Yaa mi ní ɔ nɔ

Blɔ Nɔ Nɛ A Gu Kɛ Baa Baiblo ɔ Yi Nɛ Wa Nine Su Nɔ Mwɔnɛ ɔ

Blɔ Nɔ Nɛ A Gu Kɛ Baa Baiblo ɔ Yi Nɛ Wa Nine Su Nɔ Mwɔnɛ ɔ

Blɔ Nɔ Nɛ A Gu Kɛ Baa Baiblo ɔ Yi Nɛ Wa Nine Su Nɔ Mwɔnɛ ɔ

Bɔ nɛ pee ha nɛ Baiblo ɔ ngɛ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ ngɛ nyakpɛ wawɛɛ. A gbe Baiblo ɔ ngmami nya maa pee jeha 1,900 nɛ be ɔ. A ngma e mi munyu ɔmɛ kɛ fɔ níhi nɛ a ma nyɛ ma puɛ kaa pepa nɛ a kɛ ngɔwu pee kɛ lohwe he womihi a nɔ. Se mwɔnɛ ɔ, nihi bɔɔ ko pɛ nɛ a tuɔ gbi nɛ a ngma Baiblo ɔ ngɛ mi ɔ. Jehanɛ se hu ɔ, nihi nɛ a hɛɛ blɔ nya nguahi, kɛ jami hɛ mi nyɛɛli ka kaa a maa puɛ Baiblo ɔ.

SE KƐ e ba lɛ kɛɛ nɛ Baiblo ɔ puɛ we nɛ e ngɛ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ? Nɛ mɛni he je nɛ nihi ma nyɛ maa kane Baiblo ɔ pe womi kpahi tsuo ɔ? Ha nɛ waa hyɛ yi mi tomi enyɔ komɛ a he je.

A Hyɛ Blema Baiblo ɔ Nɔ Nɛ A Ngma E Mi Munyu ɔ Fuu Kɛ Pue Si

Nihi nɛ a nine su Baiblo ɔ nɔ kekleekle, nɛ ji Israel bi ɔmɛ ɔ baa yi nɛ a hyɛ nɔ kɛ ngma e mi munyu ɔmɛ fuu kɛ pue si. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a de Israel matsɛmɛ ɔmɛ kaa ‘a ngma Mawu mlaa amɛ kɛ tsɔɔmi ɔmɛ kɛ je mlaa womi ɔ nitsɛ nɛ a kɛ wo osɔfo ɔmɛ nɛ ji Levi bi ɔmɛ a dɛ ɔ mi kɛ wo womi mi.’​—5 Mose 17:18.

Israel bi fuu a bua jɔ Ngmami ɔ kanemi he, ejakaa a le kaa e ji Mawu Munyu. Enɛ ɔ he ɔ, a tsɔse womi ngmali ɔmɛ nɛ a hyɛ mlaa womi ɔ nitsɛ nɔ kɛ ngma e mi munyu ɔmɛ pɛpɛɛpɛ kɛ pue si. A tu womi ngmalɔ nɛ ɔ eko nɛ e yeɔ Mawu gbeye nɛ a tsɛ lɛ ke Ezra a he munyu kaa, ‘e le mlaa nɛ Yehowa Israel Mawu ɔ ngɔ ha Mose ɔ tsuo fitsofitso.’ (Ezra 7:6) Masoretiki bi ɔmɛ nɛ a hyɛ Hebri Ngmami ɔ aloo “Somi Momo” ɔ nɔ kɛ ngma e mi munyu ɔmɛ kɛ wo womi kpahi a mi maa pee jeha 500 kɛ ya si jeha 1000 ɔ mi ɔ kane munyungu ɔmɛ kakaaka konɛ a ko pee tɔ̃tɔ̃mi aloo a je eko he. E ngɛ mi kaa nihi bɔ mɔde kaa a maa puɛ Baiblo ɔ mohu lɛɛ, se akɛnɛ a to a tsui si nɛ a pee totooto kɛ ngma e mi munyu ɔmɛ pɛpɛɛpɛ kɛ pue si fuu he je ɔ, Baiblo ɔ ngɛ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ.

Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ jeha 168 loko a fɔ Kristo ɔ, Antiochus IV nɛ e ye Siria ma a nɔ ɔ bɔ mɔde kaa e ma kpata Baiblohi tsuo nɛ a hyɛ Hebri Ngmami ɔ nɔ kɛ ngma a hɛ mi ngɛ Palestina ma a mi tsuo. Yuda bi a yi nɔ sane womi ko de ke: “Womi kpo fɛɛ womi kpo nɛ mlaa a ngɛ mi nɛ a maa na a, a hiaa mi nɛ a sãa.” Womi nɛ ji Jewish Encyclopedia a de ke: “Nihi nɛ a ngɔ ní tsumi nɛ ɔ kɛ wo a dɛ ɔ kɛ abofu nɛ nya wa nitsɛ lɛ tsu nɔ́ nɛ ɔ. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ a maa na womi klɔuklɔu nɛ ɔ ngɛ e dɛ ɔ, a gbeɔ lɛ nɛ e gboɔ ɔ.” Se Yuda bi nɛ a ngɛ Palestina kɛ ma kpahi a nɔ ɔ baa Baiblo ɔ ekomɛ a yi.

Benɛ nihi nɛ a ngma Hela Ngmami ɔ aloo “Somi He ɔ” gbe a ní tsumi nya a, ni kpahi hyɛ níhi nɛ a ngma kɛ fɔ si ɔ nɔ nɛ a ngma e mi munyu ɔ kɛ wo womi kpahi a mi, nɛ enɛ ɔ ha nɛ gbami munyuhi kɛ níhi nɛ ya nɔ blema nɛ a bɔ he amaniɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ba pɔ he wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yohane ngma e Sane Kpakpa a ngɛ Efeso loo ngɛ Efeso ma a kasa nya. Se pee se ɔ, a na e Sane Kpakpa a nɛ nihi ngma kɛ wo womi kpahi a mi ɔ fã ko ngɛ Egipt, nɛ́ e kɛ he nɛ e ngma ngɛ ɔ kɛmi maa pee si tomi lafahi abɔ ɔ. Baiblo he ní leli tsɔɔ kaa, benɛ Yohane ngma e Sane Kpakpa nɛ ɔ, e sui jeha 50 nɛ a hyɛ nɔ kɛ ngma ngɔ wo womi kpa mi. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Kristofohi nɛ a ngɛ mahi nɛ a ngɛ tsitsaa a nɔ ɔ a nine su womihi nɛ a hyɛ blema Baiblo ɔ nɔ kɛ ngma a.

Mawu Munyu ɔ nɛ a gba kɛ ha nihi babauu ɔ hu ye bua nɛ Baiblo ɔ ngɛ jehahi babauu ngɛ Kristo gbenɔ se. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ mɔtu February ligbi 23 jeha 303 ɔ mi ngɛ wa mwɔnɛ ɔ be ɔ mi ɔ, Roma nɔ yelɔ ko nɛ a tsɛɛ le ke Diocletian ɔ ha e ta buli ya puɛ sɔlemi tsu ko sinya nɛ a sã Ngmamihi tsuo nɛ ngɛ lejɛ ɔ. Diocletian susu kaa e ma nyɛ maa gu Kristofohi a sisi ke e puɛ a ngmami klɔuklɔu ɔ. E nɔ jena a, e fã kaa a sã Baiblohi tsuo nɛ a maa na ngɛ Roma nɔ yemi he ɔmɛ ɔ ngɛ ma hɛ mi. Se kɛ̃ ɔ, ekomɛ a hɛ mi kpata we, nɛ a hyɛ a nɔ kɛ ngma e mi munyu ɔmɛ kɛ wo womi kpahi a mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, benɛ Diocletian bɔ mɔde kaa e ma kpata Baiblo ɔ hɛ mi se pɛ ɔ, a na Baiblo ɔ mi womihi hiɛhiɛɛ nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya Hela gbi mi ɔ slɔɔtohi enyɔ. Womi nɛ ɔmɛ ngɛ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ. Kake ngɛ Roma, nɛ kake hu ngɛ Britain Womi To He ɔ ngɛ London, England.

E ngɛ mi kaa loloolo ɔ, a nɛ blema Baiblo ɔ nitsɛ nɛ a kɛ nine ngma a eko mohu lɛɛ, se Baiblo mluku ɔ aloo e fã ko mi munyu ɔmɛ nɛ a ngma kɛ wo womi kpahi a mi ɔ akpehi abɔ ngɛ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ. Ekomɛ a se kɛ wawɛɛ nitsɛ. Se anɛ benɛ a ngɛ ngmae kɛ ngɛ womi kpahi a mi woe ɔ, sɛ gbi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ tsake lo? Ní lelɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke W. H. Green tu munyu kɛ kɔ Hebri Ngmami ɔ he, e de ke: “Blema womi kpa ko be nɛ a hyɛ nɔ kɛ ngma e munyu ɔmɛ kɛ fɔ si pɛpɛɛpɛ kaa Baiblo ɔ.” Frederic Kenyon nɛ e ji Baiblo he ní lelɔ ɔ hu de kɛ kɔ Hela Ngmami ɔ he ke: “Benɛ a ngma Baiblo ɔ nitsɛ ta a, jeha bɔɔ komɛ a se pɛ nɛ a ngma e mi munyu ɔmɛ kɛ wo womi kpahi nɛ a se kɛ wawɛɛ nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔmɛ a mi. Enɛ ɔ he je nɛ wa ngɛ nɔ mi mami kaa Baiblo ɔ nɛ wa ngɛ mwɔnɛ ɔ da a nɛ. Wa be nyɛe ma de jã kɛ kɔ blema womi kpa ko he.”

Baiblo ɔ Sisi Tsɔɔmi

Akɛnɛ a tsɔɔ Baiblo ɔ sisi kɛ ya gbihi fuu a mi he je ɔ, nihi babauu ma nyɛ maa kane Baiblo ɔ pe womi kpahi tsuo. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Mawu suɔ nɛ nihi nɛ a je ma slɔɔtoslɔɔtohi a mi, nɛ a tuɔ gbi slɔɔtoslɔɔtohi ɔ nɛ a ba le lɛ nɛ a ja lɛ ngɛ “mumi kɛ anɔkuale” mi.​—Yohane 4:23, 24; Mika 4:2.

A tsɛɛ kekleekle Hebri Ngmami ɔ nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya Hela gbi ɔ mi ɔ ke Septuagint. A pee kɛ ha Yuda bi nɛ a be Palestina nɛ a tuɔ Hela gbi ɔ. A gbe nya maa pee jeha lafa enyɔ loko Yesu ba zugba a nɔ. Jeha lafa bɔɔ komɛ a se benɛ a gbe Baiblo mluku ɔ tsuo nya a, a tsɔɔ sisi kɛ ya gbihi fuu a mi. Se pee se ɔ, matsɛmɛ kɛ jami hɛ mi nyɛɛli nɛ e sa nɛ a wo nihi he wami nɛ a kane Mawu Munyu ɔ mohu bɔ mɔde kaa a ma tsi nihi a nya konɛ a nine nɛ ko su Baiblo ɔ nɔ. A sume nɛ nɔ ko nɛ e tsɔɔ Baiblo ɔ sisi kɛ ya gbihi nɛ nihi babauu tuɔ ɔmɛ a mi, ejakaa a sume nɛ nihi nɛ a le anɔkuale nɛ kɔɔ Mawu he ɔ.

Se nyumuhi komɛ nɛ a ngɛ kã a bui jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ kɛ Matsɛ ɔmɛ a fami nɛ ɔ tue, enɛ ɔ he ɔ, a ngɔ a wami kɛ wo oslaa mi nɛ a tsɔɔ Baiblo ɔ sisi kɛ ya gbihi nɛ nihi babauu tuɔ ɔmɛ a mi. A kpɛti nɔ kake ji William Tyndale nɛ e je England ɔ. E ngɛ mi kaa nihi nɛ a hɛɛ blɔ nya a bɔ mɔde kaa a maa tsi e nya mohu lɛɛ, se e tsɔɔ Mose Kekleekle Womi ɔ kɛ ya si Mose Womi Nɛ Ji Enuɔ ɔ sisi kɛ je Hebri gbi ɔ mi kɛ ya Blɛfo gbi mi. Lɛ hu ji kekleekle Baiblo sisi tsɔɔlɔ nɛ e kɛ Mawu biɛ Yehowa a tsu ní ngɛ Blɛfo gbi Baiblo ɔ mi. Nɔ hyɛmi nɔ́ kpa ko hu ji Baiblo he ní lelɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Casiodoro de Reina nɛ e je Spain ɔ. Katoliki jami ɔ ka kaa a maa gbe lɛ akɛnɛ e tsɔɔ Baiblo ɔ sisi kɛ ya Spania gbi mi ɔ he je. Se benɛ e ngɛ Baiblo ɔ sisi tsɔɔe ɔ, e tu fo kɛ ya ma komɛ kaa England, Germany, France, Holland, kɛ Switzerland ɔ mi, bɔ nɛ pee nɛ a ko gbe lɛ. *

Mwɔnɛ ɔ, a ngɛ Baiblo ɔ sisi tsɔɔe kɛ ngɛ gbihi babauu a mi yae, nɛ a ngɛ ayɔhi abɔ hu pee. Baiblo ɔ ngɛ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, nɛ nihi babauu nyɛɔ kaneɔ pe womi kpahi tsuo. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa ye e si womi nɛ e ha nɛ bɔfo Petro ngma kɛ fɔ si ɔ nɔ. Bɔfo Petro ngma ke: “Nga gbliɔ, nɛ mɔmɔ wɔleɔ, se Yehowa munyu ɔ hiɔ si kɛ yaa neneene.”​—1 Petro 1:24, 25.

[Sisi ningma]

^ kk. 14 A je Reina Baiblo ɔ kpo ngɛ jeha 1569 ɔ mi, nɛ pee se ɔ, Cipriano de Valera ba tsake hɛ mi ngɛ jeha 1602 ɔ mi.

[Daka/​Fonihi]

MƐNI BAIBLO SISI TSƆƆMI NƐ E SA KAA MA KANE?

Baiblo sisi tsɔɔmihi fuu ngɛ. Se behi fuu ɔ, a kɛ munyunguhi nɛ a sisi numi yee aloo a kɛ tsu we ní hu ɔ tsuɔ ní ngɛ sisi tsɔɔmi nɛ ɔmɛ ekomɛ a mi. Sisi tsɔɔmi nɛ ɔmɛ ekomɛ hu ngɛ nɛ a sisi numi yí, se behi fuu ngɛ nɛ a mi munyu ɔmɛ dɛ. Jehanɛ se hu ɔ, sisi tsɔɔmi nɛ ɔmɛ ekomɛ tsɔɔ munyungu ɔmɛ a sisi tɛɛ kaa bɔ nɛ e ngɛ Blema Baiblo nɛ a kɛ nine ngma a mi ɔ.

A hyɛ blema Baiblo nɛ a kɛ nine ngma a nɔ kɛ pee Blɛfo gbi New World Translation of the Holy Scriptures nɛ Yehowa Odasefohi pee ɔ. Gbi sisi tsɔɔli a kuu nɛ a tsu he ní ɔ je we a he si kɛ tsɔɔ. Lɔ ɔ se ɔ, a hyɛ New World Translation of the Holy Scriptures ɔ nɔ kɛ tsɔɔ Baiblo ɔ sisi kɛ ya gbihi fuu a mi. Se kɛ̃ ɔ, pi New World Translation of the Holy Scriptures ɔ nɔ pɛ nɛ a hyɛ kɛ tsɔɔ Baiblo ɔ sisi kɛ ya gbi kpahi a mi, mohu ɔ a ngɔ kɛ to blema Baiblo nɛ a kɛ nine ngma a hu he. Nihi nɛ a tsɔɔ New World Translation ɔ sisi ɔ bɔ mɔde kaa a maa tsɔɔ munyunguhi nɛ a kɛ ngma blema Baiblo ɔ sisi tɛɛ ngɛ hehi nɛ jã a peemi maa hi ngɛ nɛ sisi numi hu maa hi he ɔ. Nihi nɛ a pee New World Translation ɔ suɔ kaa Baiblo ɔ sisi numi nɛ ko ye ha nihi mwɔnɛ kaa bɔ nɛ e ji ngɛ blema be ɔ mi ɔ.

Ní leli komɛ kase Baiblo sisi tsɔɔmi slɔɔtohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ he ní konɛ a hyɛ kaa sisi tsɔɔmi ɔmɛ da lo. Ngɛ 2003 ɔ mi ɔ, Amerika womi mi lelɔ ko pee womi ko kɛ tsɔɔ níhi nɛ e yɔse benɛ e ngɔ blɛfo gbi Baiblo sisi tsɔɔmi slɔɔtohi nɛɛ kɛ to a sibi a he ɔ. * E ngɔ Baiblo ɔ mi kukuhi nɛ a tsɔɔ sisi ngɛ blɔ slɔɔtohi a nɔ ɔ kɛ to a sibi a he. Jehanɛ ɔ hu ɔ, e ngɔ kuku nɛ ɔmɛ kɛ to Hela ngmami ɔ he konɛ e kɛ hyɛ ke ji gbi sisi tsɔɔli ɔmɛ ngɔ mɛ nitsɛmɛ a susumi kɛ ngma jamɛ a kuku ɔmɛ. Mɛni ji nɔ́ nɛ e yɔse?

BeDuhn tsɔɔ kaa nihi fuu susu kaa New World Translation ɔ je ekpa ngɛ sisi tsɔɔmi kpa amɛ a he, ejakaa nihi nɛ a tsɔɔ sisi ɔ ha nɛ a jami ɔ mi tsɔɔmi ɔmɛ ná a nɔ he wami. Se kɛ̃ ɔ, e de ke: “Nɔ́ he je nɛ New World Translation ɔ je ekpa ji kaa e da, nɛ e kɛ blema Baiblo nɛ a kɛ nine ngma a hu kɔ.” E ngɛ mi kaa BeDuhn kplɛɛ we bɔ nɛ a tsɔɔ kuku komɛ a sisi ha ngɛ New World Translation ɔ mi ɔ nɔ mohu lɛɛ, se e de ke: “e ji sisi tsɔɔmi nɛ da pe kulaa ke a kɛ to ekpa amɛ a he.” E tsɔɔ kaa e “da nɛ e je ekpa kulaa”

Womi mi lelɔ ko nɛ nɛ a tsɛɛ lɛ ke Dr. Benjamin Kedar, nɛ e ji Hebri gbi ɔ he ní lelɔ nɛ ngɛ Isreal ɔ hu de nɔ́ ko kaa jã nɔuu kɛ kɔ New World Translation ɔ he. Ngɛ 1989 ɔ mi ɔ, e de ke: “Nihi nɛ a tsɔɔ Baiblo nɛ ɔ sisi ɔ ye anɔkuale nɛ a bɔ mɔde kaa a maa tsɔɔ munyu ɔmɛ a sisi nɛ́ e da pɛpɛɛpɛ. . . . I nɛ́ nɔ́ ko ngɛ New World Translation ɔ mi nɛ tsɔɔ kaa a bɔ mɔde kaa a maa tsake sisi numi ko.”

Mo bi o he ke: ‘Mɛni he je nɛ i ngɛ Baiblo ɔ kanee ɔ? Anɛ i suɔ nɛ ma kane Baiblo ko nɛ e kanemi yi se e mi munyu ɔmɛ dɛ lo? Aloo, i suɔ nɛ ma kane Baiblo nɛ e mi munyu ɔmɛ da nɛ e kɛ blema Baiblo nɛ a kɛ nine ngma a kɔ lo?’ (2 Petro 1:20, 21) Bɔ nɛ o ma ha sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ha a maa ye bua mo konɛ o hla Baiblo sisi tsɔɔmi nɛ da.

[Sisi ningma]

^ kk. 22 Baiblo slɔɔtohi nɛ e ngɔ kɛ to a sibi a he ɔ ji New World Translation ɔ, The Amplified New Testament, The Living Bible, The New American Bible With Revised New Testament, New American Standard Bible, The Holy Bible​New International Version, The New Revised Standard Version, The Bible in Today’s English Version, King James Version ɔ.

[Foni]

A pee “New World Translation of the Holy Scriptures” ɔ ngɛ gbihi fuu a mi

[Foni]

Masoretiki bi ɔmɛ a womi kpo komɛ

[Foni]

A ngma Luka 12:7 ɔ ngɛ womi kpo ɔ fã ko mi ke, “. . . nyɛ ko ye gbeye; nyɛ he jua wa kulaa pe otokliihi babauu”

[Nihi Nɛ Ha Foni ɔ He Blɔ]

Foreground page: National Library of Russia, St. Petersburg; second and third: Bibelmuseum, Münster; background: © The Trustees of the Chester Beatty Library, Dublin