Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Nevšedné tvory z tasmánskej divočiny

Nevšedné tvory z tasmánskej divočiny

Nevšedné tvory z tasmánskej divočiny

V TASMÁNSKEJ divočine vládne cez deň ticho a pokoj. No v noci sa ňou nesie hrôzostrašné vrčanie a zavýjanie. Odkiaľ sa berie? Patrí nebojácnemu vačkovcovi, ktorý dostal nie práve najvábnejšie meno — tasmánsky diabol. Tieto robustné zvieratá môžu svojím výzorom a zvukmi, ktoré vydávajú, pôsobiť mimoriadne zúrivo, zvlášť keď si pochutnávajú na nejakej zdochline. No zvyčajne nejde o nič viac ako len o hlučné handrkovanie sa.

Tasmánske diably dokážu úžasnou rýchlosťou vyčistiť les od zdochlín. Mocnými čeľusťami a zubmi dokážu rozhrýzť prakticky každú zdochlinu, až z nej nič nezostane — ani kosti či koža. Toto zviera môže za pol hodiny zožrať toľko potravy, koľko sa rovná 40 percentám jeho hmotnosti. Aby sa mu človek vyrovnal, musel by na posedenie zjesť aspoň 25-kilogramový rezeň!

Omnoho rozkošnejší je mierumilovný vombat medveďovitý, zavalité zvieratko pripomínajúce plyšového medvedíka. Tak ako všetky vačkovce, aj samice vombata majú vak a vyživujú mladé mliekom. No na rozdiel od svojich príbuzných majú vaky otvorené dozadu, nepochybne preto, aby sa mláďatá nezašpinili, keď mama hĺbi noru. Zuby im stále dorastajú, čo je pre ne veľkou výhodou, keďže sa potrebujú prehrýzať cez podzemné prekážky. Hoci vombaty vyzerajú nemotorne, sú prekvapivo šikovné, napríklad si vedia elegantne prednou labkou odtrhnúť rastlinky a dať ich do papuľky.

Ďalším nevšedným tvorom je vtákopysk. Vyzerá dosť čudne, lebo má zobák a plávacie blany ako kačica, telo a kožušinu ako vydra a chvost ako bobor. Znáša vajcia ako sliepka, hĺbi si nory ako vombat a mláďatá kŕmi mliekom ako medvedica. Nečudo, že vedci, ktorí ho prví skúmali, si mysleli, že si z nich niekto robí žarty!

Prečo nás stretnutie s takýmito zvieratami rozveselí? Iste preto, že to bolo Stvoriteľovým zámerom. Biblia nám ukazuje, že prvej ľudskej dvojici Boh povedal, aby ‚mali v podriadenosti každého živého tvora, ktorý sa pohybuje na zemi‘. (1. Mojžišova 1:28) Tento Boží príkaz zahŕňa aj starostlivosť o zvieratá vo voľnej prírode. Keď ich pozorujeme, určite to v nás vyvoláva túžbu plniť si túto úlohu!

[Rámček/obrázok na strane 11]

V TIENI OBROV

Máločo v živej prírode je čo do veľkosti také pôsobivé ako stromy rastúce v Tasmánii. Najvyššie sú eukalypty kráľovské, kvitnúce stromy dorastajúce do výšky približne 75 metrov. Najvyšší exemplár meria 99,6 metra, čo je len o 16 metrov menej než najvyšší strom na svete, sekvoja rastúca v Kalifornii v USA.

Ďalší strom, ktorého domovom je Tasmánia, je Dacrydium franklinii. Dosahuje síce len polovicu výšky priemerného eukalyptu, no môže žiť až šesťkrát dlhšie. Niektorí vedci odhadujú, že sa dožíva viac ako 3 000 rokov, takže patrí medzi najdlhšie žijúce stromy na zemi. Tento klenot tasmánskych drevín si nesmierne cenia výrobcovia nábytku a stavitelia lodí. S jeho krémovožltým drevom sa dobre pracuje a navyše obsahuje éterický olej, ktorý je prírodným odpudzovačom hmyzu a konzervačnou látkou. Niektoré kmene sa dajú použiť, hoci v lese ležali stovky rokov.

[Obrázok na strane 10]

Tasmánsky diabol

[Prameň ilustrácie]

© J & C Sohns/age fotostock

[Obrázok na strane 11]

Vombat medveďovitý

[Obrázok na strane 11]

Vtákopysk

[Pramene ilustrácií na strane 11]

Vombat a vtákopysk: Tourism Tasmania; strom: Tourism Tasmania and George Apostolidis