Keď sa obry túlali Európou

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V TALIANSKU

Keď v roku 1932 skupina cestných robotníkov robila neďaleko rímskeho Kolosea výkopové práce, jeden z nich narazil na tvrdý predmet. Ukázalo sa, že je to sloní kel a lebka. Tento objav nie je nezvyčajný. V Ríme a jeho okolí sa v priebehu rokov našlo asi 140 sloních fosílií, pričom prvá bola podľa záznamov objavená v 17. storočí.

Myslelo sa, že ide o kosti tých slonov, ktoré boli buď do starovekého Ríma dovezené, alebo ktoré do Talianska priviedol kartáginský vojvodca Hannibal. V 19. storočí G. B. Pianciani, kňaz a profesor prírodných vied vo Viterbe, tieto tvrdenia spochybnil. Keďže kosti sa našli najmä v riečnych naplaveninách, dospel k záveru, že patrili zvieratám, ktoré zahynuli  inde a ktoré pri záplavách voda odniesla na nové miesto.

Z mnohých skamenelín nájdených v Taliansku vidno, že v Európe žili iné slony, než aké poznáme dnes. Patrili k vyhynutému druhu Elephas antiquus. (Pozri fotografiu na strane 15.) Mali takmer rovné kly a dorastali do výšky vyše päť metrov, takže boli asi o dva metre vyššie než dnešné slony.

Nakoľko rozšírené boli tieto obry? Fosílne nálezy naznačujú, že sa kedysi vyskytovali v Európe a Anglicku bežne — rovnako ako ich blízki príbuzní, mamuty. Fosílie slonov sa okrem toho nenachádzajú osobitne, ale v ložiskách, v ktorých sú skamenené aj mnohé iné živočíšne druhy, niekedy aj prirodzení nepriatelia.

Od hyen po hrochy

Fosílie hrochov, gaziel, a dokonca veľkých mačkovitých šeliem, ktoré sa našli v Laziu, regióne v strednom Taliansku, kam patrí aj Rím, naznačujú, že tam bolo kedysi podobné podnebie ako v Afrike. Priamo v centre Ríma sa našla skamenelina mačkovitej šelmy pomenovanej „leopard z Monte Sacra“. V nálezisku Polledrara neďaleko Ríma sa našlo vyše 9 000 skamenelín rôznych zvierat: pravekých slonov, byvolov, jelenej zveri, makakov, nosorožcov a praturov (tie vyhynuli asi pred 400 rokmi). V miestnom múzeu  sa návštevníci môžu prejsť náučným chodníkom vedúcim ponad časť náleziska a vidieť fosílie na ich pôvodnom mieste. (Pozri fotografiu na strane 16.)

V jaskyni neďaleko sicílskeho mesta Palermo sa našli tony telesných pozostatkov a skamenených kostí jelenej zveri, turov, slonov a hrochov rôzneho veku, dokonca aj nenarodeného mláďaťa! Počas prvých šiestich mesiacov od tohto objavu sa z jaskyne dostalo na trh 20 ton fosílií.

Na juhu Anglicka paleontológ J. Manson Valentine objavil veľké náleziská plné fosílnych úlomkov kostí už spomínaných zvierat, ako aj hyen a ľadových medveďov. Ako je možné, že sa také obrovské náleziská vyskytujú na rozličných miestach?

Niektorí vedci sa domnievajú, že zvieratá uhynuli pri nejakej prírodnej katastrofe. Nech už je to akokoľvek, je jasné, že táto katastrofa postihla obrovské územie vrátane európskeho kontinentu, Britských ostrovov, Sibíri a Aljašky.

Fosílie nám umožňujú nahliadnuť do úplne iného sveta, než aký poznáme dnes. Keby sa napríklad dalo vrátiť do čias, keď sa obry túlali Európou, a vy by ste sa nachádzali v Taliansku, oprávnene by ste si mohli myslieť, že ste sa ocitli uprostred africkej divočiny.

[Rámček na strane 17]

ČO JE FOSÍLIA?

Fosilizovaná kosť môže na prvý pohľad vyzerať ako obyčajná. V skutočnosti je výsledkom chemickej premeny — fosilizácie —, ktorá nastáva skôr, ako sa stihnú pozostatky odumretých organizmov rozložiť.

Jeden bežný druh fosilizácie je mineralizácia. Prebieha tak, že pôvodnú organickú hmotu čiastočne alebo úplne nahradia minerálne látky obsiahnuté vo vode v okolitom prostredí. Preto môže fosilizácia nastať iba za konkrétnych podmienok. K týmto podmienkam patrí hojnosť usadenín, rýchle zasypanie zvyškov organizmov a ich odolnosť voči rozkladu. Za normálnych okolností telesné pozostatky živočíchov, ktoré nie sú zlikvidované inými živočíchmi, sú rozložené baktériami, prípadne podľahnú mechanickým a chemickým vplyvom okolitého prostredia, ako je vietor a voda. Preto je fosilizácia veľmi zriedkavá.

[Rámček/obrázok na strane 17]

MAMUTY NA SEVERNEJ POLOGULI

Z fosílií môžeme usúdiť, že mamuty kedysi žili na obrovskom území Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Zdá sa, že v Európe bolo ich najjužnejšou hranicou Taliansko.

Mamuty boli približne také veľké ako dnešné indické slony, ich srsť bola dlhá až 50 centimetrov a samce mali dlhé zahnuté kly, ktoré dorastali do dĺžky asi piatich metrov. Zvlášť veľké množstvo mamutoviny sa našlo na Sibíri — a to také veľké, že už od stredoveku sa vyvážala do Číny a Európy.

[Prameň ilustrácie]

Fotografia s láskavým dovolením Royal BC Museum

[Obrázok na stranách 16, 17]

Fosílne nálezisko Polledrara

[Prameň ilustrácie]

Soprintendenza Archeologica di Roma

[Pramene ilustrácií na strane 15]

Hore: Museo di Paleontologia dell’Università degli Studi „La Sapienza” di Roma; dole: © Comune di Roma - Sovraintendenza Beni Culturali (SBCAS; fald. 90, fasc. 4, n. inv. 19249)