Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Môže vás sebatrýznenie priblížiť k Bohu?

Môže vás sebatrýznenie priblížiť k Bohu?

Čo o tom hovorí Biblia?

Môže vás sebatrýznenie priblížiť k Bohu?

VÄČŠINA ľudí sa zhrozí pri pomyslení na to, že by si niekto úmyselne spôsoboval bolesť. Napriek tomu veriaci, ktorí mučia svoje telo bičovaním, extrémnym pôstom alebo nosením drsnej košele, ktorá dráždi ich kožu, sú oslavovaní ako vzor bohabojnosti. Takéto praktiky nie sú len pozostatkami stredoveku. Nedávno sa objavili správy, že aj významní náboženskí vodcovia v súčasnosti sa mučia bičovaním.

Čo vedie ľudí k tomu, aby uctievali Boha takýmto spôsobom? Ako uviedol hovorca jednej organizácie, ktorá sa považuje za kresťanskú, „dobrovoľne sa podrobiť nepohodliu je jedným zo spôsobov, ako sa človek môže pripojiť k Ježišovi Kristovi a k utrpeniu, ktorému sa Kristus dobrovoľne podvolil, aby nás vykúpil z hriechu“. Bez ohľadu na to, čo tvrdia náboženskí vodcovia, mali by sme preskúmať, čo o tejto veci hovorí Biblia.

‚Starostlivo opatrujte‘ svoje telo

Biblia ani neodporúča, ani netoleruje taký spôsob uctievania Boha, pri ktorom si človek úmyselne pôsobí bolesť. Naopak, bohabojných ľudí opakovane nabáda, aby sa o svoje telo starali. Preskúmajme, ako opisuje vzťah medzi manželom a manželkou. Poukazujúc na spôsob, akým človek prirodzene zaobchádza so svojím telom, nabáda: „Manželia [majú] milovať svoje manželky ako vlastné telá... Nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo; ale živí ho a starostlivo opatruje, podobne ako aj Kristus zbor.“ ​(Efezanom 5:28, 29)

Aký význam by mal príkaz milovať svoju manželku ako vlastné telo, keby sa od veriacich očakávalo, že budú náboženskú oddanosť prejavovať týraním svojho tela? Je zjavné, že od ľudí, ktorí milujú biblické zásady, sa očakáva, že budú svoje telo ‚starostlivo opatrovať‘ a dokonca budú mať k nemu určitú lásku, a táto zdravá láska k sebe samému by sa mala rozšíriť aj na manželského partnera.

Biblia obsahuje mnoho zásad, ktoré pomáhajú jej čitateľom ‚starostlivo opatrovať‘ svoje telo. Hovorí napríklad o užitočnosti primeranej fyzickej aktivity. (1. Timotejovi 4:8) Poukazuje na liečivé účinky určitých potravín a nepriamo sa zmieňuje o následkoch nesprávneho stravovania. (Príslovia 23:20, 21; 1. Timotejovi 5:23) Písmo povzbudzuje ľudí, aby sa snažili udržať si zdravie, lebo tak môžu zostať čo najdlhšie aktívni. (Kazateľ 9:4) Ak sa od ľudí, ktorí čítajú Bibliu, očakáva, že si budú takto chrániť zdravie, ako by sa od nich mohlo zároveň očakávať, že si budú poškodzovať telo? (2. Korinťanom 7:1)

Mali by si kresťania spôsobovať bolesť, aby napodobnili Ježiša v jeho utrpení?

Niektoré organizácie sa zameriavajú na utrpenie, ktoré znášal Ježiš a jeho raní nasledovníci, a tvrdia, že kresťania by mali podstupovať sebatrýznenie. Ale utrpenie, ktoré je opísané v Biblii, si Boží služobníci nikdy nespôsobovali sami. Keď kresťanskí pisatelia Biblie poukazovali na Kristovo utrpenie, ich cieľom bolo povzbudiť kresťanov, aby dokázali zniesť kruté zaobchádzanie pre svoju vieru, a nie aby si sami spôsobovali utrpenie. A tak ľudia, ktorí mučia svoje telo, nenapodobňujú Ježiša Krista.

Znázornime si to. Predstavte si, že by ste videli, ako vášmu priateľovi, ktorého si nesmierne vážite, nadáva rozzúrený dav a bije ho. Vidíte, že váš priateľ znáša tento útok pokojne; nevracia údery ani urážky. Keby ste svojho priateľa chceli napodobniť, začali by ste sami seba biť a nadávať si? Samozrejme, že nie! Tým by ste napodobnili správanie davu. Zrejme by ste sa skôr snažili o to, aby ste v podobnej situácii ovládli túžbu odplatiť sa.

Od Kristových nasledovníkov sa teda očividne neočakáva, že si budú sami spôsobovať bolesť, ako keby mali napodobňovať rozzúrené davy, ktoré Ježišovi ubližovali a snažili sa ho zabiť. (Ján 5:18; 7:1, 25; 8:40; 11:53) Naopak, očakáva sa od nich, že v prípade prenasledovania napodobnia mierumilovný postoj, s akým znášal ťažkosti Ježiš. (Ján 15:20)

Prekrútenie Biblie

Písma, ktoré usmerňovali život a spôsob uctievania v židovskej spoločnosti, už v predkresťanskej ére bránili Židom akokoľvek si poškodzovať telo. Zákon napríklad výslovne zakazoval Židom robiť si na tele zárezy, čo bol očividne bežný zvyk medzi starovekými nežidovskými národmi. (3. Mojžišova 19:28; 5. Mojžišova 14:1) Ak Boh nechcel, aby mal niekto na tele rezné rany, určite nechce ani to, aby mal na tele jazvy po bičovaní. Biblia v tomto ohľade hovorí jasne — úmyselne si akýmkoľvek spôsobom poškodzovať telo je Bohu neprijateľné.

Tak ako si umelec želá, aby bolo jeho dielo v úcte, aj Jehova Boh, náš Stvoriteľ, chce, aby jeho dielo — ľudské telo — bolo v úcte. (Žalm 139:14–16) Sebatrýznenie vzťah človeka k Bohu neposilňuje. Naopak, poškodzuje ho a prekrúca učenie evanjelií.

Apoštol Pavol pod Božím vedením napísal o takýchto krutých ľudských náukách toto: „Práve tieto veci majú naozaj zdanie múdrosti v samoľúbom spôsobe uctievania a zdanlivej pokore, prísnom zaobchodení s telom, ale nemajú hodnotu v boji proti uspokojovaniu tela.“ ​(Kolosanom 2:20–23) Zvyk spôsobovať si bolesť nijako nepomáha priblížiť sa k Bohu. Požiadavky na pravé uctievanie Boha sú, naopak, občerstvujúce, príjemné a ľahké. (Matúš 11:28–30)

UVAŽOVALI STE UŽ NAD TÝM?

● Ako sa Boh pozerá na ľudské telo? (Žalm 139:13–16)

● Môže vám mučenie svojho tela pomôcť v boji proti nesprávnym túžbam? (Kolosanom 2:20–23)

● Má byť pravé uctievanie zaťažujúce alebo tvrdé? (Matúš 11:28–30)

[Zvýraznený text na strane 11]

Biblia hovorí jasne — úmyselne si akýmkoľvek spôsobom poškodzovať telo je Bohu neprijateľné

[Obrázok na strane 10]

Pútnik s bolesťami kolenačky vystupuje ku kostolu

[Prameň ilustrácie]

© 2010 photolibrary.com