Hagnente ty agnate’ao

Ombiagne o Haratiagneo ro Nanomboke Nihamaro?

Ombiagne o Haratiagneo ro Nanomboke Nihamaro?

Ombiagne o Haratiagneo ro Nanomboke Nihamaro?

OMBIAGNE ro nanomboke nihamaro o haratiagneo arake ty heve’o? Tato ho ato vao, sa tamy ty andro ty longo’o ndra nama’o fa bey noho i rehe? Misy ty mirehake fa nanjare raty toetse o ndatio naho oharegne tamy ty taloha, nanomboke tamy Aly Lahibey I, tamy 1914 oy. Hoe ty Robert Wohl, mpampianatse miomba o tantarao, amy ty boke tihoe Ny Taranaka tamy 1914 (angilé): “Nino i ndaty tsy nimate tamy i alỳ rey, fa nisy tontolo raike nifaragne tamy Aogositra 1914, sady nisy raike hafa ka nanomboke. Tsy niafake tan-tsay iareo ao zay.”

Hoe ty Norman Cantor, mpahay tantara: “Tsy nisy ndaty naneho hatea sasa ty tamy ty mpiharo tanàgne ama’ay ndra taia ndra taia. Toe fa nitsiampe ka ty ndaty nanao hoe izay taloha. Natao o mpanao politikeo naho o manam-boninahitseo hoe biby hovonoegne i ndaty an-tapetrisa’e nifehe’e rey. Tsy mahagaga areke naho mifampinday manahake o bibihakò o ndatio ndra tie teo aza ty fitsipike sambe karaza’e nifehe aze, agnisa izay ty boake amo o fivavahagneo. ... Tena nanjare tsy nisy dika’e sasa o aigneo, satria ndaty tsy vatse isahegne ty vinono tamy Aly Lahibey I [1914-1918].”

Nirehake ty H. Wells, mpahay tantara angilé sady mpino o evolisionao, amy ty boke tihoe Ny Famintinana ny Tantara, fa tafara i fotoagne ninoa o ndatio o evolisionaoy ro nanomboke “tsy niraharaha ty miomba ty soa naho ty raty” iareo. Ino ty anto’e? Nisy ty nihevetse fa biby ambone karazagne avao o ndatio. Hoe ty Wells, tamy 1920: ‘Nihevetse iareo fa biby miharo toboke manahake o amboa hako indianao o ndatio, le mahazo magnorohoro naho manjakazaka ze bey naho ze matanjake.’

Tena maregne areke i reha i Cantor-oy. Tena niova ty fihevera o ndatio ty soa naho ty raty tafara i Aly Lahibey I. Hoe avao reke: “Natao ze hiheveragne fa diso iaby ze natao o ndatio taloha i alỳ, ndra tamy ty politike, ndra tamy ty fomba fisikinagne, ndra ty fiheveragne miomba ty filagne.” Vao mainke nitombo ka o haratiagneo naho fa nanjare nino ty evolisiona o fivavahagneo sady nandrisike o ndatio handeha hialy, ndra tie hagnaratiratiagne ty fampianara i Kristy aza zay. Hoe ty jeneraly britanika atao tihoe Frank Crozier: “Tena mahay mandrisike o ndatio hampite lio o Fivavahagne Kristianao, le nampiasae’ay arake ze iteava’ay aze.”

Tsy Niraharahaegne Sasa i Fitsipike Miomba ty Findesam-batagney

Tsy niraharahae o ndatio sasa i fitsipike miomba ty findesam-batagney tafara i Aly Lahibey I. Natao tihoe Tao ty Filibagne i folo taogne tafara ioy. Nihevetse o ndatio fa nimete iaby ze kila raha atao’e. Hoe ty Frederik Allen, mpahay tantara: “Mete soa naho atao tihoe Folo Tao ty Tsy Fahalalam-pomba i folo taogne nagnarake i alỳ. ... Tsy nisy sasa i fitsipike miomba ty findesam-batagne norihegne taloha teo, nahavy o fiaignagneo hahafinaritse naho hisy dika’ey. Faie tsy nisy fitsipike vaovao nasolo izay.”

Somare nifehe tegna o ndatio tagnelagnela ty taogne 1930 naho 1940. Nisy olagne ara-toekarena lahibey magneran-tane, le nanjare tena nahantra iareo. Faie nisy ka ty Aly Lahibey II tamy 1939. Tena niraty io naho oharegne tamy i voaloha’ey. Tane maro ty namboatse fitaovam-pialiagne tena mahery. Nanjare nanagn’asa iaby o ndatio, le nitapetse eo ka i olagne ara-toekarenay. Faie niterake fijaleagne naho horohoro tsy nisy hoe’e i fitaovam-pialiagne rey. Rova bey maro ty tena nirava naho fa ho nifaragne i alỳ. Ta Japon agne ty roe tamy izay. Bomba raike avao, le fa mandrava aze. An-tapetrisa’e ty nimate tamy i tobe fitanagne mampatahotse rey. Lahilahy naho ampela vaho ajaja 50 tapetrisa teo ho eo ty nimate tamo o aly iohoe naho atambatse.

Sambe nanao ze saim-pata’e miomba ty findesam-batagne o ndatio tamy Aly Lahibey II. Tsy norihe iareo sasa i fitsipike nisy fa elay. Hoe ty boke Fitiavana sy Firaisana ary Ady​—Niova ny Fitsipika Narahina, 1939-1945 (angilé): “Tsy nifehe ty filà ty nofotse sasa o ndatio tagnate i alỳ. Izay ty natao o maramila tamy i alỳ reo, le nagnorike igne ka iareo. ... Nafana sady nampatahotse i alỳ, le tsy niraharahae o ndatio sasa i fitsipike miomba ty findesam-batagney. Nanjare nitovy toe-tsaigne tamy i tagn’aly agney ze ndaty tamy ty tanàgne maro. Nihevere’e ho tsy misy dika’e sady fohe o fiaignagneo.”

Natahotse ho mate avao o ndatio, le vao mainke nipay ndaty ho tea aze ndra tie tsielatsiela avao aza. Nagnara-po tamy ty fijangajangagne areke iareo, tagnate o fotoagne nikorontagne iohoe. Mikezake nagnamora izay ty ampela raike a Grande Bretagne agne toy, le nirehake tie: “Tsy tihoe raty findesam-batagne zahay, fa i alỳ avao ty mahavy anay manao i raha rey.” Hoe ka ty maramila amerikana raike toy: “Mihevetse anay ho raty findesam-batagne varagne o ndatio. Faie te hankamamy o fiaignagneo avao zahay tamy izay satria mbe tanora sady va’e ho mate naho hamaray igne.”

Maro tamy i ndaty nivotso-belogne tamy i alỳ rey ro tena nijale, noho ty raha mampatahotse nitrea’e. Mbe mijale avao ty ndaty ila’e amy izao, agnisa izay i aze mbe nikede tamy i aly rey, naho fa miheregne an-tsai’e ao i raha niseho rey. Maro tamy iareo ro nanjare tsy nanagne fanantenagne sady tsy nahafantatse ty atao tihoe soa naho raty sasa. Tsisy dika’e tamy iareo sasa ze managne fahefagne hametrake fitsipike miomba ty soa naho ty raty. Nanjare nihevetse iareo fa miovaova arakarake ty raha misy ty fitsipike orihegne.

Fitsipike Vaovao

Nisy fagnadikadignagne miomba ty findesan-tegna o ndatio amy ty filagne naboake an-tsoratse tafara i Aly Lahibey II. Raike tamy izay i natao ta Etazonia agne, tagnelagnela ty taogne 1940 naho 1950. Natao tihoe Tatetse i Kinsery o raha iohoe, sady nahatratse 800 peje mahery. Ty voka’e, maro ty ndaty nanomboke nahavany nirehake miomba ty filagne ndra tie tsy fanoegne loatse aza zay tie taloha. Maregne fa nirehafegne naho fa tafara tatoy tie, nagnitatse ty mpanoratse o tatetse iohoe satria maro loatse ty isake nimey iareo miomba ty lahilahy sambe lahilahy mifampila naho ty filagne tsy fatao. Faie voaporofo tamo o tatetse iohoe fa tena niraty ty findesam-bata o ndatio tafara i alỳ.

Nikezake nagnorike indraike ty fitsipike miomba ty soa naho ty raty o ndatio tagnate ty fotoagne kedekede. Nafahagne ohatse ze raha tsy magneva tamo o radio, tamo o filmao vaho o teleo. Faie tsy naharetse ela zay. Hoe ty William Bennett, minisitse ty fampianaragne ta Etazonia agne: ‘Nanomboke tamy ty taogne 1960, le tsy niraharaha ty fitsipike miomba ty findesan-tegna sasa o Amerikanao. Nalaky ze fiovagne zay sady mbe mitohy hatrake amy izao.’ Trea amy ty tane maro ao ka zay. Nagnino ro nitombo malaky o haratiagneo nanomboke tamy 1960?

Nanomboke nitake ty zo’e o ampelao tamy io. Niova ka ty fihevera o ndatio o filagneo, sady nisy fitsipike vaovao norihegne miomba izay. Ankoatse izay, le nisy fagnafoly tsy nampivesatse niboake ka sady tena nandaitse. Tsy natahoragne hivesatse areke o ampelao, le nanjare fanao ty mifampila faie tsy misy fifagnekeagne.

Nanjare tsy le nihentetse loatse sasa ka o gazeteo naho o mpamoake filmao vaho o teleo. Hoe ty Zbigniew Brzezinski, filoha ty Filan-keve-pilaminagne Amerikana taloha, miomba ty raha aseho amo o teleo: ‘Mandrisike o ndatio hanao ze mahafinaritse ty tegna’e naho hijangajanga [i fandaharagney]. Atao ka ze hihevera o ndatio fa tsy raty o vono ndatio naho o fampijaleagneo.’

Nanomboke nalaza o videò tamy ty taogne 1970 tagne ho agne. Afake nagnente filma mampiseho filagne tsy fatao tan-tragno’e agne areke o ndatio. Faie tsy ho vani’e ty hagnente izay amo o sinema-ao ey satria maro ndaty ty ey. Afake mahatrea sare naho lahatsoratse fara izay ty raty amo o ordinaterao ao ka ty ndaty magneran-tane tato ho ato naho amo o Internet-o.

Maro ty voka-draty ze raha zay sady tena mampiriatse holitse. Hoe ty mpiambegne pirizò raike a Etazonia agne mbe tsiela toy: “Folo taogne lasa zay, le mbe fanta o ajaja nigadra tetò ty atao tihoe soa naho raty, naho fa nirehake tamy iareo raho. Faie tsy fa mahafantatse izay sasa ze ajaja mizilike eto amy hinane izao.”

Aia ty Hahatreavantikagne Tari-dalagne?

Tsy afake magnomey tari-dalagne miomba ty findesan-tegna ty ankamaroa o fivavahagneo. Tsy mandrisike o ndatio hagnorike ty toro lalan’Andrianagnahare iareo, tsy mba manahake i Jesosy naho i mpiana’e tamy ty taonjato voaloha’e rey. Nanohagne aly o fivavahagneo, sady nilefetse tamo o haratiagneo. Hoe ty mpanoratse raike toy: ‘Sambe nihevetse ze tafike nialy tamy izay fa nanohagne aze ty Andrianagnahare.’ Hoe ty pretra raike a New York agne toy, taogne maro lasa zay, miomba ty fampihara o fivavahagneo ty fitsipin’Andrianagnahare: “O fivavahagneo ro milefetse loatse amy ze ndaty ama’e ao. Mbe hentetse loatse aza ty fitsipike mifehe o tobileo naho oharegne amo o mpivavakeo.”

Trea areke fa misy raha meke mila atao amo o faharatiagne vao mainke mihamaro tie amy izao. Ino zay? Fiovagne ino ty ilaegne? Ia ty afake manao izay, sady amy ty fomba akore?

[Hevetse Lahibey]

Tena nanjare tsy nisy dika’e sasa o aigneo, satria ndaty tsy vatse isahegne ty vinono tamy Aly Lahibey I [1914-1918]

[Efajoro]

MIFANOHETSE O SOATOAVINAO O HASOA TOETSEO

Nazava bey o hasoa toetseo tie taloha. Ndra ty ndaty raike aza nanao ty maregne, tsy nivalike, nalio, nanao raha magneva avao. Amy izao ty rehake tihoe “soatoavina” le nisoloagne tihoe “hasoa toetse.” Faie nisy olagne zay, arake ty nihamaregne i Gertrude Himmelfarb mpahay tantara amy ty boke The De-Moralization of Society ao tihoe: “Tsy misy afake mirehake miomba o hasoa toetseo mitovy amy i soatoavinay, ... fa sambe managne ty zo’e amo o hasoa toetseo ty tsikiraidraike.”

Nihamaregne’e avao ka fa tihoe hasoa toetse, ‘le afake aseho amy ty finoagne, hevetse, toe-tsaigne, fihetseham-po, fahazaragne, havoriambey, safidy atao, fifagnarahagne, fanoagne kitomboke, ndra amy ty raha miambake ndra amy ty raike, ndra raha iharoagne ndra amy ty fiaraha-monegne. Mila aseho amy ty fotoagne iaby io ndra inogn’ino anto’e.’ Amy ty fiaraha-monegne amy izao, le anjara ty tsikiraidraike ty mifily hanagne hasoa toetse mitovy amy ty ndaty mifily entagne amo o labodike beio ey. Faie manao akore ty toetse o ndatio naho ty findesam-bata’e?

[Sare]

Mora trea o fihisagne ratio tie amy izao