Nakoľko je dôležité prejavovať náklonnosť

„ČASTO ich objímajte!“ povedal profesor detskej psychiatrie čerstvej mamičke, ktorej sa práve narodili dvojčatá. Bola to odpoveď na jej otázku, ako má čo najlepšie vychovávať deti. „Lásku a náklonnosť je nutné vyjadrovať rôznymi spôsobmi,“ dodal profesor, „napríklad objatím, bozkom, prejavmi vrúcnosti, porozumenia, radosti, štedrosti i odpúšťaním, a keď je to nevyhnutné a je na to pádny dôvod, aj naprávaním. Nikdy by sme sa nemali domnievať, že deti vedia o našej láske.“

Tiffany Fieldová, riaditeľka Inštitútu pre výskum dotykov na Miamskej univerzite na Floride, potvrdzuje uvedené odporúčanie. Tvrdí: „Dotyk je pre vývin dieťaťa a jeho pohodu rovnako dôležitý ako strava a pohyb.“

Potrebujú aj dospelí fyzické prejavy náklonnosti? Áno. Klinický psychológ Claude Steiner dospel na základe svojich výskumov k záveru, že slovné povzbudenie a fyzický kontakt sú pre naše emocionálne blaho dôležité bez ohľadu na to, koľko máme rokov. Laura, zdravotná sestra, ktorá sa stará o veľkú skupinu starších ľudí, hovorí: „Vidím, že prejavy náklonnosti majú pre starších ľudí naozaj význam. Keď sa k nim správate láskavo a dotýkate sa ich, získate si ich dôveru a oni sa ochotne riadia vašimi pokynmi. Okrem toho, z takého láskavého zaobchádzania vidno, že rešpektujete ich dôstojnosť.“

Navyše, z náklonnosti má úžitok nielen ten, komu je prejavená, ale aj ten, kto ju prejavuje. Ako raz povedal Ježiš Kristus, „viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“. (Skutky 20:35) Zvlášť odmeňujúce je to vtedy, keď je náklonnosť prejavená človeku, ktorý má obavy, je skľúčený alebo neistý. Biblia opisuje mnoho situácií, keď bola ľuďom poskytnutá takáto pomoc.

Predstavte si, ako dobre padlo ‚mužovi plnému malomocenstva‘, ku ktorému sa druhí správali ako k vydedencovi spoločnosti, keď pocítil súcitný dotyk samotného Ježiša Krista! (Lukáš 5:12, 13; Matúš 8:1–3)

Zamyslite sa nad tým, akú silu dodalo zostarnutému prorokovi Danielovi, keď ho Boží anjel povzbudil vrúcnymi slovami a tri razy sa ho dotkol. Tieto láskavé dotyky a povzbudenie boli práve to, čo Daniel potreboval, aby sa fyzicky a duševne vzchopil. (Daniel 10:9–11, 15, 16, 18, 19)

Za apoštolom Pavlom raz jeho drahí priatelia cestovali asi 50 kilometrov z Efezu do Milétu. Tam im Pavol povedal, že ho už asi neuvidia. Ako veľmi ho muselo povzbudiť, keď mu títo verní priatelia „padli... okolo krku a nežne ho bozkávali“! (Skutky 20:36, 37)

Teda Biblia a najnovšie výskumy nás podnecujú prejavovať si navzájom náklonnosť. Uspokojovanie tejto potreby prináša tak fyzický, ako aj emocionálny úžitok. Je zjavné, že úprimné a vhodné vyjadrenia náklonnosti potrebujú všetci, nie iba deti.