Pomoc smútiacim

„Jehova je blízko tých, ktorí majú zlomené srdcia.“ ​(Žalm 34:18)

KEĎ ste prišli o milovaného človeka, môže vás zaplaviť viacero emócií, napríklad šok, otupenosť, smútok či dokonca hnev a pocity viny. Ako bolo uvedené v predchádzajúcom článku, nie všetci ľudia smútia rovnako. Preto sa u vás nemusia prejaviť všetky tieto pocity ani nemusíte dávať najavo svoj žiaľ rovnakým spôsobom ako druhí. No ak cítite, že potrebujete dať svojmu smútku voľný priechod, nie je nič zlé na tom, keď to spravíte.

„Nebráňte sa žiaľu!“

Heloisa, lekárka, ktorá už bola spomínaná, sa snažila neprejavovať city, keď jej zomrela mama. „Najprv som plakala,“ vraví, „ale netrvalo dlho a začala som svoje city skrývať — presne tak, ako keď mi zomrel pacient. Zrejme následkom toho sa mi výrazne zhoršilo zdravie. Preto všetkým, ktorí prišli o blízkeho človeka, radím: Nebráňte sa žiaľu! Dajte to zo seba von. Uľaví sa vám.“

Ako plynú dni a týždne, môžete mať rovnaké pocity ako Cecília, ktorej manžel zomrel na rakovinu. Hovorí: „Niekedy som zo seba sklamaná, lebo niektorí si myslia, že už by som sa mala cítiť lepšie, no mne sa to ešte nepodarilo.“

Ak aj vám napadli takéto myšlienky, pamätajte, že neexistuje „správny“ spôsob, ako smútiť. Niektorí sa z toho dostanú pomerne ľahko. Iní nie. Tento proces sa nedá urýchliť. Preto necíťte povinnosť zbaviť sa smútku do istého termínu. *

Ale čo ak váš žiaľ neustáva a vás to už vyčerpáva? Možno ste na tom podobne ako spravodlivý Jakob, ktorý keď sa dozvedel, že mu zomrel syn Jozef, „odmietal prijať útechu“. (1. Mojžišova 37:35) Čo v takom prípade môžete spraviť, aby vás smútok nepremohol?

Dbajte o seba. „Niekedy sa cítim hrozne vyčerpaná. Vtedy si uvedomím, že som sa prepla,“ hovorí Cecília. Z jej vyjadrenia  vidieť, že zármutok si môže vyžiadať vysokú daň tak na zdraví, ako aj v citovej oblasti. Preto je vhodné, ak venujete zvýšenú pozornosť svojmu zdraviu. Dostatočne oddychujte a jedzte výživné jedlá.

Je pravda, že možno nemáte chuť jesť, a už vôbec nie nakupovať a variť. No ak sa nebudete dobre stravovať, ľahšie dostanete nejakú infekciu alebo ochoriete, a to len pridá k vášmu trápeniu. Aby ste si udržali zdravie, snažte sa jesť aspoň po troche. *

Ak sa to dá, začnite sa venovať nejakej fyzickej aktivite, aj keby to bola len chôdza. Tak sa dostanete z domu. Okrem toho pri striedmom cvičení sa uvoľňujú v mozgu chemické látky endorfíny, čo vám môže pomôcť cítiť sa lepšie.

Prijmite pomoc od druhých. To môže byť zvlášť užitočné, keď ste prišli o manželského partnera. Možno robil doma viacero vecí, ktoré teraz nemá kto spraviť. Napríklad ak mal na starosti financie alebo domáce práce, spočiatku nemusí byť pre vás ľahké prebrať tieto záležitosti. V takom prípade vám môžu veľmi pomôcť taktné rady priateľov. (Príslovia 25:11)

Biblia hovorí o pravom priateľovi ako o človeku, ktorý „sa narodil pre čas tiesne“. (Príslovia 17:17) Preto sa od druhých neodťahujte  v domnení, že ste im na príťaž. Spoločnosť druhých je často ako most medzi zármutkom a zmierením sa so situáciou. Mladú Sally po matkinej smrti veľmi povzbudila spoločnosť druhých. „Mnohí priatelia ma pozývali, keď sa niečo organizovalo,“ hovorí. „To mi nesmierne pomohlo zvládať intenzívne pocity osamelosti. Vždy ma potešilo, keď sa ma druhí jednoducho opýtali niečo v zmysle: ‚Ako to zvládaš po smrti mamy?‘ Zistila som, že keď sme sa rozprávali o mamičke, hojilo to moju ranu.“

Nebráňte sa spomienkam. Vybavte si pekné chvíle, ktoré ste strávili s vaším milovaným, napríklad tak, že si pozriete fotografie. Je pravda, že spočiatku môžu byť tieto spomienky bolestné. No časom vám zrejme pomôžu zotaviť sa a už nebudú spôsobovať takú bolesť.

Azda sa rozhodnete viesť si denník. Môžete si doň napísať pekné spomienky a tiež to, čo by ste vášmu blízkemu radi povedali, keby bol ešte nažive. Keď dáte svoje pocity na papier, umožní vám to pozrieť sa na ne z nadhľadu. Neraz je to aj vhodný spôsob, ako ich vôbec vyjadriť.

Je dobré ponechať si veci, ktoré nám zosnulého pripomínajú? Názory na to sa rôznia, čo neprekvapuje, pretože každý človek prežíva žiaľ inak. Niektorí si myslia, že keby si ponechali osobné veci blízkeho človeka, nedokázali by sa cez túto stratu preniesť. Iným to zase pomáha. Sally hovorí: „Nechala som si veľa mamičkiných vecí. Pomáha mi to vyrovnávať sa s jej smrťou!“ *

Oprite sa o ‚Boha každej útechy‘. V Biblii sa píše: „Uvrhni svoje bremeno na Jehovu, a on ťa sám podporí.“ ​(Žalm 55:22) Modlitba k Bohu nie je citovou barličkou. Je to veľmi dôležitý spôsob, ako komunikovať s ‚Bohom každej útechy, ktorý nás teší vo všetkom našom súžení‘. (2. Korinťanom 1:3, 4)

Božie Slovo Biblia nám poskytuje najväčšiu útechu. Apoštol Pavol napísal: „Mám nádej v Bohu... že nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých.“ ​(Skutky 24:15) Tých, ktorí žialia nad stratou blízkeho človeka, môže najviac utešiť, keď budú uvažovať o biblickej nádeji na vzkriesenie. * O tom sa presvedčila Lauren, ktorej dospievajúci brat zomrel pri nehode. Vraví: „Nech mi už bolo akokoľvek ťažko, vzala som si Bibliu a niečo som si z nej prečítala, hoci len jeden verš. Vyberala som si tie texty, ktoré ma  mimoriadne povzbudzovali, a čítala som si ich znovu a znovu. Utešili ma napríklad slová, ktoré Ježiš povedal Marte, keď zomrel jej brat Lazar: ‚Tvoj brat vstane.‘“ ​(Ján 11:23)

„Nemusí vás to ovládnuť“

Aj keď vyrovnať sa so zármutkom nemusí byť ľahké, je to nevyhnutný predpoklad na to, aby ste mohli ísť ďalej. Nemajte pocit viny, akoby ste tým zrádzali svojho milovaného či zabúdali naňho. Pravda je taká, že naňho nikdy nezabudnete. Pri niektorých príležitostiach sa vám spomienky vynoria znovu, ale postupne sa vytratia tiesnivé pocity.

Časom zrejme budete s láskou spomínať aj na chvíle, ktoré teraz vo vás vyvolávajú smútok. Ashley, ktorej vyjadrenie bolo uvedené v predchádzajúcom článku, hovorí: „Pamätám sa na predposledný deň mamičkinho života. Zdalo sa, že sa cíti lepšie. Prvýkrát po mnohých dňoch vstala z postele. Sestra ju česala a všetky tri sme sa na niečom začali smiať. Po dlhom čase som videla na jej tvári úsmev. Bola rada, že nás má pri sebe.“

Budete sa tiež vracať k tomu, čo cenné ste sa od milovaného človeka naučili. Napríklad Sally spomína: „Mamička bola vynikajúca učiteľka. Dokázala dobre poradiť a vôbec to nevyzeralo ako rada. Učila ma, ako sa mám dobre rozhodovať sama za seba a že nemám robiť len to, čo mi hovorí ona alebo otecko.“

Spomienky na vášho blízkeho môžu byť práve to, čo potrebujete, aby ste dokázali žiť bez neho. To si uvedomil aj mladý Alex: „Po ockovej smrti som sa rozhodol, že budem žiť tak, ako ma učil, že sa nikdy neprestanem tešiť zo života. Tým, ktorí prišli o rodiča, by som povedal: So smrťou rodiča sa nikdy nezmierite, ale nemusí vás to ovládnuť. Smúťte toľko, koľko musíte, no nezabudnite, že život, ktorý máte pred sebou, by ste mali prežiť čo najlepšie.“

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 8]

„Nech mi už bolo akokoľvek ťažko, vzala som si Bibliu a niečo som si z nej prečítala, hoci len jeden verš“ ​(Lauren)

[Rámček/obrázok na strane 7]

VYROVNAŤ SA S POCITOM VINY

Možno máte pocit, že k smrti vášho milovaného prispela nejaká nedbanlivosť z vašej strany. Užitočné môže byť už to, keď si uvedomíte, že pocit viny — skutočnej alebo domnelej — je normálna reakcia človeka prežívajúceho žiaľ. A znova, neduste nasilu v sebe takéto pocity. Keď sa s niekým porozprávate o tom, že máte pocit viny, môže to viesť k veľmi potrebnej úľave.

Uvedomte si však, že bez ohľadu na to, ako veľmi milujeme druhého človeka, nemôžeme riadiť jeho život a nemôžeme ani zabrániť tomu, aby toho, koho milujeme, nepostihol „čas a nepredvídaná udalosť“. (Kazateľ 9:11) Okrem toho, niet pochýb, že vaše pohnútky neboli zlé. Napríklad, keď ste ho neobjednali u lekára skôr, mali ste v úmysle, aby váš milovaný ochorel a zomrel? Samozrejme, že nie! Ste potom skutočne na vine a naozaj ste zapríčinili smrť toho človeka? Nie.

Jedna matka sa naučila vyrovnávať s pocitmi viny po tom, čo jej dcéra zahynula pri automobilovej nehode. Vysvetľuje: „Cítila som sa vinná, pretože som ju poslala von. Ale potom som si uvedomila, že je absurdné takto uvažovať. Nebolo nič zlé na tom, že som ju poslala s otcom niečo vybaviť. Bola to len strašná náhoda.“

,Ale keď je toľko vecí, ktoré by som mu chcel povedať alebo preňho urobiť,‘ poviete možno. To je pravda, ale kto z nás môže povedať, že je dokonalým otcom, dokonalou matkou alebo dokonalým dieťaťom? Biblia nám pripomína: „Všetci sa totiž mnohokrát potkýname. Ak sa niekto nepotkýna v slove, je dokonalý muž.“ ​(Jakub 3:2; Rimanom 5:12) Prijmite teda fakt, že nie ste dokonalí. Stále premýšľať o všetkých možných „keby“ nič nezmení, ale môže to spomaliť vaše zotavovanie. *

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 6]

Niekedy musí byť smútiaci vekovo starší rodič oporou pre svoje trúchliace dospelé dieťa

[Obrázky na strane 9]

Denník, fotografie a pomoc druhých patria k prostriedkom, ako sa vyrovnať so stratou blízkeho