Malawi dosahuje míľnik — 1 000 sál Kráľovstva!

„NIKDY by som si nebol pomyslel, že niečo také bude v Malawi možné!“ zvolal Augustine. Mal na mysli rozsiahlu výstavbu sál Kráľovstva, ako Jehovovi svedkovia nazývajú svoje miesta uctievania. V roku 1993 bolo v Malawi, malej krajine na juhovýchode Afriky, 30 000 svedkov, no nemali žiadne vhodné miesta, kde by mohli spoločne uctievať Boha a venovať sa štúdiu Biblie.

Dnes je však situácia úplne iná. V septembri 2010 svedkovia postavili v Malawi tisícu sálu Kráľovstva, v meste Blantyre! * Prečo začali svedkovia stavať budovy na uctievanie, až keď ich bolo 30 000? Ako sa im v tejto chudobnej krajine podarilo postaviť za pomerne krátky čas 1 000 sál? A ako táto úžasná výstavba pôsobí na svedkov a ich okolie?

Čas skúšok

V Malawi začali Bádatelia Biblie, dnes známi ako Jehovovi svedkovia, vyučovať biblickú pravdu začiatkom 20. storočia. Do roku 1967 vzrástol ich počet na asi 17 000. Rovnako ako kresťania v prvom storočí, aj oni boli známi tým, že dodržiavajú zákony a sú úctiví k vládnym úradníkom. A tak ako prví kresťania, nekompromisne zachovávali neutralitu v politických záležitostiach. (Ján 18:36; Skutky 5:29)

Žiaľ, v polovici 60. rokov sa svedkovia pre svoj postoj dostali do rozporu s vládou a v roku 1967 bolo ich dielo zakázané. Netrvalo dlho a mnohí prišli bezdôvodne o prácu a bol im nezákonne konfiškovaný a ničený majetok. Pre prudké prenasledovanie a strach z hroziacej genocídy utiekli tisíce z nich do susedného Mozambiku a Zambie.

Časom sa však začala situácia Jehovových svedkov v Malawi meniť k lepšiemu, a tak sa do začiatku 90. rokov väčšina tých, ktorí utiekli do iných krajín, vrátila. Boli veľmi šťastní, keď bol 12. augusta 1993, po 26 rokoch, zákaz ich činnosti zrušený. No stáli pred ďalšou náročnou úlohou. Bolo ich viac ako 30 000 v 583 zboroch a nemali vhodné miesta, kde by sa mohli stretávať a uctievať Boha! Čo sa s tým dalo spraviť?

Láska prejavená činmi

Počas prvých šiestich rokov po zrušení zákazu tamojší svedkovia urobili kus dobrej práce a z vlastných obmedzených prostriedkov postavili sály Kráľovstva. No nebola to ľahká úloha, pretože sály sa nestíhali stavať úmerne k rastu počtu svedkov. Ako sa táto situácia vyriešila? Uplatnením biblickej zásady z 2. Korinťanom 8:14. Prebytok, ktorý mali vo finančnom ohľade iné krajiny, „vyvážil...nedostatok“ v krajinách ako Malawi, a „tak došlo k vyrovnaniu“. S týmto cieľom vedúci zbor Jehovových svedkov vypracoval  v roku 1999 mimoriadny program na podporu výstavby miest uctievania v krajinách s obmedzenými prostriedkami. Vďaka tejto láskyplnej pomoci sa výstavba sál Kráľovstva v Malawi výrazne zrýchlila. *

Kedysi mali zbory v Malawi svoje zhromaždenia v triedach, pod provizórnymi prístreškami alebo len pod stromami. Dnes sa viac ako 75 000 svedkov v 1 230 zboroch môže stretávať s cieľom uctievať Boha a učiť sa z Biblie v reprezentatívnych budovách, ktoré boli postavené na tento účel. Určite si viete predstaviť, ako veľmi si vážia podporu duchovných bratov a sestier z celého sveta.

Ďalšia vec, ktorá svedkom pomohla za krátky čas vystavať toľko budov na uctievanie, je to, že dávajú prednosť skromným, účelným sálam. Nechceli stavať okázalé budovy, ale jednoduché, pekné stavby, ktoré by prinášali česť Bohu a vytvorili by príjemné prostredie na skupinové štúdium Biblie.

Úžitok majú aj iní

V minulosti sa druhí svedkom posmievali, že sú „náboženstvom bez miest uctievania“. Preto bolo niektorým svedkom občas nepríjemné pozývať záujemcov na zhromaždenia. A tak si predstavte, ako sa cítili, keď mali vlastné, pekné sály Kráľovstva. Teraz už susedov a záujemcov pozývali na kresťanské zhromaždenia s radosťou! Na jednom mieste boli členovia zboru celí bez seba, keď na zhromaždenie do novopostavenej sály prišlo 698 ľudí!

Mnohí vrátane svedkov sa vyjadrovali, že by si nikdy nepomysleli, že raz budú mať takú krásnu a trvalú sálu. Augustine, citovaný v úvode, si spomína na zbor, ktorý mával zhromaždenia pod stromom. „V období sucha tam bolo veľmi príjemne,“ vraví. „No v období dažďov to bol problém!“ A ak ste niekedy zažili tropický lejak, viete, o akom probléme Augustine hovoril.

Augustine si spomína na jednu návštevu zboru v Chimwanje. Hovorí: „Zhromaždenie sme mali pod malým prístreškom so slamenou strechou. Nevedeli sme však, že sa v nej zabýval veľký jedovatý pavúk. Uprostred mojej prednášky sa tento tvor znenazdania spustil dole a pristál mi pri nohe! Počul som, ako niekto z publika zdesene kričí: ‚Augustine, zašliapni ho! Zašliapni ho!‘ Netreba hovoriť, že som to spravil. Inak by som  tu už s vami nebol.“ Odkedy má zbor novú sálu Kráľovstva, je vyrušovanie tohto druhu minulosťou.

„Sú pýchou komunity“

Úžasný program výstavby sál Kráľovstva vzbudzuje v mnohých komunitách úctu a obdiv voči Jehovovým svedkom. Vidno to z nasledujúcich vyjadrení miestnych náčelníkov:

✔ „Nové miesto uctievania, ako aj láska a jednota, ktorú vidieť medzi Jehovovými svedkami, sú pýchou komunity. Iné cirkvi by si z nich mali brať príklad.“ ​(náčelník v Chabwenzi)

✔ „Na Jehovových svedkoch najviac obdivujem ich jednotu. Náš kostol sme začali stavať pred desiatimi rokmi, ale stále nie je hotový — a ani tak skoro nebude. Chcel by som vám poďakovať za to, že ste v našej oblasti postavili také krásne priestory.“ ​(dedinský náčelník v Chigwenembe)

✔ Je úžasné pozerať sa, ako rýchlo, a pritom precízne pracujete! Vidno, že ste veľmi jednotní.“ ​(náčelník v Chiuzire)

Program výstavby sál Kráľovstva v tejto krajine je taký výnimočný, že neunikol pozornosti autorom slovníka z jazyka čičeva/čiňandža do angličtiny. O svedkoch sa tam píše: „Jehovovi svedkovia postavili mnoho [sál Kráľovstva].“ ​(Chichewa/​Chinyanja—English Dictionary)

„Táto sála Kráľovstva je zázrak!“

Dňa 30. januára 2011 zbor Manyowe v spomínanom meste Blantyre zasvätil svoju novú sálu, tisícu v Malawi. „Nechce sa mi veriť, že máme túto sálu Kráľovstva!“ povedal jeden člen zboru. „Je to, akoby sa nám splnil sen.“

„Na stavbe som nechýbala ani jediný deň,“ spomína dievča zo zboru Manyowe. „Veľmi sa teším, že som mohla pomôcť pri výstavbe vhodného miesta uctievania v našom obvode.“

Jeden zborový starší vysvetľoval: „Na výstavbu našej sály bolo ťažké získať súhlas miestnych autorít. Niekoľkokrát nám mestskí úradníci odmietli podpísať potrebné povolenia. No pani Liness Chikaoneková, miestna náčelníčka, sa veľmi snažila presvedčiť úradníkov, aby povolenia podpísali.“

Keď išiel dať zborový starší podpísať povolenie, pani Chikaoneková bola s ním a úradníkovi povedala: „Chcem, aby si svedkovia postavili v mojej dedine sálu Kráľovstva. Sú to dobrí ľudia. Nikdy som nemusela na mojom súde riešiť nejaké ich problémy.“ A tak úradník dokumenty podpísal.

Pri zasvätení sály Kráľovstva pani Chikaoneková priam žiarila. „Som šťastná a hrdá, že v mojej dedine stojí taká nádherná budova!“ vyjadrila sa.

V celom Malawi Jehovovi svedkovia, ale aj ďalší, vyjadrujú vďačnosť za program výstavby sál Kráľovstva. Vďaka príkladnej obetavosti a usilovnosti svedkov je už v tejto krajine oveľa menej miest, kde nie sú sály Kráľovstva, v porovnaní s rokom 1993. Samozrejme, tým, že ľudia priaznivo reagujú na „dobré posolstvo o [Božom] kráľovstve“ a vznikajú nové zbory, bude stále potrebné stavať nové sály Kráľovstva. (Matúš 24:14) Preto si svedkovia hlboko vážia láskyplnú podporu a štedré dary spolukresťanov z celého sveta. *

No v prvom rade sú svedkovia vďační svojmu Bohu, Jehovovi. Majú podobné pocity ako žalmista, ktorý povedal: „Všetky národy, ktoré si učinil, prídu a poklonia sa pred tebou, ó, Jehova, a vzdajú slávu tvojmu menu. Veď ty si veľký a robíš obdivuhodné veci.“ ​(Žalm 86:9, 10)

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 24]

Predtým ako bol zavedený program na výstavbu sál Kráľovstva, mávali svedkovia zhromaždenia len pod prístreškami so slamenou strechou

[Obrázok na strane 24]

Dnes sa zbory stretávajú v takýchto sálach Kráľovstva