V prírode to bolo skôr

„Aj bocian na nebesiach — ten dobre pozná svoje ustanovené časy.“ ​(Jeremiáš 8:7)

JEREMIÁŠ písal o sťahovaní bociana pred vyše 2 500 rokmi. Ľudia až dodnes obdivujú migrujúce zvieratá, ako sú napríklad lososy, ktoré často plávajú tisícky kilometrov cez oceán a vrátia sa do bystriny, kde sa vyliahli, alebo kožatky morské, ktoré sa tiež vydávajú na neuveriteľne dlhé cesty. Jedna kožatka nakládla vajcia v Indonézii a potom bola sledovaná, ako precestovala 20 000 kilometrov k pobrežiu Oregonu v Spojených štátoch. Kožatky sa často vracajú do tej istej oblasti Indonézie, aby tam znovu nakládli vajcia.

Ešte pozoruhodnejšie ako navigačné schopnosti migrujúcich zvierat je, že niektoré zvieratá dokážu nájsť cestu domov, keď sa ocitnú na neznámom mieste. Napríklad výskumníci previezli lietadlom 18 albatrosov z malého ostrova v strede Tichého oceánu na viacero miest vzdialených tisíce kilometrov a tam ich vypustili. Jedna časť bola vypustená pri západnom pobreží Tichého oceánu, druhá pri východnom. Do niekoľkých týždňov sa väčšina vtákov vrátila naspäť.

Výskumníci prepravili holuby na neznáme miesta vzdialené vyše 150 kilometrov, pričom ich najskôr uspali alebo umiestnili do rotujúcich bubnov, no keď ich vypustili, holuby niekoľko ráz zakrúžili, vypočítali si, kde sa nachádzajú, a zamierili si to priamo domov. Keďže holuby dokážu nájsť cestu späť, i keď majú nasadené nepriehľadné šošovky, vedci sú presvedčení, že tieto vtáky si vedia vypočítať, kde sa práve nachádzajú a ktorým smerom je ich domov, na základe navigačných informácií prichádzajúcich z rôznych smerov.

Motýle danausy sťahovavé z rozľahlých oblastí Severnej Ameriky migrujú až 1 500 kilometrov na jedno neveľké miesto v Mexiku. Hoci nikdy predtým v Mexiku neboli, často nájdu cestu presne na tie isté stromy, na ktorých boli ich prastarí rodičia pred rokom. Vedci si dodnes lámu hlavu nad tým, ako to dokážu.

Zatiaľ čo naše automatické navigačné zariadenia sú niekedy závislé výlučne od družíc, zdá sa, že veľa zvierat dokáže využívať rozličné navigačné postupy, napríklad pozorovanie krajiny a slnka, detekciu magnetických polí, rozlišovanie charakteristických vôní a dokonca zvukov. Profesor biológie James L. Gould píše: „Všetky zvieratá, ktorých život závisí od schopnosti presne navigovať, sú viacnásobne poistené... Zvyčajne sú vybavené alternatívnymi stratégiami, sériou záložných systémov, z ktorých vyberajú vždy ten, ktorý práve poskytuje najspoľahlivejšie informácie.“ Bádatelia stále žasnú nad dômyselnou navigáciou v živočíšnej ríši.