Čo povedali rodičia

Ak máte dieťa v predškolskom veku, pravdepodobne zažívate rôzne náročné situácie. Ako by ste mali napríklad reagovať, keď má záchvat zlosti? Ako mu môžete pomôcť rozlišovať, čo je dobré a čo nie, a ako ho môžete v správnej miere disciplinovať? Pozrite sa na skúsenosti niektorých rodičov.

O ZÁCHVATOCH ZLOSTI

„Starostlivosť o dvojročné dieťa je strašne ťažká, lebo očakáva, že dostane, čo chce. Tak to bolo aj s naším synom. Ak nedosiahol svoje, rozhadzoval veci okolo seba. Bolo to naše prvé dieťa, a preto sme s tým nemali skúsenosti. A nepomohlo nám ani to, keď druhí vraveli, že takéto správanie je v jeho veku normálne.“ ​(Susan, Keňa)

„Keď mala naša dcérka dva roky, hádzala sa o zem, kričala, plakala, kopala nohami... Boli sme z toho zúfalí! V tej chvíli sa s ňou nedalo rozprávať. Preto sme ju poslali do detskej izby a pokojne sme jej povedali, aby prišla, keď bude dobrá, a že sa potom porozprávame. Keď sa upokojila, jeden z nás šiel za ňou a vysvetlil jej, čo bolo na jej správaní zlé. Bola to dobrá metóda. Raz sme dokonca začuli, ako sa modlí k Bohu a prosí ho o odpustenie. Časom sa zlostila menej a záchvaty napokon prestali.“ ​(Yolanda, Španielsko)

„Malé deti skúšajú, kam až môžu zájsť. Ak dieťaťu dovolíte, čo ste mu výslovne zakázali, bude zmätené. Zistili sme, že keď sme boli pevní a dôslední, deti sa postupne naučili, že krikom nič nedosiahnu.“ ​(Neil, Spojené kráľovstvo)

O USMERŇOVANÍ

„Ťažko povedať, nakoľko vás dieťa, ktoré nemá ani päť rokov, počúva. Preto je dobré opakovať. Niekedy máte pocit, že mu to hovoríte tisíckrát, ale opakovanie je naozaj dôležité, spolu s gestami a dôrazným tónom.“ ​(Serge, Francúzsko)

„Naše štyri deti vyrastali v rovnakom prostredí, a predsa bolo každé iné. Jednej dcére stačilo vedieť, že nás sklamala, a už sa rozplakala. Druhá skúšala, kam až môže zájsť. Niekedy stačil prísny pohľad alebo napomenutie, inokedy sme ich však museli potrestať.“ ​(Nathan, Kanada)

„Dôležité je nerobiť kompromisy. No rodič nesmie byť dogmatický a strnulý. Niekedy, keď vidíme, že dieťaťu je úprimne ľúto, čo urobilo, snažíme sa byť rozumní a trest mu zmierniť.“ ​(Matthieu, Francúzsko)

 „Snažím sa nevytvárať priveľa pravidiel. Ale o tých, ktoré stanovím, sa nediskutuje. Môj trojročný syn vie, čo ho čaká, keď neposlúchne, a tak si dáva väčší pozor. Je pravda, že keď ma neposlúchne a ja som unavená, bolo by ľahšie prižmúriť oči. Ale keďže chcem byť zásadová, prinútim sa niečo spraviť. Zásadovosť je pri výchove nevyhnutná!“ ​(Natalie, Kanada)

O ZÁSADOVOSTI

„Niekedy sa mi zdá, že malé deti majú v hlave pamäťovú kartu, na ktorú si zaznamenávajú všetky situácie, keď rodičia neboli dôslední.“ ​(Milton, Bolívia)

„Syn sa ma niekedy pýta rôznymi spôsobmi na tú istú vec, len aby videl, či mu odpoviem rovnako. Alebo ak mu mama povie niečo iné ako ja, vidí v tom príležitosť a snaží sa ju využiť.“ ​(Ángel, Španielsko)

„Niekedy, keď som mala dobrú náladu, som synovi všeličo prepáčila, ale keď som mala zlú náladu, prísne som ho potrestala. Zistila som však, že takýto prístup situáciu iba zhoršuje.“ ​(Gjeong-ok, Kórea)

„Dôležité je, aby si deti uvedomili, že ak je nejaké správanie zlé dnes, bude zlé stále.“ ​(Antonio, Brazília)

„Ak rodičia reagujú na tú istú situáciu zakaždým inak, dieťa si povie, že sú nevyspytateľní a že sa rozhodujú podľa nálady. Ale ak sa rodičia držia svojich zásad, deti budú vedieť, že zlé je stále zlé. Aj vďaka tomu sa budú cítiť v bezpečí a milované.“ ​(Gilmar, Brazília)

„Deti dokážu využiť situáciu, keď sa im zdá, že rodič nemá na výber a musí im ustúpiť, napríklad, keď sú okolo ľudia. Preto keď som rozhodnutý povedať synovi nie, poviem mu to raz a jasne mu dám najavo, že ho nebudem počúvať, keď bude sústavne dobiedzať.“ ​(Čang-seok, Kórea)

„Obaja rodičia musia ťahať za jeden koniec. V prípade, že máme s manželkou rôzne názory, povieme si o tom v súkromí. Deti vedia rozlíšiť, kedy sa rodičia v niečom nezhodnú, a snažia sa využiť to vo svoj prospech.“ ​(Jesús, Španielsko)

„Keď dieťa vie, že rodičia držia spolu a nedá sa nimi manipulovať, má pocit bezpečia. Vie, čo ho čaká, keď bude poslúchať i keď neposlúchne.“ ​(Damaris, Nemecko)

„Zásadovosť pre nás znamená aj to, že dodržíme slovo, keď dcére sľúbime niečo pekné. Tým sa učí, že sa na naše sľuby môže spoľahnúť.“ ​(Hendrick, Nemecko)

„Keby môj zamestnávateľ stále menil svoje požiadavky, dráždilo by ma to. Deti nie sú iné. Majú pocit istoty, keď poznajú pravidlá a vedia, že sú nemenné. Potrebujú tiež vedieť, čo ich čaká, keď budú neposlušné, a že ani to sa nezmení.“ ​(Glenn, Kanada)

[Zvýraznený text na strane 8]

„Nech vaše Áno znamená áno, vaše Nie nie.“ ​(Jakub 5:12)

 [Rámček/obrázky na strane 9]

ZO ZÁKULISIA NIEKTORÝCH RODÍN

Neplánované tehotenstvo — ako sme sa prispôsobili

Rozprávajú Tom a Joonhee Hanovci

Tom: Boli sme manželmi len šesť mesiacov, keď Joonhee zistila, že je tehotná. Navonok som zostal pokojný, lebo som chcel, aby vedela, že stojím pri nej a že sa o mňa môže oprieť. Ale vnútri sa ma zmocnila panika!

Joonhee: Úplne ma to zobralo a bola som vydesená! Len som plakala a plakala. Necítila som sa ani pripravená, ani schopná byť matkou.

Tom: Necítil som sa pripravený byť otcom! Ale keď sme sa porozprávali s inými rodičmi, zistili sme, že neplánované tehotenstvo je bežnejšie, než sme si mysleli. Pomohlo nám tiež, keď nám povedali, akú radosť rodičovstvo prináša. Postupne sa strach a neistota vytrácali a ja som sa nášho dieťaťa nevedel dočkať.

Joonhee: Keď sa nám narodila Amanda, vznikli nové náročné situácie. Sústavne plakala a ja som sa celé týždne nevyspala. Nechutilo mi jesť a bola som extrémne vyčerpaná. Zozačiatku som sa vyhýbala ľuďom. Ale potom som si uvedomila, že keď sa budem od druhých odťahovať, nepomôže mi to. Preto som sa začala stretávať s ďalšími mladými mamičkami. Mohli sme si vymeniť skúsenosti a ja som si uvedomila, že nie som jediná, kto má také starosti.

Tom: Veľmi som sa usiloval, aby naša rodina mala stabilný režim. Keďže sme Jehovovi svedkovia, boli sme napríklad rozhodnutí pravidelne chodiť do služby a na zhromaždenia. S dieťaťom sú tiež spojené výdavky, niekedy aj nečakané. Snažili sme sa žiť v rámci svojich možností a nezadlžiť sa, lebo by to viedlo iba k väčšiemu stresu.

Joonhee: Najprv som si myslela, že nie je vhodné chodiť s dieťaťom do služby, lebo môže vyrušovať. Ale zistila som, že ľudia sú radi, keď vidia bábätko. To mi pomohlo neprestať so službou a mať ešte pozitívnejší pohľad na moje dieťatko.

Tom: Biblia hovorí, že deti sú „dedičstvom od Jehovu“ a „odmena“. (Žalm 127:3) Preto aj ja považujem dieťa za vzácny dar. Tak ako s každým dedičstvom, aj tu máte na výber: môžete ho múdro investovať alebo premrhať. Zisťujem, že každý vek dieťaťa je niečím jedinečný, a preto chcem byť pri mojej dcérke v každom období jej života, lebo už nebudem mať druhú šancu.

Joonhee: Život človeka niekedy zaskočí. No správa, že čakáte dieťa, ktoré ste neplánovali, nie je zlá. Amanda má teraz šesť rokov a neviem si ani predstaviť, že by som ju nemala.

[Obrázok]

Tom a Joonhee s dcérkou Amandou