách sú na tom podobne.

Ako na to doplácajú zákazníci

Keď ľudia kradnú v obchodoch, ceny tovaru idú hore. A tak krádeže spôsobujú, že niekde zákazníci zaplatia za tovar ročne o 200 eur viac. To znamená, že ak človek denne zarobí 40 eur, ročne pracuje celý týždeň len na to, aby zaplatil, čo iní ukradnú. Kto si to môže dovoliť? Pre dôchodcov odkázaných na dôchodok alebo pre osamelé matky, ktoré horko-ťažko živia rodinu, je strata týždňového zárobku veľká. No ľudia na kradnutie doplácajú aj inak.

Keď zavrú malý obchodík, môže trpieť celá komunita. Správa zo Spojených štátov uvádza, že na jednom mieste, kde sa ľudia dobre poznajú, zavreli nedávno pre krádeže obchod, v ktorom sa predávali aj lieky. Mnohí starší a chorľaví ľudia musia teraz cestovať do lekárne vzdialenej dva a pol kilometra. „Skúste si to prejsť na vozíku,“ vyjadril sa zástupca jednej inštitúcie.

Vysoká cena, ktorú platia rodičia

Bruce sa drží vysokých morálnych zásad a učí svoje deti čestnosti. Jedného dňa však prichytili jeho dcéru pri krádeži. „Úplne ma to zobralo,“ hovorí. „Predstavte si, že vám niekto zavolá, že vašu dcéru prichytili v obchode pri krádeži. Roky ju vychovávame tak, aby bol z nej dobrý človek, a teraz toto. Nikdy nám nenapadlo, že by sa mohla takto vzbúriť.“

Brucea sužovali obavy o dcéru a jej budúcnosť. Zriekol sa úlohy dobrovoľného náboženského učiteľa, lebo uvažoval: „Ako by som sa mohol z pódia pozerať ľuďom v zbore do očí? Ako by  som ich mohol s čistým svedomím poučovať o výchove detí? Myslím, že by to nešlo.“ Zdá sa, že jeho dcéra vôbec neuvažovala, ako ho jej čin ovplyvní.

Ako na to doplácajú samotní zlodeji

Kedysi, keď vedúci predajne chytil zlodeja, zvyčajne ho iba prísne napomenul a nechal odísť. Dnes majitelia obchodov často nahlásia polícii aj zlodejov, ktorých chytili prvýkrát. Tí si potom uvedomia, že ich čin má vážne následky. Na vlastnej koži to zažila aj mladá žena Natalie.

„Čím viac som kradla, tým viac som si verila,“ hovorí Natalie. „Myslela som si, že keby ma aj chytili, právnik a súd ma stále vyjdú lacnejšie ako všetky tie super šaty.“ Ale mýlila sa.

Prichytili ju pri krádeži oblečenia a policajti ju odviedli v putách. Na policajnej stanici jej zobrali odtlačky prstov a dali ju do cely s ďalšími páchateľmi trestných činov. Niekoľko hodín si tam musela počkať, kým rodičia nevybavili prepustenie na kauciu.

Každému, kto uvažuje o tom, že by niečo ukradol, Natalie hovorí: „Dajte na mňa a radšej si tie hlúpe šaty alebo džínsy kúpte.“ Ak sa rozhodnete pre krádež, „budete to veľmi dlho ľutovať,“ dodáva.

Zápis v registri trestov je dôvodom na zármutok. Usvedčení zlodeji so sklamaním zisťujú, že sa na ich priestupok nezabudlo, ale že sa opakovane vynára a prenasleduje ich a je ako škvrna na šatách či na košeli. Zlodej možno bude musieť uviesť svoj trestný čin, keď sa bude hlásiť na vysokú školu. Môže mať ťažkosti vyštudovať za lekára či architekta. Firmy si dvakrát rozmyslia, či ho zamestnajú. A tieto problémy môžu vzniknúť aj v prípade, že zaplatil pokutu, ktorú mu uložil súd, a už nikdy viac nekradol.

Krádeže v obchodoch môžu vyjsť draho, aj keď páchateľa neusvedčia. Hector, o ktorom sa v tejto sérii už písalo, prišiel na to sám. „Krádež mi vždy vyšla,“ hovorí. „Nikdy ma nechytili.“ Ale aj tak na to doplatil. Po zrelej úvahe hovorí: „Myslím, že mladí by mali chápať jedno: Človek zožne to, čo zaseje. I keď ťa policajti nechytia, doplatíš na to.“

Krádeže v obchodoch nie sú bez obetí a to, čo zlodeji ukradnú, nie je zadarmo. Každý, kto kradne, urobí dobre, keď s tým úplne prestane. Ale ako môže človek, ktorý v obchodoch kradne, nájsť silu raz a navždy prestať? Pominie tento jav niekedy?

[Obrázok na strane 7]

Krádeže v obchodoch ruinujú obchodníkov

[Obrázok na strane 7]

Na krádeže v obchodoch doplácame všetci

[Obrázky na strane 8]

Kradnutie v obchodoch negatívne ovplyvňuje vašu budúcnosť

[Prameň ilustrácie]

Odtlačky prstov: © Morocco Flowers/​Index Stock Imagery