Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ako sme dostali Bibliu

Ako sme dostali Bibliu

Ako sme dostali Bibliu

To, že Biblia sa do dnešných dní zachovala tak, ako bola napísaná, je priam zázrak. Jej písanie bolo ukončené pred vyše 1 900 rokmi. Bola zaznamenaná na materiál, ktorý podliehal skaze, na papier vyrobený zo stebiel papyrusu a na pergamen vyrobený zo zvieracích koží. Navyše pôvodné spisy boli v jazykoch, ktorými dnes hovorí málo ľudí. Okrem toho mocní ľudia, od cisárov po náboženských vodcov, sa zo všetkých síl snažili Bibliu zničiť.

VĎAKA čomu toto pozoruhodné dielo obstálo v skúške času a stalo sa najznámejšou knihou na svete? Zamyslite sa len nad dvoma činiteľmi, ktoré k tomu prispeli.

Text zachovaný vďaka mnohým odpisom

Izraeliti, ktorým boli zverené najstaršie texty Biblie, starostlivo uchovávali pôvodné zvitky a robili z nich mnoho odpisov. Napríklad izraelskí králi si mali urobiť „odpis tohto zákona z toho, ktorý je zverený kňazom, Lévitom“. — 5. Mojžišova 17:18.

Mnohí Izraeliti si radi čítali Písma a považovali ich za Božie Slovo. Preto sa k odpisovaniu Písiem pristupovalo mimoriadne pozorne a robili to dobre školení pisári. O jednom bohabojnom pisárovi, Ezdrášovi, sa píše, že bol „zručným odpisovačom v Mojžišovom zákone, ktorý dal Jehova, Boh Izraela“. (Ezdráš 7:6) Masoreti, ktorí v šiestom až desiatom storočí n. l. odpisovali Hebrejské Písma, alebo „Starý zákon“, dokonca počítali jednotlivé písmená, aby sa do textu nedostali chyby. Takéto pedantné odpisovanie prispelo jednak k presnosti textu a jednak k tomu, že Biblia prežila, hoci jej nepriatelia sa úporne snažili zničiť ju.

Napríklad v roku 168 pred n. l. sa sýrsky vládca Antiochos IV. pokúsil v Palestíne zničiť všetky odpisy Hebrejských Písiem. V jednej správe o židovských dejinách sa píše: „Všetky zvitky zákona, ktoré našli, roztrhali a spálili.“ Dielo The Jewish Encyclopedia hovorí: „Úradníci, ktorí mali splniť tieto príkazy, to robili veľmi dôsledne... Za vlastnenie svätej knihy... bol trest smrti.“ Ale odpisy Písiem prežili tak medzi Židmi v Palestíne, ako aj medzi tými, ktorí žili v iných krajinách.

Krátko po tom, ako pisatelia Kresťanských gréckych Písiem, teda „Nového zákona“, dokončili svoju prácu, sa už šírili odpisy týchto inšpirovaných listov, proroctiev a historických správ. Napríklad Ján napísal svoje evanjelium v Efeze alebo v jeho okolí. No časť tohto evanjelia, ktorá bola podľa odborníkov súčasťou odpisu vytvoreného ani nie 50 rokov po tom, ako Ján napísal svoju správu, sa našla stovky kilometrov odtiaľ v Egypte. Tento objav poukázal na to, že kresťania vo vzdialených krajinách mali odpisy inšpirovaných textov, ktoré boli urobené len krátko po ich napísaní.

Aj to, že sa Božie Slovo šírilo, prispelo k tomu, že prežilo stáročia po Kristovi. Napríklad 23. februára roku 303 n. l. na úsvite sa rímsky cisár Dioklecián údajne prizeral tomu, ako jeho vojaci vyrážajú dvere kostola a pália odpisy Písiem. Dioklecián si myslel, že sa mu podarí zničiť kresťanstvo, keď zničí jeho sväté spisy. Nasledujúci deň vydal výnos, že v celej Rímskej ríši sa majú verejne spáliť všetky odpisy Biblie. Ale niektoré prežili a boli z nich robené ďalšie. Dokonca veľké časti dvoch odpisov Biblie v gréčtine, ktoré boli urobené pravdepodobne krátko po Diokleciánovej vlne prenasledovania, prežili až dodnes. Jeden je uložený v Ríme a druhý v Britskej knižnici v Londýne.

Hoci sa dosiaľ nenašli žiadne pôvodné biblické manuskripty, tisíce ručne písaných odpisov celej Biblie alebo jej častí prežili do našich dní. Niektoré z nich sú veľmi staré. Zmenilo sa odpisovaním posolstvo, ktoré odovzdávali pôvodné texty? Učenec W. H. Green o Hebrejských Písmach povedal: „Možno s istotou povedať, že žiadne iné staroveké dielo nebolo prepisované tak presne.“ O Kresťanských gréckych Písmach Sir Frederic Kenyon, popredný odborník na biblické manuskripty, napísal: „Rozmedzie medzi dátumami pôvodného spísania a najstarším existujúcim dokladom sa tak zmenšilo, že je v skutočnosti zanedbateľné; tak bol odstránený posledný dôvod na akúkoľvek pochybnosť, že Písmo sa nám zachovalo v podstate tak, ako bolo napísané. Vierohodnosť celková presnosť kníh Nového zákona sa môžu považovať za overené s konečnou platnosťou.“ Uviedol tiež: „Nemožno ani dostatočne zdôrazniť, že text Biblie je v podstate spoľahlivý... To nemožno povedať o žiadnej inej starovekej knihe na svete.“

Prekladanie Biblie

Druhý činiteľ, ktorý významne prispel k tomu, aby sa Biblia stala najznámejšou knihou na svete, je jej dostupnosť v mnohých jazykoch. To je v súlade s Božím predsavzatím, že ľudia zo všetkých národov a jazykov majú spoznať Boha a uctievať ho „duchom a pravdou“. — Ján 4:23, 24; Micheáš 4:2.

Prvým známym prekladom Hebrejských Písiem bola grécka Septuaginta. Bola určená Židom hovoriacim po grécky, ktorí žili mimo Palestíny, a bola dokončená asi dvesto rokov predtým, ako Ježiš začal svoju pozemskú službu. Celá Biblia vrátane Kresťanských gréckych Písiem bola už v priebehu niekoľkých storočí po dokončení preložená do mnohých jazykov. No králi a dokonca aj kňazi, ktorí sa mali zo všetkých síl snažiť, aby sa Biblia dostala ľuďom do rúk, tomu odporovali. Usilovali sa držať svoj ľud v duchovnej tme a nedovoľovali, aby bolo Božie Slovo prekladané do jazyka bežných ľudí.

Niektorí odvážni ľudia sa postavili proti nariadeniam cirkvi a štátu a riskovali život, keď prekladali Bibliu do jazyka ľudu. Napríklad v roku 1530 Angličan William Tyndale, ktorý študoval v Oxforde, vydal Pentateuch, prvých päť kníh Hebrejských Písiem. Napriek veľkému odporu sa stal prvým, kto preložil Bibliu do angličtiny priamo z hebrejčiny. Tyndale bol tiež prvým anglickým prekladateľom, ktorý použil meno Jehova. Biblický učenec Casiodoro de Reina zo Španielska neustále čelil hrozbe smrti zo strany katolíckych prenasledovateľov, keď pracoval na jednom z prvých španielskych prekladov Biblie. Cestoval do Anglicka, Nemecka, Francúzska, Holandska a Švajčiarska, aby dokončil svoj preklad. *

Dnes je Biblia stále prekladaná do ďalších jazykov a vydávajú sa milióny jej výtlačkov. Jej prežitie, vďaka ktorému sa stala najznámejšou knihou na svete, potvrdzuje slová, ktoré pod inšpiráciou zaznamenal apoštol Peter: „Tráva vädne a kvet opadáva, ale Jehovov výrok trvá navždy.“ — 1. Petra 1:24, 25.

[Poznámka pod čiarou]

^ 14. ods. Reinov preklad bol vydaný v roku 1569 a v roku 1602 ho revidoval Cipriano de Valera.

[Rámček/obrázky na strane 14]

KTORÝ PREKLAD ČÍTAŤ?

V mnohých jazykoch existuje viacero prekladov Biblie. Niektoré z nich používajú ťažký, archaický jazyk. Iné preklady sú voľné a parafrázované a ich cieľom nie je ani tak presnosť ako to, aby sa dobre čítali. Ďalšie sú doslovné a prekladajú takmer slovo za slovo.

Anglické vydanie Prekladu nového sveta Svätých písiem, ktorý vydali Jehovovi svedkovia, preložil anonymný výbor priamo z pôvodných jazykov. Tento preklad bol potom základným textom, z ktorého sa prekladalo asi do 60 ďalších jazykov. Prekladatelia do týchto jazykov však veľmi často brali do úvahy text v pôvodných jazykoch. Ich cieľom bolo preložiť text z pôvodných jazykov čo najdoslovnejšie, no zároveň nezmeniť jeho zmysel. Prekladatelia sa snažili, aby dnešný čitateľ rozumel Biblii rovnako dobre, ako rozumel čitateľ v biblických časoch pôvodným textom.

Niektorí lingvisti skúmali moderné preklady Biblie — vrátane Prekladu nového sveta —, aby zistili, či neobsahujú nepresnosti alebo či neboli ovplyvnené predsudkami. Jedným takým učencom je Jason David BeDuhn, docent religionistiky na Severoarizonskej univerzite v Spojených štátoch. V roku 2003 vydal 200-stranovú štúdiu, v ktorej hovorí o deviatich „najpoužívanejších Bibliách v anglicky hovoriacom svete“. * V tejto štúdii sa zameral na niekoľko kontroverzných pasáží Biblie, ktorých „preklad [býva] ovplyvnený predsudkami najčastejšie“. Pri každej z nich porovnal grécky text s každým anglickým prekladom a hľadal zmeny zmyslu ovplyvnené predsudkami. K akému záveru dospel?

BeDuhn poukazuje na to, že ľudia vo všeobecnosti, ako aj mnohí biblickí učenci tvrdia, že odlišnosť Prekladu nového sveta vyplýva z náboženských predstáv jeho prekladateľov. No píše: „Väčšina rozdielov vyplýva z toho, že ako doslovný, konzervatívny preklad je... oveľa presnejší.“ Hoci BeDuhn nesúhlasí s niektorými prekladateľskými riešeniami v Preklade nového sveta, hovorí, že tento preklad „vychádza ako najpresnejší z porovnávaných prekladov“. Označuje ho za „pozoruhodne dobrý“ preklad.

Dr. Benjamin Kedar, hebraista z Izraela, sa vyjadril o Preklade nového sveta podobne. V roku 1989 povedal: „Toto dielo odráža čestné úsilie dosiahnuť také presné porozumenie textu, ako je to len možné... V Preklade nového sveta som nikdy nenašiel žiaden zámer vložiť do textu niečo, čo neobsahuje.“

Položte si otázky: ‚O čo mi ide pri čítaní Biblie? Chcem, aby sa mi dobre čítala, a nejde mi ani tak o presnosť? Alebo si chcem čítať myšlienky, ktoré sú preložené tak, aby boli čo najbližšie k pôvodným inšpirovaným textom?‘ (2. Petra 1:20, 21) Podľa toho, na čom vám záleží, by ste si mali vybrať preklad.

[Poznámka pod čiarou]

^ 22. ods. Okrem Prekladu nového sveta Svätých písiem boli skúmané tieto preklady: The Amplified New Testament, The Living Bible, The New American Bible With Revised New Testament, New American Standard Bible, The Holy BibleNew International Version, The New Revised Standard Version, The Bible in Today’s English Version King James Version.

[Obrázok]

„Preklad nového sveta Svätých písiem“ je dostupný v mnohých jazykoch

[Obrázok na stranách 12, 13]

Masoretské rukopisy

[Obrázok na strane 13]

Zlomok rukopisu obsahujúci slová z Lukáša 12:7: „... nebojte sa, ste cennejší ako mnoho vrabcov“

[Pramene ilustrácií na strane 13]

Strana v popredí: National Library of Russia, St. Petersburg; druhá a tretia: Bibelmuseum, Münster; pozadie: © The Trustees of the Chester Beatty Library, Dublin