Boh mi poskytuje útechu v každom trápení

Rozpráva Victoria Colloyová

Lekár mojej mame povedal: „Už pre vašu dcéru nemôžeme urobiť nič viac. Až do konca života bude chodiť o barlách a nosiť na nohách ortézy.“ Bola som z toho zdrvená! Čo bude so mnou, keď nebudem môcť chodiť?

NARODILA som sa 17. novembra 1949 v meste Tapachula v mexickom štáte Chiapas ako prvé zo štyroch detí. Bola som spokojné, zdravé bábätko. No keď som mala šesť mesiacov, z ničoho nič som prestala loziť a zhoršila sa mi pohyblivosť. O dva mesiace som sa už vôbec nedokázala hýbať. Miestnych lekárov to zarážalo, najmä preto, že aj iné deti v Tapachule mali takéto symptómy. A tak došiel z mesta Mexiko istý ortopéd, ktorý nás všetkých vyšetril. Stanovil nám diagnózu — detskú obrnu.

Ako trojročnej mi operovali bedrový kĺb, kolená a členky. Neskôr mi choroba vážne postihla pravé rameno. Keď som mala šesť rokov, vzali ma do detskej nemocnice v meste Mexiko, aby som tam pokračovala v liečbe. Mama pracovala na farme v štáte Chiapas, preto som bývala v Mexiku u babky. Ale aj tak som bola väčšinu času v nemocnici.

Asi vo veku osem rokov bolo u mňa badať isté zlepšenie. Ale neskôr sa môj stav zhoršil a už som sa nedokázala pohybovať ani toľko, čo predtým. Vtedy lekári povedali, že budem musieť do konca života chodiť o barlách a nosiť ortézy.

Kým som dovŕšila pätnásť rokov, podstúpila som 25 operácií. Patrili k nim operácie chrbtice, nôh, kolien, členkov a prstov na nohách. Zakaždým som potom chodila isté obdobie na rehabilitácie. Po jednej operácii mi dali nohy do sadry. Keď mi ju odstránili, musela som absolvovať bolestivé cvičenia.

Nachádzam pravú útechu

Raz, keď som mala jedenásť a zotavovala som sa z operácie, ma prišla pozrieť mama. Dozvedela sa, že Ježiš zbavoval ľudí chorôb, dokonca uzdravoval chromých, takže chodili. Dala mi časopis Strážna veža, ktorý vydávajú Jehovovi svedkovia, kde sa to dočítala. Schovala som si ho pod vankúš, ale jedného dňa zmizol. Našli ho zdravotné sestry a vzali mi ho. Potom ma vyhrešili, že som si ho čítala.

Asi o rok ma mama znovu prišla z Chiapasu navštíviť. V tom čase už s pomocou Jehovových svedkov spoznávala Bibliu. Priniesla mi knihu Od strateného  raja k raju znovuzískanému. * Povedala: „Ak chceš žiť v sľúbenom novom svete, kde ťa Ježiš uzdraví, musíš študovať Bibliu.“ A tak, hoci s tým babka nesúhlasila, začala som vo svojich štrnástich študovať so svedkami. Ďalší rok som musela z nemocnice odísť, lebo bola iba pre deti.

Prekonávam ťažkosti

Upadla som do depresie. Keďže mi babka bránila v štúdiu, musela som sa vrátiť do Chiapasu a bývať u rodičov. Ale aj doma ma čakali problémy, lebo môj otec bol alkoholik. Isté obdobie som nevidela dôvod, prečo žiť. Uvažovala som, že sa otrávim. Ale keď som ďalej študovala Bibliu, môj pohľad na život sa zmenil. Biblický sľub, že zem sa stane rajom, ma napĺňal radosťou.

O nádhernej nádeji, ktorú predkladá Biblia, som začala hovoriť druhým. (Izaiáš 2:4; 9:6, 7; 11:6–9; Zjavenie 21:3, 4) Potom som sa 8. mája 1968 vo veku 18 rokov dala pokrstiť ako Jehovova svedkyňa. Od roku 1974 každý mesiac venujem vyše 70 hodín tomu, že rozprávam druhým o nádeji, ktorá mi dodala chuť žiť.

Môj život je činorodý a uspokojujúci

Časom sme sa s mamou presťahovali do mesta Tijuana neďaleko hraníc so Spojenými štátmi. Teraz bývame v dome, ktorý je uspôsobený našim potrebám. Doma ešte stále môžem chodiť o barlách a pomocou ortéz, a keď idem variť, prať či žehliť, sadnem si do invalidného vozíka. Do zvestovateľskej služby chodím na špeciálne upravenom elektrickom vozíku.

O učení Biblie nehovorím ľuďom len na uliciach a v domoch, ale aj v neďalekej nemocnici, kam pravidelne chodím na vozíku a rozprávam sa s tými, ktorí vonku čakajú na lekárske ošetrenie. Keď s nimi skončím rozhovor, idem na trh nakúpiť a potom prídem domov a pomôžem mame s varením a domácimi prácami.

Aby sme vyžili, predávam nosené šatstvo. Mama má momentálne 78 rokov a je po troch infarktoch, takže toho veľa nedokáže spraviť. Preto dbám o jej stravu a dohliadam na jej liečbu. Hoci obe máme zdravotné problémy, snažíme sa chodiť na zborové zhromaždenia. Vyše 30 ľudí, s ktorými som v priebehu rokov študovala Bibliu, sa dnes zapája do kresťanskej služby.

Som presvedčená, že jedného dňa sa splní biblický sľub: „V tom čase [v Božom novom svete] sa bude chromý šplhať ako jeleň.“ Zatiaľ ma utešujú tieto Božie slová: „Neboj sa, veď som s tebou. Nepozeraj uprene dookola, veď som tvoj Boh. Ja ťa upevním. Ja ti skutočne pomôžem. Áno, ja ťa budem pevne držať svojou pravicou spravodlivosti.“ ​(Izaiáš 35:6; 41:10) *

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 12]

S ortézami na nohách, keď som mala sedem rokov

[Obrázok na strane 13]

Do služby chodím na elektrickom vozíku prispôsobenom mojim potrebám