Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Dospievanie — príprava na samostatnosť

Dospievanie — príprava na samostatnosť

Dospievanie — príprava na samostatnosť

PREDSTAVTE SI, že ste práve prileteli z tropického ostrova do oblasti za polárnym kruhom. Hneď ako vystúpite z lietadla, zistíte, že všade okolo vás je len ľad a chlad. Dokážete sa adaptovať? Áno, ale budete musieť urobiť niekoľko zmien.

Podobná situácia nastane, keď sa vaše deti dostanú do veku dospievania. Ako keby ste večer išli spať a ráno sa zobudili v úplne inom klimatickom pásme. Chlapec, ktorý sa ešte včera pevne držal maminej sukne, sa dnes cíti lepšie pri svojich rovesníkoch. Od dievčaťa, ktoré sa ešte včera nevedelo dočkať, ako vám vyrozpráva, čo sa cez deň prihodilo, dnes dostávate len strohé odpovede.

„Ako bolo v škole?“ pýtate sa.

„Dobre,“ odpovedá.

Ticho.

„Na čo myslíš?“ pýtate sa ďalej.

„Na nič,“ odpovedá.

Ešte väčšie ticho.

Čo sa vlastne stalo? Ešte prednedávnom „ste mali akoby voľný vstup do zákulisia života vašich detí,“ píše sa v knihe Breaking the Code (Prelomenie kódu), „no teraz sa vám ujde miesto nanajvýš niekde v publiku, a aj to možno s nie veľmi dobrým výhľadom.“

Musíte sa jednoducho zmieriť s tým, že medzi vami zostane chladný odstup? Vôbec nie! Aj počas dospievania môžete mať so svojimi deťmi blízky vzťah. Najskôr však potrebujete pochopiť, čo sa odohráva v živote vášho dieťaťa počas tohto fascinujúceho, aj keď niekedy búrlivého obdobia.

Prechod z detstva do dospelosti

Kedysi si vedci mysleli, že keď má dieťa päť rokov, jeho mozog je takmer plne vyvinutý. Dnes sú presvedčení, že hoci veľkosť mozgu sa už potom veľmi nemení, nedá sa to isté povedať o jeho funkciách. V období puberty prechádzajú deti hormonálnou revolúciou, počas ktorej sa mení ich spôsob myslenia. Napríklad malé deti uvažujú v konkrétnych, akoby čiernobielych pojmoch, zatiaľ čo dospievajúci začínajú uvažovať abstraktne a snažia sa preniknúť hlbšie k podstate veci. (1. Korinťanom 13:11) Rozvíjajú si vlastné názory a neboja sa otvorene ich vyjadriť.

Paolo z Talianska si presne takúto zmenu všimol u svojho syna. „Keď sa pozriem na svojho dospievajúceho syna,“ hovorí, „mám pocit, že predo mnou už nestojí chlapec, ale mladý muž. A to nielen preto, že fyzicky zmužnel. Nad čím žasnem najviac, je jeho spôsob uvažovania. Nebojí sa vyjadriť svoj názor a stáť si za ním!“

Všimli ste si podobné zmeny u svojho dieťaťa? Kým bolo malé, jednoducho urobilo, čo ste mu povedali. Ak aj bolo treba vysvetlenie, stačilo povedať: „Pretože som povedal.“ Teraz ako dospieva, chce, aby ste mu všetko zdôvodnili, a možno dokonca spochybňuje hodnoty, ktorými sa vaša rodina riadi. Niekedy môže jeho neústupčivosť pripomínať vzburu.

Je však potrebné, aby ste neprišli k záveru, že sa rozhodol prevrátiť hore nohami všetko, čo ste ho doposiaľ učili. Môže to byť jednoducho len prejav vnútorného boja, ako urobiť z vašich hodnôt svoje vlastné a nájsť pre ne miesto vo svojom živote. Znázornime si to: Predstavte si, že sa zo svojho domu sťahujete niekam inam a chcete si so sebou zobrať aj nábytok. Myslíte si, že bude jednoduché nájsť pre každý kus nábytku miesto aj v novom dome? Asi nie. Ale jedna vec je istá. Nábytok, ktorý považujete za cenný, nevyhodíte.

Vaše dieťa stojí pred podobnou situáciou, lebo sa pripravuje na čas, keď „opustí svojho otca a svoju matku“. (1. Mojžišova 2:24) Pravda, to ešte asi dobrú chvíľu potrvá, lebo hoci vaše dieťa dospieva, nie je dospelé. Ale v určitom zmysle sa už pomaly balí. Počas dospievania skúma hodnoty, podľa ktorých bolo vychovávané, a rozhoduje sa, ktoré z nich si zoberie do dospelosti. *

Predstava, že vaše dieťa robí také rozhodnutia, vám možno naháňa hrôzu. Jedno je však isté — do dospelosti si so sebou zoberie len tie hodnoty, ktoré ono samo považuje za cenné. A preto teraz, kým je ešte doma, má najlepšiu príležitosť dôkladne preskúmať zásady, ktorými sa bude v živote riadiť. (Skutky 17:11)

V skutočnosti je takýto postoj veľmi užitočný. Napokon, ak by teraz bez námietok prijímalo vaše morálne normy, v budúcnosti by mohlo tak isto naivne prijať normy niekoho iného. (2. Mojžišova 23:2) O mladíkovi, ktorý sa nechá ľahko zviesť, Biblia hovorí, že „nemá srdce“, čo znamená, že mu okrem iného chýba schopnosť rozlišovať. (Príslovia 7:7) Mladý človek bez pevného presvedčenia môže byť ‚zmietaný ako na vlnách a unášaný sem a tam každým vetrom učenia, úskočnosťou ľudí‘. (Efezanom 4:14)

Čo môžete urobiť, aby sa to nestalo aj vášmu dieťaťu? Vynasnažte sa mu pomôcť získať tieto tri hodnotné veci:

1. VNÍMAVOSŤ

Apoštol Pavol napísal, že ‚zrelí ľudia cvičia svoju vnímavosť, aby rozlišovali medzi správnym a nesprávnym‘. (Hebrejom 5:14) Možno si poviete: ‚Už pred mnohými rokmi som ho naučil, čo je dobré a čo je zlé.‘ A toto školenie vášmu dieťaťu doteraz nepochybne prinieslo úžitok a pripravilo ho, aby mohlo urobiť ďalší krok vpred. (2. Timotejovi 3:14) Pavol však povedal, že ľudia si musia svoju vnímavosť cvičiť. Malé deti môžu získať poznanie toho, čo je dobré a zlé, ale počas dospievania je potrebné, aby sa stali „plne dospelými v schopnosti porozumenia“. (1. Korinťanom 14:20; Príslovia 1:4; 2:11) Vaším cieľom nie je, aby vás dieťa slepo poslúchalo, ale aby obratne používalo schopnosť uvažovať. (Rimanom 12:1, 2) Ako mu v tom môžete pomôcť?

Jedným zo spôsobov je, že ho necháte voľne vyjadriť svoje pocity. Keď rozpráva, neprerušujte ho a zo všetkých síl sa snažte nezareagovať prehnane, a to ani vtedy, keď povie niečo, čo počujete neradi. V Biblii sa píše: „Každý človek má byť rýchly v počúvaní, pomalý v reči, pomalý v hneve.“ ​(Jakub 1:19; Príslovia 18:13) Okrem toho Ježiš povedal: „Z hojnosti srdca hovoria ústa.“ ​(Matúš 12:34) Počúvanie vám umožní zistiť, čo vaše dieťa naozaj trápi.

A keď napokon predsa len niečo poviete, snažte sa klásť otázky, a nie iba stroho konštatovať. Ježiš chcel, aby svoj názor otvorene a úprimne vyjadrili nielen jeho učeníci, ale aj tí, ktorí mu zaryto odporovali. Preto sa niekedy spýtal: „Čo myslíte?“ ​(Matúš 21:23, 28) Aj vy by ste mohli urobiť niečo podobné, a to vtedy, keď vaše dospievajúce dieťa vyjadrí na vec úplne iný názor ako vy. Môžete to urobiť napríklad takto:

Ak vaše dieťa povie: „Nie som si istý, či Boh existuje.“

Nezareagujte takto: „Veď sme ti to už predsa toľkokrát vysvetľovali. Samozrejme, že existuje.“

Radšej sa spýtajte: „Čo ťa vedie k takému záveru?“

Prečo chcete, aby vaše dieťa vyjadrilo svoj názor? Hoci ste už počuli, čo povedalo, chcete vedieť, čo si myslí. (Príslovia 20:5) Je pravdepodobné, že problémom nie je samotná existencia Boha, ale skôr Božie normy.

Dieťa, ktoré je napríklad pod nátlakom porušiť Božie morálne zákony, sa snaží ospravedlniť tým, že odsunie Boha do úzadia. (Žalm 14:1) Môže uvažovať takto: ‚Ak by Boh neexistoval, nemusel by som žiť v súlade s jeho biblickými normami.‘

Ak sa zdá, že takto uvažuje aj vaše dieťa, potrebuje sa zamyslieť nad otázkou: ‚Naozaj verím, že Božie normy sú na môj úžitok?‘ (Izaiáš 48:17, 18) Ak tomu verí, potom mu pomôžte vidieť, že sa oplatí postaviť za to, čo je na jeho úžitok. (Galaťanom 5:1)

Ak vaše dieťa povie: „Toto je vaše náboženstvo, ale to ešte neznamená, že je aj moje.“

Nezareagujte takto: „Je to naše náboženstvo a ty si naše dieťa, a preto budeš veriť tomu, čo ťa učíme my.“

Radšej povedzte: „To je vážna vec. Ale ak odmietaš naše presvedčenie, určite ho máš čím nahradiť. Takže čomu veríš ty? Aké normy správania ty považuješ za správne?“

Prečo chcete, aby vaše dieťa vyjadrilo svoj názor? Pretože týmto ho môžete podnietiť, aby svoje názory preskúmalo. Možno s prekvapením zistí, že verí presne tomu istému čo vy a jeho obavy pramenia z niečoho úplne iného.

Možno vaše dieťa len jednoducho nevie, ako svoju vieru vysvetliť iným. (Kolosanom 4:6; 1. Petra 3:15) Alebo ho priťahuje niekto opačného pohlavia, kto s jeho vierou nesúhlasí. Zistite, v čom je koreň problému, a pomôžte to vidieť aj svojmu dieťaťu. Čím lepšie sa naučí používať svoju vnímavosť, tým lepšie bude pripravené na dospelosť.

2. DOSPELÍ PRIATELIA

Niektorí psychológovia tvrdia, že obdobie dospievania je prirodzene „búrlivé a stresujúce“, a preto by to nemalo nikoho prekvapovať. Je však zaujímavé, že v niektorých kultúrach to platí len v obmedzenej miere alebo vôbec. Výskumníci zistili, že v týchto kultúrach sú mladí začleňovaní do života dospelých v skoršom veku. Mladí ľudia s dospelými pracujú, priatelia sa a sú im aj zverené ich zodpovednosti. Preto v takomto spoločenskom usporiadaní ani neexistujú pojmy ako „kultúra mladých“, „kriminalita mládeže“ či dokonca „dospievanie“.

Na druhej strane, pouvažujte o situácii mladých v mnohých krajinách, ktorých naženú do preplnených škôl, kde jediným zmysluplným spoločenstvom sú len iní mladí. Keď prídu domov, nikto tam nie je. Otec a mama sú v práci. Príbuzní bývajú ďaleko. Jediní, kto je nablízku, sú ich rovesníci. * Nezdá sa vám takéto prostredie nebezpečné? A nejde tu len o to, že zapadnú do nesprávnej partie. Výskumníci zistili, že aj príkladné deti majú sklon uchýliť sa k nezodpovednému správaniu, keď sú izolované od sveta dospelých.

Príkladom spoločnosti, v ktorej svet mladých nebol odtrhnutý od sveta dospelých, bola spoločnosť starovekého Izraela. * V Biblii sa napríklad píše o Uzzijahovi, ktorý sa už ako dospievajúci stal judským kráľom. Čo mu pomohlo zvládnuť takúto veľkú zodpovednosť? Zjavne, aspoň sčasti, to bol vplyv dospelého muža menom Zechariáš, ktorého Biblia opisuje ako „učiteľa v bázni pred pravým Bohom“. (2. Paralipomenon 26:5)

Má aj vaše dieťa nejakých dospelých priateľov, ktorí vyznávajú rovnaké hodnoty ako vy? Je dobré, aby ste na nich nežiarlili, pretože môžu mať na vaše dieťa veľmi dobrý vplyv. Takíto priatelia mu môžu pomôcť konať správne. Jedno biblické príslovie hovorí: „Kto chodí s múdrymi, zmúdrie.“ ​(Príslovia 13:20)

3. ZMYSEL PRE ZODPOVEDNOSŤ

V niektorých krajinách nemôžu mladí ľudia pracovať viac ako určitý počet hodín týždenne a nesmú vykonávať niektoré druhy prác. Tieto obmedzenia boli sprievodným javom priemyselnej revolúcie v 18. a 19. storočí a boli uvedené do platnosti preto, aby chránili deti pred prácou v podmienkach škodiacich zdraviu.

Aj keď tieto zákony chránia mladých pred nebezpečnou prácou a zneužívaním, niektorí odborníci tvrdia, že bránia deťom naučiť sa prijímať zodpovednosť. Jedným z dôsledkov tohto postupu je podľa knihy Escaping the Endless Adolescence (Ako uniknúť nekonečnému dospievaniu) to, že sa u mnohých dospievajúcich prejavuje postoj „drzého vydobýjania si vecí, ako keby na ne mali samozrejmý nárok bez toho, aby si museli zarobiť usilovnou prácou“. Autori knihy si všimli, že tento postoj „sa zdá prirodzenou reakciou na to, že mladí žijú vo svete, ktorého hlavnou úlohou je ich zabávať a takmer nič od nich neočakávať“.

Naproti tomu Biblia hovorí o mladých ľuďoch, ktorí prijali mnohé zodpovedné úlohy už v ranom veku. Zamyslime sa nad príkladom Timoteja, ktorý pravdepodobne ešte nebol dospelý, keď sa stretol s apoštolom Pavlom, s mužom, ktorý mal na jeho život výrazný vplyv. Raz Pavol povedal Timotejovi: ‚Ako oheň roznecuj Boží dar, ktorý je v tebe‘, teda nabádal ho, aby vkladal srdce do práce, ktorá mu bola zverená. (2. Timotejovi 1:6) Hoci Timotej možno nemal ani 20 rokov, opustil domov a cestoval s apoštolom Pavlom, pričom mu pomáhal zakladať zbory a povzbudzovať bratov. Asi po desaťročnej spolupráci mohol Pavol napísať kresťanom vo Filipi: „Nemám nikoho iného s takým postojom, aký má on, ktorý sa bude naozaj starať o vaše veci.“ ​(Filipanom 2:20)

Dospievajúci prijímajú zodpovednosť často s nadšením, a to hlavne vtedy, keď vidia, že robia niečo zmysluplné, a keď tým pomáhajú druhým. Nielenže sa takto pripravujú na úlohy, ktoré ich čakajú v dospelosti, ale už teraz to v nich prebúdza tie najlepšie vlastnosti.

Prispôsobiť sa inému „klimatickému pásmu“

Ako bolo spomenuté v úvode článku, ak máte doma dospievajúce dieťa, pravdepodobne sa cítite akoby v inom „klimatickom pásme“, než kým bolo menšie. Môžete si však byť istí, že sa dokážete prispôsobiť presne tak, ako ste to dokázali doteraz.

Využite čas dospievania vášho dieťaťa na to, aby ste mu pomohli (1) vypestovať si vnímavosť, (2) nájsť si dospelých priateľov a (3) rozvíjať si zmysel pre zodpovednosť. Tým mu môžete pomôcť pripraviť sa na dospelosť.

[Poznámky pod čiarou]

^ 17. ods. Isté odborné dielo výstižne opisuje dospievanie ako „jedno dlhé lúčenie“. Viac informácií nájdete v Strážnej veži z 1. mája 2009, na stranách 10 – 12. Vydali Jehovovi svedkovia.

^ 38. ods. Zábavný priemysel zameraný na mladých ťaží z toho, že mladí ľudia chcú byť so svojimi rovesníkmi, a udržiava predstavu, že mladí majú svoju vlastnú kultúru, v ktorej dospelí nemajú miesto a ani jej nemôžu rozumieť.

^ 39. ods. Pojmy ako „dospievajúci“ alebo „tínedžer“ sa v Biblii nenachádzajú. Je zrejmé, že mladí boli v Božom ľude — či už v predkresťanskom, alebo v kresťanskom období — začlenení do života dospelých v skoršom veku, než v akom je to zvykom na mnohých miestach dnes.

[Rámček/obrázok na strane 20]

„LEPŠÍCH RODIČOV SI ANI NEVIEM PREDSTAVIŤ“

Rodičia spomedzi Jehovových svedkov slovom aj osobným príkladom učia svoje deti, aby žili v súlade s biblickými zásadami. (Efezanom 6:4) Nenútia ich však k tomu, pretože si uvedomujú, že keď ich syn alebo dcéra dospejú, musia sa sami rozhodnúť, akými hodnotami sa chcú v živote riadiť.

Aislyn, ktorá má 18 rokov, sa rozhodla prijať hodnoty, podľa ktorých bola vychovávaná, za svoje. „Moje náboženstvo nie je niečo, čomu sa venujem len jeden deň v týždni,“ hovorí. „Je to môj spôsob života. Ovplyvňuje každý môj skutok a rozhodnutie — akých priateľov budem mať, aké predmety si v škole vyberiem, aké knihy si prečítam.“

Aislyn je veľmi vďačná za výchovu, ktorú dostala od svojich kresťanských rodičov. „Lepších rodičov si ani neviem predstaviť,“ povedala, „a som šťastná, že mi vštepili túžbu stať sa a zostať Jehovovou svedkyňou. Moji rodičia budú pre mňa zdrojom múdrych rád po celý môj život.“

[Obrázok na strane 17]

Nechajte vaše dieťa rozprávať

[Obrázok na strane 18]

Dospelý priateľ môže mať na vaše dieťa dobrý vplyv

[Obrázok na strane 19]

Zmysluplná práca pomáha vašim deťom stať sa zodpovednými dospelými