Špecifické problémy nevlastných rodín

● Podľa Dr. Patricie Papernowovej, expertky na vzťahy v nevlastných rodinách, by sa snaha riešiť problémy nevlastných rodín podľa vzoru bežných rodín dala pripodobniť k „snahe orientovať sa v uliciach New Yorku pomocou mapy Bostonu“.

Skutočnosť je taká, že problémy, s ktorými zápasia nevlastné rodiny, sú nielen špecifické, ale aj väčšie ako v bežných rodinách. Psychológ William Merkel opisuje nevlastnú rodinu ako „najkomplexnejší, najneprirodzenejší a najkomplikovanejší súbor vzťahov, aký ľudstvo pozná“.

Ak je to také náročné, môžu byť vôbec nevlastné rodiny šťastné? Nevlastná rodina je ako patchworková prikrývka pozošívaná z kúskov rôznych látok. Kúsky spájajú švíky, ktoré sú samy osebe slabé, ale po dokončení vytvoria celok, ktorý je rovnako pevný ako celistvá látka — za predpokladu, že bola odvedená kvalitná práca.

Pouvažujme o niektorých častých problémoch v nevlastných rodinách a o radách, ktoré mnohým z nich pomohli rodinu kvalitne „zošiť“. Potom nazrieme do zákulisia štyroch nevlastných rodín, ktorým sa to podarilo.

 1. PROBLÉM: NENAPLNENÉ OČAKÁVANIA

„Očakávala som, že keď zahrniem svoje nevlastné deti láskou a pozornosťou, získam si ich. Ale čakám na to už osem rokov.“ ​(Gloria) *

VZNIK nevlastnej rodiny často sprevádzajú veľké očakávania. Rodičia dúfajú, že sa im podarí napraviť chyby z predchádzajúceho manželstva alebo sa im vyhnúť a že nájdu lásku a pocit bezpečia, ktorý im chýbal. Hoci niektoré nádeje sa skôr podobajú snom, každé nesplnené očakávanie spôsobuje napätie. Biblia hovorí: „Odkladaným očakávaním ochorie srdce.“ ​(Príslovia 13:12) Čo môžete urobiť, ak vás bolí srdce, pretože sa niektoré z vašich očakávaní nenaplnili?

ČO MÔŽETE UROBIŤ

Nepotláčajte v sebe pocity sklamania, dúfajúc, že jednoducho pominú. Radšej si ujasnite, ktoré z nenaplnených očakávaní vás frustruje. Potom sa zamyslite, prečo v to dúfate, aby ste pochopili, prečo na tom tak lipnete. A nakoniec sa snažte byť v tomto ohľade realistickejší. Uvádzame niekoľko príkladov:

1. Hneď od začiatku budem milovať svoje nevlastné deti a ony budú milovať mňa.

Dôvod? Vždy bolo mojím snom, že v našej rodine budú vrúcne a blízke vzťahy.

Realistickejší pohľad: Kým sa budeme mať naozaj radi, chvíľu to potrvá. Teraz je dôležité, aby sme sa v našej rodine cítili v bezpečí a vzájomne sa rešpektovali.

2. Každý z nás si na novú rodinu rýchlo zvykne.

Dôvod? Chceme predsa začať odznova.

Realistickejší pohľad: Nevlastným rodinám zvyčajne trvá štyri až sedem rokov, kým sa zabehnú. To, že máme nedorozumenia, je úplne normálne.

3. Nebudeme sa hádať pre peniaze.

Dôvod? To, že sa vzájomne ľúbime, nám pomôže nehádať sa pre maličkosti.

Realistickejší pohľad: Finančné záležitosti súvisiace s predchádzajúcim manželstvom bývajú komplikované. Možno nie sme pripravení na to, aby sme sa delili o všetky svoje peniaze.

 2. PROBLÉM: AKO SA NAVZÁJOM CHÁPAŤ

„Veľmi rýchlo sme si zvykli — každý člen novej rodiny sa hneď cítil príjemne.“ ​(Jošito)

„Kým mi začalo na našej rodine naozaj záležať, trvalo to asi desať rokov.“ ​(Tacuki, Jošitov nevlastný syn)

TAK ako Jošito a Tacuki, aj členovia iných nevlastných rodín si nemusia uvedomovať, že majú rozdielny pohľad. Prečo sa to nedá brať na ľahkú váhu? Keď vzniknú problémy, možno by ste ich chceli čo najskôr vyriešiť. Ale na to, aby ste ich mohli riešiť účinne, musíte najskôr členom svojej rodiny dobre rozumieť.

Je potrebné zamyslieť sa nad tým, ako komunikujete, lebo reč môže budovať, ale aj rúcať. Presne ako sa píše v Biblii: „Smrť i život sú v moci jazyka.“ ​(Príslovia 18:21) Ako môžete používať svoj jazyk tak, aby ste sa vzájomne lepšie chápali?

ČO MÔŽETE UROBIŤ

• Zaujímajte sa o pocity druhých a snažte sa ich pochopiť. Nebuďte kritickí. Príklady:

Ak váš syn povie: „Je mi smutno za ockom“, vyjadrite mu, že to chápete. Namiesto aby ste povedali: „Ale tvoj nevlastný otec ťa má rád a je na teba lepší ako tvoj vlastný otec“, skúste toto: „Musí to byť veľmi ťažké. Povedz mi, prečo ti je za ním smutno.“

Nevytknite svojmu novému partnerovi: „Tvoj syn by nebol taký drzý, keby si ho bol lepšie vychoval.“ Radšej mu vyjadrite svoje pocity, napríklad: „Mohol by si, prosím ťa, povedať Lukášovi, aby ma nezabudol pozdraviť, keď príde domov? Dobre by mi to padlo.“

• Čas strávený pri spoločnom jedle, oddychu a uctievaní využite na to, aby ste sa lepšie spoznali.

• Pravidelne sa stretávajte ako rodina. Nech sa každý voľne vyjadrí bez toho, aby ho niekto prerušoval. Najskôr nech povie o novej rodine niečo dobré a potom niečo, čo ho trápi. Rešpektujte jeho názor, aj keď nesúhlasíte, a dajte každému možnosť vyjadriť sa, ako by situáciu riešil.

 3. PROBLÉM: AKO PRIJAŤ NOVÝCH ČLENOV RODINY

„Moja manželka a jej deti dajú hlavy dohromady a spolčia sa proti mne. Cítim sa, akoby som do rodiny ani nepatril, ako votrelec.“ ​(Walt)

POCIT, že do novej rodiny nezapadáte, môže byť v pozadí zdanlivo nesúvisiacich problémov. Príklady:

• Hoci pred svadbou deti s budúcim nevlastným rodičom dobre vychádzali, po svadbe je to veľakrát inak.

• Nevlastný rodič žiarli na šesťročné dieťa svojho partnera.

• Vznikajú veľké nezhody pre zjavne nepodstatné veci týkajúce sa domácnosti.

Tieto problémy vplývajú aj na biologických rodičov, pretože ich môže trápiť, keď sa zdá, že rodina nedrží spolu. Carmen to vyjadrila takto: „Som akoby medzi dvoma mlynskými kameňmi — medzi mojím manželom a mojimi dvoma deťmi. Je to veľmi ťažké.“

Výborné vodidlo pri riešení takýchto problémov poskytuje Zlaté pravidlo, ktoré vyslovil Ježiš: „Všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im.“ ​(Matúš 7:12) Čo môžu urobiť jednotliví členovia nevlastnej rodiny, aby sa v nej všetci cítili príjemne?

ČO MÔŽETE UROBIŤ

• V prvom rade si posilňujte svoj vzťah ako manželia. (1. Mojžišova 2:24) Vyhradzujte si na seba čas a svojim deťom jasne vysvetlite, aké miesto má v rodine váš manželský partner. Napríklad otec by mohol ešte pred svadbou povedať svojim deťom niečo ako: „Annu milujem a bude mojou manželkou. Dúfam, že k nej budete milí.“

• Naplánujte si čas na každé dieťa osobitne. Keď budete mať na deti vyhradený konkrétny čas, budú sa cítiť milované a cenné.

• Urobte si čas na každé z nevlastných detí. Tak si budete môcť budovať vzájomný vzťah bez toho, aby biologický rodič slúžil ako rozhodca.

• Umožnite deťom stať sa súčasťou novej rodiny bez toho, aby sa museli vzdať tej predchádzajúcej. Zvyčajne nie je múdre vyžadovať od nevlastných detí, aby vás oslovovali citovo zafarbenými slovami, ako sú „ocko“ alebo „mama“. Staršie deti možno nebudú chcieť hneď používať slová typu „rodina“ alebo „my“ v spojitosti s nevlastnou rodinou.

• Každému z detí prideľujte domáce práce, určite im miesto pri stole a vlastný kútik v dome. A to aj tým, ktoré nebývajú s vami stále.

• Aby sa noví členovia rodiny necítili ako votrelci, zvážte, či by ste sa nemohli presťahovať na nové miesto alebo urobiť nejaké úpravy terajšieho miesta na bývanie.

 4. PROBLÉM: VÝCHOVA DETÍ

„Keď sa snažím usmerniť Carmenine deti, tak ona namiesto toho, aby ma podporila, ich utešuje!“ ​(Pablo)

„Bolí ma srdce, keď vidím, že Pablo je k mojim deťom drsný.“ ​(Carmen)

PREČO môže byť výchova detí v nevlastných rodinách zdrojom konfliktov? V niektorých neúplných rodinách je deťom daná veľká voľnosť. A keď sa k rodine pripojí nevlastný rodič, trvá určitý čas, kým sa medzi ním a deťmi vytvorí emocionálne puto. K čomu to vedie? Nevlastný rodič si môže myslieť, že biologický rodič je vo výchove až príliš povoľný, zatiaľ čo vlastný rodič môže považovať spôsob, akým nevlastný rodič pristupuje k výchove jeho detí, za príliš tvrdý.

Biblia odporúča vyvážený prístup k výchove: „Nedráždite svoje deti, ale ich vychovávajte v kázni a v Jehovovom [v Božom] myšlienkovom usmerňovaní.“ ​(Efezanom 6:4) Podstatou tejto rady je, že sa máme snažiť pomôcť dieťaťu správne uvažovať, nielen riadiť jeho správanie. Rodičia sú tiež povzbudzovaní k tomu, aby svoje deti vychovávali s láskou a boli k nim jemní. Taký spôsob výchovy potom deti nedráždi.

ČO MÔŽETE UROBIŤ

• Zaveďte rodinné pravidlá a začnite od tých, ktoré už máte. Výhoda takýchto pravidiel je znázornená v nasledujúcom dialógu:

Nevlastná matka: Nikola, vieš predsa, že v našej rodine platí, že esemesky sú povolené, až keď sú hotové domáce úlohy.

Nikola: Ty nie si moja mama.

Nevlastná matka: To je síce pravda, Niki, ale teraz som za teba zodpovedná ja a v našej rodine platí, že esemesky sú povolené, až keď sú hotové domáce úlohy.

• Nevytvárajte priveľa pravidiel a nemeňte zabehnuté zvyky prirýchlo. To, čo sa nevlastnému rodičovi môže javiť ako jednoduchá požiadavka, môže dieťa, ktoré má pocit, že mu niekto obracia svet naruby, považovať za bremeno. Samozrejme, niektoré nové pravidlá môžu byť nevyhnutné, napríklad tie, ktoré sa týkajú súkromia či obliekania, a to hlavne, ak sú v nevlastnej rodine staršie deti.

• Nezhody neriešte pred deťmi, ale v súkromí. Zamerajte sa na konkrétny problém v správaní dieťaťa, a nie na možné chyby predchádzajúcej výchovy.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 3]

Súdržná nevlastná rodina môže vyzerať ako nereálny sen

[Obrázok na strane 4]

Ak chcete pochopiť pocity a starosti každého člena rodiny, pozorne počúvajte

[Obrázok na strane 6]

Ak dôjde k nezhode, rodičia by sa o tom mali porozprávať v súkromí