Kedy začala morálka prudko upadať?

KEDY podľa vás začala morálka prudko upadať? Za vášho života alebo za života vašich starších príbuzných či priateľov? Niektorí hovoria, že nebývalý morálny úpadok sa začal prvou svetovou vojnou, ktorá vypukla v roku 1914. Profesor histórie Robert Wohl v knihe The Generation 1914 (Generácia roku 1914) napísal: „Tí, ktorí prežili vojnu, sa nemohli zbaviť presvedčenia, že jeden svet sa skončil a ďalší sa začal v auguste 1914.“

 „Normy spoločenského správania — ktoré sa už všade znižovali — úplne prestali platiť,“ hovorí historik Norman Cantor. „Keď politici a generáli zaobchádzali s miliónmi ľudí, ktorých životy mali v rukách, ako so zvieratami určenými na zabitie, aké náboženské či etické predpisy by mohli ešte ľuďom brániť v tom, aby nezaobchádzali jeden s druhým tak divoko ako zvieratá v džungli?... Zabíjanie v prvej svetovej vojne znížilo hodnotu ľudského života na minimum.“

V rozsiahlom diele The Outline of History (Náčrt dejín) anglický historik H. G. Wells napísal, že po prijatí evolučnej teórie „nasledovala skutočná demoralizácia“. Prečo? Niektorí zastávali názor, že človek je len vyššou formou živočíchov. Wells, ktorý bol evolucionistom, v roku 1920 napísal: „Človek je podľa nich spoločenské zviera podobne ako indický divý pes kuon... preto sa im zdalo správne, že veľké psy z ľudskej svorky by mali tyranizovať a podmaňovať.“

Áno, ako uviedol Cantor, prvá svetová vojna zničila morálne vnímanie ľudí. Vysvetlil: „Staršia generácia bola úplne znemožnená vo všetkom — v politike, v obliekaní, v mravnosti.“ K morálnemu úpadku vo veľkej miere prispeli aj cirkvi, ktoré znečistili kresťanské učenie tým, že propagovali evolučnú teóriu a huckali bojujúce strany proti sebe. Britský brigádny generál Frank Crozier napísal: „Kresťanské cirkvi sú najlepšími tvorcami krvilačnosti, ktorých máme a ktorých sme voľne využívali.“

Morálne kódexy zavrhnuté

V desaťročí po prvej svetovej vojne — v takzvaných búrlivých 20. rokoch — boli staré hodnoty a morálne zábrany zavrhnuté a nahradil ich postoj, že je všetko dovolené. Historik Frederick Lewis Allen sa k tomu vyjadruje: „Raz bude možno tých desať rokov, ktoré nasledovali po vojne, výstižne známych ako desaťročie neslušného správania... So starým poriadkom vecí sa vytratila sústava zásad, ktoré obohacovali život  a dávali mu zmysel, a nebolo ľahké nájsť zásady, ktoré by ich nahradili.“

Svetová hospodárska kríza v 30. rokoch priviedla mnohých k vytriezveniu, keď sa ocitli v obrovskej chudobe. Koncom tohto desaťročia však svet vstúpil do ešte ničivejšej vojny — druhej svetovej vojny. Zakrátko národy vyrábali vražedné zbrane vyvolávajúce hrôzu, vďaka čomu sa svet síce dostal z hospodárskej krízy, ale prežíval utrpenie a hrôzy, ktoré sú nad ľudské chápanie. Na konci tejto vojny ležali stovky miest v troskách. Dve japonské mestá boli zničené, každé jednou atómovou bombou! Milióny ľudí zahynuli v príšerných podmienkach koncentračných táborov. V tomto konflikte prišlo o život asi 50 miliónov mužov, žien a detí.

V hrozných podmienkach druhej svetovej vojny ľudia prestali lipnúť k tradičným zásadám toho, čo je vhodné, a prijali vlastné kódexy správania. V knihe Love, Sex and War—Changing Values, 1939-45 (Láska, sex a vojna — zmena hodnôt, 1939 – 1945) sa píše: „Zdalo sa, že sexuálne zábrany počas vojny padli, keď sa bezuzdnosť typická pre vojnové pole dostala na nový front — do domácností... Tlak a napätie, ktoré priniesla vojna, onedlho nahlodali morálne zábrany a život v mnohých domácnostiach sa zdal taký lacný a krátky ako život na fronte.“

Neustála hrozba smrti umocňovala v ľuďoch túžbu po citových vzťahoch, aj keby boli len dočasné. Jedna žena z Británie ospravedlňovala sexuálnu povoľnosť v tých dramatických rokoch slovami: „My sme vlastne neboli nemorálni, bola vojna.“ Istý americký vojak uznal: „Podľa zásad väčšiny ľudí sme boli nemorálni, ale boli sme mladí a na druhý deň sme mohli zomrieť.“

Mnohí prežijúci trpeli následkom hrôz, ktoré videli. Dodnes niektorí, dokonca aj tí, ktorí boli vtedy deťmi, v mysli opätovne prežívajú traumatické skúsenosti. Mnohí stratili vieru, ako aj morálny kompas. Ľudia neuznávali žiadnu autoritu, ktorá by mohla stanoviť zásady toho, čo je správne a čo nesprávne, a tak sa začali na všetko pozerať ako na relatívne.

Nové spoločenské pravidlá

Po druhej svetovej vojne boli publikované štúdie o sexuálnom správaní ľudí. Jednou z nich bola Kinseyho správa, ktorá mala vyše 800 strán a vyšla v Spojených štátoch v 40. rokoch. Viedlo to k tomu, že mnohí ľudia začali otvorene hovoriť o intímnych veciach, o ktorých sa kedysi až tak bežne nerozprávalo. Hoci sa neskôr zistilo, že údaje o počte homosexuálov alebo ľudí s inou sexuálnou úchylkou boli prehnané, táto štúdia odhalila obrovský morálny úpadok, ktorý nastal po vojne.

Istý čas sa ľudia snažili budiť dojem slušnosti. Napríklad rozhlas, filmy a televízia podliehali cenzúre. No netrvalo to dlho. William Bennett, bývalý minister školstva v Spojených  štátoch, sa vyjadril: „V 60. rokoch však Amerika začala prudko a neprestajne upadať do stavu, ktorý by sa dal nazvať decivilizácia.“ Takáto situácia nastala aj v mnohých iných krajinách. Čo v 60. rokoch urýchlilo morálny úpadok?

V tom desaťročí sa takmer súbežne objavilo feministické hnutie a sexuálna revolúcia, ktorá priniesla takzvanú novú morálku. Boli vyvinuté aj účinné antikoncepčné tabletky. Keď mohli mať ľudia pohlavný styk bez toho, aby sa obávali počatia, stala sa bežnou „voľná láska“, teda vzťah „bez manželských záväzkov“.

V tom čase tlač, filmy a televízia urobili ústupky vo svojich morálnych kódexoch. Neskôr Zbigniew Brzezinski, bývalý šéf Národnej bezpečnostnej rady Spojených štátov, o hodnotách predkladaných v televízii povedal: „Otvorene ospevujú sebauspokojenie, predkladajú násilie a brutalitu ako niečo normálne [a] povzbudzujú k promiskuite.“

V 70. rokoch si získali všeobecnú obľubu videorekordéry. Odvtedy si ľudia mohli doma pozerať nemravné scény, ktoré by si nikdy nedovolili pozerať v kine, kde by ich druhí videli. V posledných rokoch sa v krajinách po celom svete môžu cez internet dostať k tej najodpornejšej pornografii všetci, ktorí majú počítač.

Následky sú v mnohých ohľadoch desivé. „Keď k nám prišli decká z ulice pred desiatimi rokmi,“ povedal nedávno dozorca jednej väznice v Spojených štátoch, „mohol som sa s nimi rozprávať o tom, čo je správne a čo nesprávne. Ale keď takéto decká prídu teraz, nemajú poňatia, o čom hovorím.“

Kde hľadať pomoc?

O rady v morálnej oblasti sa nemôžeme obrátiť na náboženstvá sveta. Cirkvi namiesto toho, aby sa zastávali spravodlivých zásad, ako to robil Ježiš a jeho nasledovníci v prvom storočí, stali sa časťou tohto sveta a aj ony páchajú jeho zlé skutky. Jeden spisovateľ položil otázku: „V ktorej vojne niektorá bojujúca strana netvrdila, že ju Boh podporuje?“ Čo sa týka obhajoby Božích morálnych zásad, istý duchovný z New Yorku pred niekoľkými rokmi povedal: „Cirkev je jedinou organizáciou na svete, kde sú na tých, ktorí do nej vstupujú, kladené nižšie požiadavky než na tých, ktorí nastupujú do autobusu.“

Je zjavné, že obrovský morálny úpadok tohto sveta signalizuje, že treba niečo robiť. Ale čo? Aké zmeny sú potrebné? Kto ich môže urobiť a ako to urobí?

[Zvýraznený text na strane 5]

„Zabíjanie v prvej svetovej vojne znížilo hodnotu ľudského života na minimum“

[Rámček na strane 6]

CNOSTI VERZUS HODNOTY

Cnosti boli kedysi jednoznačné. Buď bol človek čestný, verný, cudný a počestný, alebo nie. Dnes sa slovo „cnosti“ vytráca a nahrádza ho slovo „hodnoty“. To však skrýva problém, ako píše historička Gertrude Himmelfarbová v knihe The De-Moralization of Society (Demoralizácia spoločnosti): „O cnostiach sa nedá povedať to isté, čo o hodnotách... že každý má právo určiť si vlastné cnosti.“

Táto historička uvádza, že k hodnotám „môže patriť presvedčenie, názory, postoje, pocity, zvyky, spoločenské pravidlá, preferencie, predsudky a dokonca výstrednosti — všetko, čo človek, skupina alebo spoločnosť považuje za hodnotné, bez ohľadu na obdobie a dôvod“. V súčasnej povoľnej spoločnosti si ľudia myslia, že majú právo vybrať si vlastné hodnoty tak, ako si vyberajú potraviny v supermarkete. Ale čo sa v tom prípade stane so skutočnými cnosťami a morálkou?

[Obrázok na stranách 6, 7]

Dostať sa k úpadkovej zábave je čoraz ľahšie