Pamäť si môžete zlepšiť!

„Pamäť nám obohacuje život. Bez nej by sme sa strácali v čase a ráno by sme nepoznali človeka, ktorý na nás hľadí zo zrkadla. Každý deň a každá udalosť by existovali izolovane; nedokázali by sme sa poučiť z minulosti ani očakávať budúcnosť.“ KNIHA „MYSTERIES OF THE MIND“ ​(ZÁHADY MYSLE)

AKO je možné, že niektoré vtáky si dokážu celé mesiace pamätať, kde si na zimu uložili semienka, a veveričky, kde si schovali orechy, no my zabudneme, kam sme si pred hodinou položili kľúče? Mnohí z nás sa sťažujú na slabú pamäť. Je pravda, že ľudský mozog je nedokonalý, ale na druhej strane má úžasnú schopnosť učiť sa a pamätať si. Preto je dôležité čo najlepšie využiť to, čo máme.

Ohromný potenciál

Náš mozog váži asi 1,4 kilogramu a je približne taký veľký ako grapefruit. Obsahuje však asi 100 miliárd neurónov, teda nervových buniek, ktoré sú medzi sebou navzájom zložito prepojené. Len jeden neurón môže byť v kontakte so 100 000 ďalšími! Táto sieť umožňuje mozgu spracovať a uchovať obrovské množstvo informácií. Už si len na ne spomenúť, keď ich človek potrebuje! Niektorým sa to veľmi dobre darí, a to aj tým, ktorí nemajú mimoriadne vzdelanie, prípadne nemajú žiadne.

Napríklad v kmeňoch v západnej Afrike žijú negramotní rozprávači, akési živé kroniky, ktorí dokážu rad-radom vymenovať mnoho generácií dedinčanov. Títo rozprávači pomohli aj americkému spisovateľovi Alexovi Haleymu, autorovi knihy Korene ocenenej Pulitzerovou cenou, aby sa dopátral až k šiestej generácii svojich predkov žijúcich v Gambii. Povedal: „Som nesmierne zaviazaný africkým rozprávačom — veď oprávnene sa hovorí, že keď umrie rozprávač, je to akoby vyhorela knižnica.“

Iným príkladom je slávny taliansky dirigent Arturo Toscanini. Tento talent bol objavený, keď mal ako 19-ročný zastúpiť iného dirigenta. Hoci slabo videl, dokázal spamäti oddirigovať celú operu Aida!

Tieto výkony sú naozaj pôsobivé. Väčšina ľudí však má potenciál zapamätať si viac, než si myslia. Chceli by ste si aj vy zlepšiť pamäť?

 Ako si zlepšiť pamäť

Pamäť pozostáva z troch procesov: kódovania, skladovania a vybavovania informácií. Mozog kóduje informácie, keď ich zachytí a rozpozná. Potom ich môže skladovať pre budúce vybavenie. Pamäť zlyhá vtedy, keď sa naruší jeden z týchto troch procesov.

Aj samotná pamäť sa člení na viacero druhov, napríklad na senzorickú, krátkodobú a dlhodobú. Senzorická pamäť dostáva informácie na základe podnetov získaných našimi zmyslami, ako je čuch, zrak a hmat. Krátkodobá pamäť sa nazýva aj pracovná a slúži na zapamätanie si menšieho množstva informácií na kratšie obdobie. Preto môžeme spamäti počítať, pamätať si telefónne číslo, kým ho nevyťukáme, a nezabudnúť na prvú časť vety, kým dočítame alebo dopočúvame druhú. No ako vieme, krátkodobá pamäť nie je neobmedzená.

Ak si chcete uchovať informácie dlhšie, musia sa dostať do dlhodobej pamäti. Ako im v tom môžete pomôcť? Skúste uplatniť nasledujúce tipy.

▪ Záujem Rozvíjajte si záujem o daný námet a pripomínajte si, prečo sa o ňom učíte. Z vlastnej skúsenosti možno viete, že keď sú zapojené city, viac si pamätáte. Táto skutočnosť môže veľmi pomôcť pri štúdiu Biblie. Keď si človek číta Bibliu, aby sa priblížil k Bohu a učil o ňom ďalších, zapamätá si z čítaného podstatne viac. (Príslovia 7:3; 2. Timotejovi 3:16)

▪ Pozornosť „‚Pamäť zlyháva‘ väčšinou vtedy, keď zlyháva pozornosť,“ píše sa v knihe Mysteries of the Mind. Ako si môžete udržať pozornosť? Jedným zo spôsobov je nadchnúť sa pre prijímané informácie, a ak sa dá, robiť si poznámky. Nielenže tým pomôžete mysli sústrediť sa, ale k látke sa budete môcť opäť vrátiť.

▪ Porozumenie „So všetkým, čo získaš, získaj porozumenie,“ radia Príslovia 4:7. Keď niečomu nerozumiete, pravdepodobne si to dobre nezapamätáte. Ak chápete súvislosti, pomôže vám to vytvoriť si určitý logický celok. Napríklad keď študent techniky chápe, ako nejaké zariadenie funguje, detaily o ňom si lepšie zapamätá.

▪ Organizácia Zoraďte si veci podľa podobnosti či podľa vzájomných vzťahov. Predstavte si, že si chcete kúpiť nejaké potraviny. Lepšie si ich zapamätáte, keď si ich rozdelíte na mäso, zeleninu, ovocie a podobne. Rozdeľte si informácie do menších častí po päť až sedem. Telefónne čísla sú často členené, aby sa dali ľahšie zapamätať. Pomôcť môže aj to, keď si veci zoradíte podľa nejakého kľúča, napríklad podľa abecedy.

 ▪ Hovorenie nahlas Keď si opakujete nahlas, čo si chcete zapamätať (povedzme slovo alebo frázu v inom jazyku), posilňujú sa tým nervové spojenia. Prečo? Po prvé preto, lebo na vyslovenie slova sa musíte dobre sústrediť. Po druhé, hneď vidíte reakciu učiteľa. A po tretie, ak sa počujete, zapájate aj iné časti mozgu.

▪ Vizualizácia Predstavte si to, čo si chcete zapamätať. Možno vám pomôže, ak si to aj nakreslíte. Rovnako ako pri hovorení nahlas zapojíte aj ďalšie časti mozgu. Čím viac zmyslov zapojíte, tým lepšie vám informácie utkvejú v mysli.

▪ Asociácia Keď sa učíte niečo nové, spájajte si to s tým, čo už poznáte. Keď si myšlienky spájate s už uloženými informáciami, uľahčíte tým mysli kódovanie a vybavovanie. Na pripomenutie už potom stačí len asociácia. Dajme tomu, ak si chcete zapamätať niečie meno, spojte si ho s nejakým jedinečným prvkom jeho výzoru, prípadne niečím iným, čo vám meno pripomenie. Čím zábavnejšia alebo absurdnejšia je táto asociácia, tým ľahšie si to vybavíte. Skrátka, o ľuďoch a veciach, ktoré si chceme zapamätať, musíme premýšľať.

V knihe Searching for Memory (Hľadanie pamäti) sa píše: „Ak väčšinu času fungujeme akoby na automatického pilota a nevenujeme pozornosť okoliu ani zážitkom, môžeme na to doplatiť tak, že nám zostanú len chabé spomienky na to, kde sme boli a čo sme robili.“

▪ Upevňovanie vedomostí Dajte mysli priestor, aby informácie spracovala, aby nimi takpovediac nasiakla. Jedným z najlepších spôsobov, ako to urobiť, je zopakovať si ich — napríklad tak, že o nich niekomu poviete. Ak ste mali zaujímavý zážitok alebo ste si v Biblii či biblickej publikácii prečítali niečo, čo vás povzbudilo, povedzte o tom niekomu. Budete mať z toho úžitok obaja: vy si to lepšie zapamätáte a vášho priateľa to povzbudí. Opakovanie bolo vhodne nazvané matkou múdrosti — a aj pamäti.

Mnemotechnika — užitočná pomôcka

V staroveku prednášali grécki a rímski rečníci dlhé prejavy bez toho, aby sa čo len raz pozreli do nejakých poznámok. Ako to dokázali? Využívali mnemotechniku. Je to technika či stratégia, vďaka ktorej sa informácie ukladajú do dlhodobej pamäti a vybavia sa, keď je to potrebné.

Rečníci v starovekom Grécku využívali mnemotechnickú metódu loci. Prvý raz ju v roku 477 pred n. l. opísal grécky básnik Simonides z Kéy. Je kombináciou organizácie,  vizualizácie a asociácie niečoho známeho, napríklad orientačného bodu na ceste alebo predmetu v izbe či v dome. Ľudia, ktorí využívajú metódu loci, si vytvárajú takzvanú mentálnu cestu, keď každú informáciu, ktorú si chcú zapamätať, si spoja s nejakým orientačným bodom alebo predmetom. Keď si ju chcú vybaviť, jednoducho sa vydajú na tú istú mentálnu cestu. (Pozri rámček  „Poprechádzajte sa v mysli“.)

Pri skúmaní ľudí, ktorí sa umiestnili na popredných miestach na každoročných majstrovstvách v skúške pamäti, sa zistilo, že ich geniálna pamäť nie je výsledkom mimoriadnych intelektuálnych schopností. Navyše, väčšina z nich boli štyridsiatnici a päťdesiatnici. Ako sa im podarilo dosiahnuť taký dobrý výkon? Mnohí hovorili, že to bolo vďaka dobrému využitiu mnemotechniky.

Potrebujete si zapamätať zoznam slov? Účinnou mnemotechnickou pomôckou je akronym, slovo utvorené zo začiatočných písmen či slabík viacerých slov. Napríklad postupnosť rímskych číslic L,C,D,M, teda 50, 100, 500 a 1 000, si človek môže zapamätať podľa označenia LCD Monitor. Podobnou pomôckou pre pamäť je akrostich, ktorý často využívali starovekí Hebreji. Vidno to z mnohých žalmov, kde sa prvé slovo každého verša či skupiny veršov začína istým písmenom hebrejskej abecedy. (Pozri Žalm 25, 34, 37, 111, 112 a 119.) Vďaka tejto užitočnej pomôcke si dokázali speváci zapamätať všetkých 176 veršov 119. žalmu!

Pamäť si môžete cvičiť a zlepšovať. Ako vidno zo štúdií, naša pamäť je ako sval. Čím viac ju používame, tým lepšie nám slúži, a to aj do vysokého veku.

[Rámček na strane 27]

ĎALŠIE TIPY

▪ Poskytujte mysli nové podnety: učte sa nové veci, nový jazyk či hrať na hudobnom nástroji.

▪ Zamerajte sa na to, čo je najdôležitejšie.

▪ Naučte sa využívať mnemotechniku.

▪ Pite dostatok vody. Dehydratácia môže vyvolať duševný zmätok.

▪ Doprajte si spánok. Počas spánku mozog ukladá spomienky.

▪ Pri štúdiu sa uvoľnite. Telo v strese vylučuje kortizol, ktorý môže brániť výmene informácií medzi nervami.

▪ Vyhnite sa fajčeniu a nadmernému užívaniu alkoholu. Pri fajčení sa do mozgu dostáva menej kyslíka. Alkohol vplýva na krátkodobú pamäť negatívne a alkoholizmus môže ochudobňovať telo o tiamín, vitamín skupiny B nevyhnutný pre správne fungovanie pamäti. *

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázky na stranách 28, 29]

 POPRECHÁDZAJTE SA V MYSLI

Ako by ste si zapamätali, že máte v potravinách kúpiť chlieb, vajcia, mlieko a maslo? Pomocou metódy loci by ste ich mohli „vidieť“ na akejsi ceste po obývačke.

Predstavte si chlieb namiesto vankúša v kresle,

vajcia zohrievané lampou,

vašu rybičku plávajúcu v akváriu s mliekom,

maslo rozotreté po televíznej obrazovke.

Čím zábavnejšie či netradičnejšie, tým lepšie! V obchode sa len v mysli prejdite znovu po obývačke.

[Rámček na strane 29]

BUĎTE RADI, ŽE ZABÚDATE!

Predstavte si, že by ste si pamätali všetko bez ohľadu na to, či je to dôležité, alebo nie. Asi by ste mali v hlave veľa zbytočných informácií. Jedna žena, ktorá si dokáže spomenúť prakticky na všetko, čo zažila, „opísala svoje sústavné spomienky ako niečo ‚sústavné, nekontrolovateľné a úplne vyčerpávajúce‘ a označila to za ‚bremeno‘,“ písalo sa v časopise New Scientist. Môžeme byť radi, že väčšina z nás tento problém nemá, keďže ako tvrdia výskumníci, naša myseľ má schopnosť odstrániť nepotrebné alebo zastarané informácie. „Dobré zabúdanie,“ uvádza New Scientist, „je dôkazom toho, že nám pamäť naplno funguje. Z toho, že zabudneme niečo dôležité... iba vidno, že tento čistiaci systém pracuje až príliš dobre.“