Pozorujeme svet

Dojčatá reagujú na hudbu

„Ešte skôr ako sa dojčatá naučia rozprávať, prejavujú pozoruhodnú schopnosť reagovať na hudbu,“ uvádza časopis Scientific American. Podľa tejto správy sú dojčatá schopné zachytiť rozdiel v tónoch a zmeny tak v tempe, ako aj v rytme hudby. Sú tiež schopné rozoznávať melódiu, aj keď je v rôznej tónine. Dvojmesačné deti uprednostňujú harmonické tóny pred disharmonickými. V správe sa píše: „Peter Hepper z Kráľovninej univerzity v Belfaste zistil, že asi dva týždne pred narodením plody rozoznali rozdiel medzi zvučkou televíznej relácie, ktorú denne počas niekoľkých týždňov počúvali ich matky, a novou piesňou.“

 Pokoj v aute a bezpečnosť

„Tí, ktorí cestujú autom, by sa za každú cenu mali vyhýbať hádkam.“ Toto upozornenie nemeckého združenia pre technický dozor TÜV uviedli noviny Berliner Morgenpost. „Agresivitu vodič nevedomky prenáša na svoj spôsob jazdy, čím rastie riziko vzniku nehody.“ Ako poznamenáva článok, „krízová situácia“ sa môže v aute prudko vyostriť najmä preto, že obmedzený priestor v aute neumožňuje vzdialiť sa. Preto sa odporúča, aby cestujúci počas jazdy nerozoberali citlivé témy, ktoré by mohli viesť k hádke. Všetci v aute urobia dobre, ak sa budú považovať za členov tímu so spoločným cieľom. Článok radí: „Pred začiatkom cesty by malo byť stanovené, ako má ten, kto sedí vedľa vodiča, pomôcť pri navigácii, obsluhe rádia či pri riešení náročných situácií.“

Čierne more sa zotavuje

Podľa ukrajinských novín Demokratyčna Ukrajina žije v Čiernom mori oproti minulosti viac delfínov, krabov a kreviet — tvorov, ktoré zvyčajne nežijú v znečistených vodách. Dokonca i prístav Odesa, ktorý sa zvyčajne považuje za najznečistenejšiu časť Čierneho mora, má opäť veľkú populáciu morských koníkov. „Ekosystémy v Čiernom a Azovskom mori sa pomaly, ale iste zotavujú po dlhej chorobe,“ hovorí Borys Alexandrov, riaditeľ odeskej pobočky Inštitútu pre faunu a flóru južných morí. Čo im umožnilo zotaviť sa? Časopis Science News uvádza: „Po páde komunizmu nastali v Rusku, na Ukrajine, v Moldavsku, Rumunsku a Bulharsku ekonomické ťažkosti, a tým sa výrazne obmedzili výdavky na priemyselné hnojivá. Preto prívaly dusičnanov do Čierneho mora počas 90. rokov 20. storočia náhle poklesli.“ I keď obmedzené používanie priemyselných hnojív Čiernemu moru pomohlo, „ekonomický kolaps a obmedzenie poľnohospodárskej výroby je úbohou stratégiou na obnovenie mŕtvych [morských] oblastí,“ uvádza Science News. Laurence Mee, ktorý vyučuje starostlivosť o moria a pobrežia na Plymouthskej univerzite v Anglicku, navrhuje iné riešenie. Hovorí: „Mali by sme sa učiť trochu rozumnejšie hospodáriť, aby sme obmedzili odtok výživných látok z polí.“

Zavlažované splaškami

„Jedna desatina všetkých hospodárskych plodín na celom svete je zavlažovaná odpadovou vodou,“ podávajú správu rakúske noviny Der Standard. Týmto spôsobom sa pestujú také odlišné plodiny, ako sú paradajky a kokosové orechy. „Väčšinou neupravená odpadová voda z veľkomiest tečie priamo do zavlažovacieho systému,“ píše sa v novinách. Noviny ďalej citujú Chrisa Scotta z Medzinárodného inštitútu pre vodné hospodárstvo na Srí Lanke: „V mnohých oblastiach v blízkosti rýchlo sa rozrastajúcich veľkomiest je to jediný spôsob, ako sa vyrovnať s nedostatkom vody.“ Ako uvádza správa, na vyše 20 miliónoch hektárov poľnohospodárskej pôdy po celom svete nemajú poľnohospodári na výber — splašky nielenže poskytujú hnojivo zadarmo, ale často je to jediná dostupná voda, ktorú si môžu dovoliť.

Obchod s ľuďmi

„Obchod s ľuďmi prináša medzinárodným zločineckým organizáciám odhadovaný zisk šesť až deväť miliárd dolárov ročne, čím sa stal ich tretím najvýnosnejším zdrojom príjmu po drogách a zbraniach,“ uvádza medzinárodné vydanie novín The Miami Herald. Na nedávnej tlačovej konferencii, ktorá sa konala v meste Mexiko, John Miller z Ministerstva zahraničných vecí USA, ktorý je riaditeľom odboru boja proti obchodovaniu s ľuďmi, povedal reportérom, že ročne bývalo do Spojených štátov predaných okolo 17 500 ľudí. Jedna tretina z nich pochádzala z Mexika alebo bola cez Mexiko prevezená. „Nehovorím o nezákonnom prisťahovalectve, ale o mužoch, ženách a deťoch, ktorých prinútili žiť v otrockých podmienkach,“ povedal Miller. Obchod s ľuďmi na sexuálne vykorisťovanie a nútenú prácu označil za „jeden zo základných problémov porušovania ľudských práv v 21. storočí“.

Slnko a tehotné ženy

„Štúdia, ktorá sa zaoberala hladinou vitamínu D u tehotných žien, odhalila, že veľkému počtu žien vitamín chýba, čo môže ohroziť ich nenarodené deti,“ informujú austrálske noviny Sun-Herald. Deti s deficitom vitamínu D môžu mať krivé nohy, môžu trpieť záchvatmi a môže sa u nich vyvinúť choroba kostí známa ako krivica. Štúdiou, ktorú robila Nemocnica sv. Juraja v Sydney a do ktorej bolo zapojených 1000 žien, sa zistilo, že „jednej z desiatich žien svetlej pleti a jednej z piatich žien tmavej pleti chýbal vitamín D“. Riešenie tohto problému sa zdá jednoduché. Ľudské telo si samo vytvára okolo 90 percent potrebného vitamínu D, keď je pokožka vystavená miernemu slnku. „Väčšina žien [potrebuje] len asi 10 minút slnečného žiarenia denne alebo jednu hodinu týždenne, aby získali dostatok vitamínu D,“ uvádzajú noviny.

Syndróm športujúcich žien

Podľa brazílskych novín Folha môže ženám, ktoré sa venujú extrémne namáhavému telesnému cvičeniu, hroziť riziko osteoporózy, porúch príjmu potravy a amenorey — vynechania menštruácie. Turíbio Leite de Barros Neto, koordinátor Centra telovýchovného a športového lekárstva na Sãopaulskej univerzite, hovorí: „Ideálne je, ak má žena o 10 percent telesného tuku viac ako muž. Inými slovami, nemala by mať menej tuku ako 15 percent svojej hmotnosti.“ V spomínaných novinách sa ďalej píše, že ak má žena menej tuku ako uvedené množstvo, môže byť pre jej telo náročné, aby produkovalo hormóny na reguláciu jej mesačného cyklu, a môže sa znížiť množstvo vápnika, ktorý sa ukladá v jej kostiach, čo vedie k osteoporóze.