Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Dejiny písané krvou

Dejiny písané krvou

EŠTE pred niekoľkými rokmi sa zdalo, že terorizmus sa týka len niekoľkých izolovaných oblastí, napríklad Severného Írska, Baskicka na severe Španielska a niektorých oblastí na Blízkom východe. No teraz, najmä od 11. septembra 2001, keď boli zničené budovy Svetového obchodného centra v New Yorku, sa teroristické útoky objavujú ako huby po daždi v rôznych častiach sveta: na rajskom ostrove Bali, v Madride, v Londýne, na Srí Lanke, v Thajsku a dokonca v Nepále. No terorizmus nie je nový jav. Čo znamená slovo „terorizmus“?

Terorizmus bol definovaný ako „stratégia boja či metóda hrubého zastrašovania politických odporcov alebo obyvateľstva hrozbou násilia či použitím násilia. Terorizmus slúži na vynucovanie určitého politického cieľa.“ ​(Ottova všeobecná encyklopédia) Spisovateľka Jessica Sternová však uviedla takýto postreh: „Človek, ktorý skúma terorizmus, sa stretne so stovkami definícií... Ale len dve podstatné črty odlišujú terorizmus od iných foriem násilia.“ Aké sú to črty? „Po prvé, terorizmus je namierený proti civilistom... Po druhé, teroristi využívajú násilie s hrozným zámerom: vyvolať v cieľovej skupine strach je často dôležitejšie než fyzické následky. Toto zámerné vyvolávanie hrôzy odlišuje terorizmus od bežnej vraždy alebo útoku.“

Terorizmus s koreňmi v minulosti

V prvom storočí bojovala v Judei násilnícka skupina zelótov za nezávislosť Židov od Ríma. Niektorí z najzanietenejších prívržencov zelótov sa stali známymi ako sikariovia, čiže muži s dýkami. Toto pomenovanie je odvodené od krátkych mečov, ktoré mali sikariovia schované pod oblečením. Sikariovia sa obyčajne zamiešali medzi zástupy ľudí, ktoré prišli do Jeruzalema na sviatok, a svojim nepriateľom podrezali hrdlo alebo im vrazili dýku do chrbta. *

V roku 66 n. l. sa skupina zelótov zmocnila pevnosti Masada pri Mŕtvom mori. Zmasakrovali rímsku posádku a z pevnosti na vrchole kopca urobili svoju bojovú základňu. Z nej v priebehu rokov podnikali výpady a prenasledovali rímske ozbrojené sily. Desiata rímska légia pod vedením veliteľa Flavia Silvu v roku 73 n. l. znovu získala Masadu, no zelótov neporazila. Jeden historik z tej doby tvrdí, že miesto toho, aby sa zelóti vzdali Rimanom, 960 z nich — všetci okrem dvoch žien a piatich detí — spáchalo samovraždu.

Niektorí považujú vzburu zelótov za počiatok toho, čo dnes poznáme ako terorizmus. Či už je to pravda, alebo nie, dejiny odvtedy stále nesú stopy terorizmu.

Terorizmus s koreňmi v takzvanom kresťanstve

V priebehu dvoch storočí od roku 1095 križiacke vojská opakovane pochodovali medzi Európou a Blízkym východom. Proti nim stáli vojská moslimov z Ázie a severnej Afriky. Obe strany chceli mať kontrolu nad Jeruzalemom. Títo „svätí bojovníci“ v mnohých bitkách sekali jeden druhého na kusy. Mečmi a bojovými kosami ubližovali aj civilistom, ktorí im prišli do cesty. William z Týru, duchovný z 12. storočia, opísal vstup križiakov do Jeruzalema v roku 1099 takto:

„Spoločne prechádzali ulicami s mečmi a kopijami v rukách. Každého, koho stretli, na mieste zabili, mužov, ženy i deti, nešetriac nikoho... Pozabíjali na uliciach toľkých ľudí, že tam boli kopy mŕtvol, takže tade nikto nemohol prejsť ani ich obísť, mohol ísť len po nich, toľko tam ležalo mŕtvych... Bolo preliatej toľko krvi, že tiekla vo všetkých priekopách a jarkoch, a všetky ulice mesta boli pokryté mŕtvymi telami.“ *

V posledných storočiach začali teroristi používať výbušniny a strelné zbrane, čo má príšerné následky.

Milióny mŕtvych

Dvadsiaty ôsmy jún 1914 považujú historici za významný míľnik v európskych dejinách. Istý mladý muž, podľa niektorých hrdina, zastrelil rakúskeho korunného princa, arcivojvodu Františka Ferdinanda. Táto udalosť vtiahla ľudstvo do prvej svetovej vojny. Kým sa Veľká vojna skončila, prišlo o život 20 miliónov ľudí.

28. júna 1914 bol vykonaný čin, ktorý vrhol svet do vojny

Prvá svetová vojna mala svoje pokračovanie v druhej svetovej vojne, ktorá sa stala známou koncentračnými tábormi, smrťou civilistov pri bombových útokoch a odvetou na nevinných ľuďoch. Vraždenie sa po vojne nezastavilo. V 70. rokoch 20. storočia zomrelo vyše milióna ľudí počas masového vyvražďovania v Kambodži. A Rwandčania sa dodnes nespamätali z vyvraždenia vyše 800 000 ľudí v 90. rokoch.

Od roku 1914 ľudia v mnohých krajinách stále trpia následkom teroristických činov. No niektorí ľudia sa dnes správajú tak, akoby sa nemali z čoho poučiť. Pri teroristických útokoch opakovane prichádzajú o život stovky ľudí, tisíce ľudí sú mrzačené a milióny ľudí sú okrádané o právo na pokojný a bezpečný život. Na trhoviskách vybuchujú bomby, dediny sú do tla vypaľované, ženy sú znásilňované, z detí sa stávajú rukojemníci a ľudia hynú. Táto krutosť je na dennom poriadku napriek zákonom a všeobecnému odporu voči nej. Existuje nádej, že terorizmus pominie?

^ 5. ods. Ako sa píše v Skutkoch 21:38, rímsky vojenský veliteľ nespravodlivo obvinil apoštola Pavla, že bol vodcom 4000 „mužov s dýkami“.

^ 10. ods. Ježiš učil svojich učeníkov, aby ‚milovali svojich nepriateľov‘, nie aby ich nenávideli a zabíjali. — Matúš 5:43–45.